Ordinary life-12.Kapitola-This is goodbye

Taakže je tu posledná kapitola...tak si ju užite :-) Dúfam, že sa vám táto poviedka páčila :-)

12.Kapitola

This is goodbye

---

Ichigo nervózne obhrýzal svoju ceruzku. Nevedel či je fakt taký sprostý alebo mu to nemyslí preto lebo od strachu ide odpadnúť. Však je to smiešne! Bojoval proti hollow, postavil sa proti celému Seireitei nehovoriac o tom ako vtrhol do Hueco Mondo a bojoval na život a na smrť proti Arrancarom a potom ešte proti Aizenovi! A jeho ide teraz skoliť niaka trápna matura?! Pozrel na hodiny. Bola jedna v noci o deviatej vstáva do školy a ide písať test z maturity, ktorý rozhodne o jeho budúcnosti. Zrazu ceruzka pukla a zlomila sa. Ichigo rýchlo vypľul časť z nej z úst. "Do riti!" odhodil ceruzku, ktorú od nervov prekusol. Hneď za ňou poletela učebnica z angličtiny a potom nasledoval príval nadávok. "Idem spať." vyhlásil a hodil sa do postele. So zavretými očami sa prevalil na stranu. No jeho pokus o zaspanie nemal žiadny efekt len sa mrvil a prehadzoval sa na boky. Schytil do ruky svoj vankúš a prikryl si ním tvár. "Spi, spi, spi." Opakoval si stále v duchu. Vtom ním niekto potriasol a on si zložil vankúš z hlavy. Pri jeho posteli stále prekvapená Rukia. "Ichigo čo robíš?" spýtala sa. "Snažím sa zaspať." zamrmlal podráždene. Vzdychla si. "Ako vidím moc ti to nejde." usmiala sa. "Nie." hodil vankúš do steny. "V poslednej dobe všetko hádžeš a zo všetkým trieskaš." sadla si na okraj postele. "Ty si pre zmenu niaka mĺkva." sadol si aj on. "Ty to zajtra zvládneš. Zvládol si už oveľa horšie veci." usmiala sa. Poškrabal sa za hlavou. "Asi máš pravdu. Ty sa vôbec nebojíš?" opýtal sa jej. Pokrútila hlavou. "Ja nemám čo stratiť." zašepkala. "Čože?" nahodil nechápavý pohľad. "Ale nič." nasilu sa usmiala. "Hovorím kraviny." vzdychla si. Zostalo ticho. "Toľko sme už spolu prekonali." prehovoril z ničoho nič Ichigo. "Máš pravdu. Nikdy nezabudnem na naše prvé stretnutie." pozrela von oknom. "Áno, vtedy si ma zachránila pred hollowom a potom večer si sa z ničoho nič objavila v mojej izbe." uškrnul sa. "Tak na to nezabudnem vtedy si ma kopol do riti!"

"Tak počkať to bolo oprávnené! Vošla si bez ohlásenie do mojej izba a to ešte cez stenu! A navyše si ma zviazala kidom a nakreslila si mi fúzy!"

"To preto lebo si ma nazval malou!" vtom sa obidvaja začali smiať. "My sme teda duo!" Rukia sa zvalila na jeho vankúš. "To teda sme." usmial sa Ichigo a ľahol si vedľa nej. Ešte sa chvíľu obidvaja rozprávali o spoločných zážitkoch z minulosti a potom zaspali.

*****************************************************

"Synak nesklam svojho tatka!" Isshin ho chcel s plačom objať ale Ichigova päsť ho zastavila. "Ty jedno nevďačné decko! Takto správať k svojmu otcovi. Však som ťa stvoril! No nevadí Rukia mi objatie nahradí!" silno objal Rukiu. "Nesklam ma Rukia-chan! Budem ti držať palce. Tebe aj môjmu nevďačnému synovi!" plakal jej na pleci a potom sa hodil k plagátu Ichigovej mamy. "Msakiiiiiiiiiiii!!!!!!!!!! Drahá! Naše deti stoja pred veľkou skúškou daj im silu!!" začal plagát bozkávať. "Toto prestáva byť normálne." mrmlal zhrozený Ichigo. "Podľa mňa je náš otec narušený. Chápeš veď bozkáva plagát a...a no fuj on ho olizol! To je hnus! Nemali by sme zavolať sanitku alebo niečo také? Chápeš niaku odbornú pomoc ako psychiatra." Karin znechutene pozerala na svojho otca, ktorý stále bozkával plagát až kým ho Ichigo neodkopol na druhý koniec domu. "Ty nie si normály! Debil! Daj si prášky! Ježiš, ja radšej idem!" Ichigo naštvane odpochodoval z domu. Rukia sa zo všetkými ešte raz poriadne rozlúčila a bežala za Ichigom. "Masakiii naše deti už išli pred svoju veľkú skúšku!" spustil Isshin znovu pred plagátom. "Karin-chan mali by sme zmaturovať niak potajomky aby sa to tato nedozvedel lebo ak bude toto robiť aj pri nás tak...to bude hanba." Yuzu prestrašene pozrela na Karin. "V deň, keď budem maturovať ho zmlátim do bezvedomia aby nerobil takýto cirkus!" zakričala Karin a kopla otca do hlavy.

***************************************************

"Tak žiaci každý do lavice. Vybrať pero, ceruzku, gumu a predveďte mi čo som vás naučila!" všetci vyjavene pozreli na učiteľku, ktorej sa zablýskali okuliare. Ichigo sa zhlboka nadýchol a pozrel na Rukiu, ktorá mu naznačila, že to zvládne. Usmial sa na ňu a chytil do ruky pero...

*****************************************************

"Zmaturoval som! Ja som fakt zmaturoval! Mama ja som zmaturoval!" Keigo s plačom žmýkal v ruke svoje maturitné osvedčenie. "Všetci z triedy zmaturovali Keigo tak nerob taká HALÓ!" vzdychla si Tatsuki. Ichigo sa pozrel na Rukiu. "Vidíš hovorila som ti, že zmaturuješ." zasmiala sa. "Hej, Arigato." zašepkal. "Eh, začo mi ďakuješ?" prekvapene si ho prešla očami. "Ja..." poškrabal sa za hlavou. "Za všetko." vyšlo z neho nakoniec. "Aj ja ti ďakujem." usmiala sa. Za tie najkrajšie roky s tebou pomyslela si v duchu. "Tak a teraz spoločná fotka maturantov 4.C triedy!" zakričal fotograf a všetci sa spolu rýchlo sklbčili a nahodili niake pózy. "Povedzte sex!" uškrnul sa fotograf. "Sex!" zopakovali všetci zo smiechom a z fotoaparátu vyletel blesk...

"Kuchiki-san!" ozvalo sa za Rukiou, ktorá sedela pred školou na strome. Rukia sa obzrela a jej pohľad sa stretol s pohľadom Orihime. Od toho incidentu sa spolu moc nebavila a preto Rukiu zarazilo, že teraz prišla za ňou. "Ahoj, Orihime." usmiala sa a zoskočila k nej. Orihime sa najprv smutne pozrela do zeme a potom na Rukiu. "Gomenasai!" sklonila hlavu. "Nie, nie neo..."

"Ale áno musím sa ospravedlniť za svoje chovanie. Si moja dobrá kamarátka Kuchiki-san a ja nechcem o teba prísť!" po tvári jej stiekli slzy. Rukia k nej pristúpila a objala ju. "To je v poriadku Orihime. Zabudni na to. A spomínaj na mňa v dobrom. Si tá najúžasnejšia kamarátka akú som si mohla priať." Orihime na ňu prekvapene pozrela. "Č-čo...ako to myslíš...t-ty..."

"Vraciam sa do Seireitei." doplnila ju Rukia. "Ale vrátiš sa sem však?" Rukia sklonila hlavu a snažila sa zadržať slzy. Pokrútila hlavou. "Nie už sa nevrátim..." zašepkala a prešla okolo nej "R-Rukia."

"Sayonara Orihime." poslednýkrát sa na ňu s úsmevom pozrela a rozbehla sa preč.

"Hej, Rukia to ti trvalo! Poď ideme domov...čo sa deje?" Ichigo pozrel na Rukiu, ktorá sa na neho dívala s uslzenou tvárou. Vtom sa za ňou objavila brána do Seireitei. "Č-čo to má..." Ichigo ani nestihol dopovedať a Rukia sa už pri ňom nachádzala v čiernom kimone a vedľa nej v jej tele kľačala Chappy. "Ichigo toto je zbohom...navždy." po tvári jej stiekli ďalšie slzy. Ichigove oči sa rozšírili prekvapením. Zbohom? Navždy? Čo to hovorí? Zrazu sa svet okolo neho rozplynul. Stál tam iba on a Rukia. V diaľke sa mu ozývala tie slová Toto je zbohom...navždy. "Ty žartuješ však?" vysúkal zo seba, "Nie, povedali mi, že po maturách sa mám vrátiť do Seireitei už nastálo. Vedela som to dávno ale nedokázala som ti to povedať." hodila mu do ruky maturitné osvedčenie, ktoré mala zrolované. "Je mi to ľúto Ichigo." otočila sa mu chrbtom a vybrala sa k bráne. Ichigo sa nezmohol na jediné slovo. V hrdle mu zostalo úplne sucho. Chcel na ňu zakričať ale nešlo to, chcel sa za ňou rozbehnúť ale jeho nohy ho odmietali poslúchať. Rukia vošla do brány a tá sa za ňou začala zatvárať. Vtom sa na neho otočila. "Ichigo...milujem ťa." usmiala sa cez zaslzenú tvár a tá usmiata tvár bola posledná vec, ktorú Ichigo videl pretože brána sa zatvorila a zmizla. Stál tam ako obarený. Celý sa triasol. Zrazu sa mu zhrdla vydral obrovský výkrik, ktorý už v sebe dlhšie nedokázal dusiť. "Do čerta!" hodil svoje aj Rukiine maturitné osvedčenie niekde do diaľky. Ani to nestihol zaregistrovať zrazu sa mu z očí hrnuli slzy. "Rukia ja tiež milujem!" zakričal do prázdna akoby sa ju tým snažil privolať naspäť ale ona sa už nevrátila. Nohy sa mu podlomili a on spadol na zem. "RUKIAAAAA!!!!!" jeho zúfalé volanie však ona už nepočula.

***********************************************************

A teraz pre tých, ktorý si poviedku prečítali a nie sú spokojní s koncom mám dobrú spravu pretože sa môžete tešiť na to be continued ! :D