Medzi nami zanpakutami-11.Kapitola-Prebudenie
Zistila som, že písať z Hichigovho pohľadu je dosť náročné pretože nechať mu jeho vlastnosti a pritom to napísať tak aby s ostatnými vychádzal čo v anime nehrozí ani omylom je ťažké no ale niečo som zo seba vydrala niak som to pospájala a vzniklo toto tak snaď som ho aspoň trochu vystihla xD
11.Kapitola
Prebudenie
Neznášam dlhé reči. Je mi z nich zle ale toto sa moc nedá skrátiť... Každý človek má v sebe hollow lenže väčšina znich je skrytá hlboko vo vnútri takže nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo. Väčšinou je to hlas v tebe, ktorý ťa navádza k zlému niečo ako zlé svedomie ale nemysli si, že vyzerá ako niaky retardovaný čert, ktorý sa ti hompáľa na pleci! Čím si viac naštvaný, čím viac trpíš tým silnejší je ten hlas. Niektorí si povedia načo je kurva dobré vlastniť hollowa? Ide o to, že keď sa vám stane niečo zlé snažíte sa na to čo najrýchlejšie zabudnúť uzamknete to niekde v hĺbke vášho srdca, uzavretie to v hollow. Vaše pocity sa stanú jeho a časom z vás bolesť opadne alebo sa utlmí ale hollow vo vašom vnútri to celý život nosí v sebe a čím viac bolesti do neho uzavretie tým je agresívnejší. Tak to bolo aj so mnou. Neviem čo bolo predtým ale prebudil som sa, keď som začul malého chlapca zúfalo kričať na svoju matku. Zrazu mnou otriasla silná bolesť, ktorá hovorila Ja za to nemôžem! Ja som ju nezabil!
Otvoril som oči a zbadal som toho ryšavého kokota. Sedel čo najďalej odo mňa a premeriaval si ma vražedným pohľadom. "Nečum debil! vyprskol som na neho a posadil som sa. "Ty mi rozkazovať nebudeš hollow." zavrčal čo ma perfektne vytočilo. Objavil som sa pri ňom a tak som mu zdrapil bradu, že s ním až myklo. "To sa uvidí, keď ťa požeriem, bastard." zašepkal som vražedne a zmizol som. Všetko je to chyba toho starého...ako sa volá...Jamajka? Tche, veď je to jedno! Vtom som za mnou ucítil známe reaitsu. Vzdychol som si a vyhol som sa Hyourinmarovej rane. "Hichigo!" zavrčal. "Áno, to je moje meno. Chceš aj autogram?" na tvári sa mi zjavil obrovský úškrn. Tento bastard sa nechal tak rýchlo vyprovokovať. Znovu sa na mňa rozmachol svojim mečom ale mne sa s ním teraz absolútne nechcelo bojovať. "Ty zelená pleseň s inteligenciou malej jašterice zmizni mi z očí! Nemám chuť s tebou bojovať!" očividne nerozumie reči svojho národa pretože na mňa vrhol ľadového draka. Keď sme už pri tých drakoch Hyourinmaru je sám o sebe niaky prehrešok prírody. Videli ste už niekedy, že by boli draci ľadový?! Jasné, že nie! Pretože vždy sú znázorňovaný ako obrie monštrá, ktoré chrlia OHEŇ a nie ľad! Možno, že tento zelenáč vznikol, keď bola zem zamorená nejakými rádioaktívnymi látkami a preto takto divne zmutoval na chrliča ľadu. Tak či tak je to len trápna napodobeniny skutočného draka. Mal by si pozrieť Eragona aby si uvedomil ako má drak vyzerať! Roztrieskal som ľadového draka na márne kúsky a zmizol som. Fakt s ním nemám náladu bojovať. "Čus, Zangetsu!" zaparkoval som si to rovno pri starom ujčekovi, ktorý sa hral s tou malou ryšavou potvorou. Mačka na mňa pozrela a zamňaučala. Nahodil som kyslí ksicht. Neviem či sa proti mne spykol celý svet alebo je táto farba teraz moderná ale prečo je kurva každá druhá vec ryšavá?! "Zmizni tekvica!" odsotil som od seba mača, ktoré sa ku mne priblížilo. To zaprskalo, zježilo sa a začala po mne syčať až som ho mal chuť chytiť za chvost štyrikrát s ním zatočiť a potom ho hodiť do diaľky kde by jeho MŇAUUUUuuuu.... postupne zaniklo. "Čo robíš?! Prestaň ho strašiť! A nie je to tekvica ale Benji!" Zangetsu sa vystrel v celej svojej výške. "Je to blbá mačka." zamumlal som. "Tak čo tu chceš?" spýtal sa ma. "Nič len som chcel vypadnúť od toho debila." unudene som sa poškrabal za hlavou. Zangetsu si vzdychol. "Čo vzdycháš starec?" uškrnul som sa. "Len tak." pozrel na oblohu. "Je to fajn byť vo svete kde všetko nie je naopak a kde stále neprší." zašepkal. Ďalší z obrovských nedostatkov ryšavej Jahody. Jeho vnútorný svet je prevrátení hore nohami čo ma utvrdzuje vtom, že je vyšinutý a v hlave má miesto mozgu škrečka, ktorý sa krúti v koliesku a sere mu do tej dutej debny! Samozrejme predtým než chce niekto zavítať do nášho vnútorného sveta musí si zohnať čln a kopu dáždnikov pretože Ichigove večné depky spôsobujú to, že tam neustále prší a za chvíľku nás vyplaví. Čudujem sa, že nás tá kopa vody ešte nepremenila na morské panny aby sme tam vôbec mohli prežiť. "Tak si uži trochu slniečka." zazubil som sa. "ÁÁÁÁ, HICHIGO!!" ozvalo sa za mnou a ja som sa otočil na stádo ženských, ktoré sa rútili rovno na mňa. Tieto trápne fancluby by mal niekto zakázať a všetky takéto faninky by sa mali vystrieľať pretože sú neznesiteľné! "Ja padám." zamrmlal som a zmizol som ešte skôr ako ma stihli chytiť a roztrhnúť pri delení.
Teda poviem vám skryť sa pred stádom vreštiacich faniniek dá zabrať. Už neviem kde by som sa pred nimi skryl! Našli ma dokonca aj na pánskych hajzľoch a ako nič si vtrhli do vnútra! Hollow sa tu už ani vysrať nemôže! Vtom som si spomenul na jedno miesto kde isto za mnou nepôjdu lebo dotyčná osoba ich zmláti ešte skôr ako vôbec stihnú zakričať moje meno. Dvere som s treskotom rozkopol a s tým najväčším úškrnom som pozrel na DarkRuki a jej majiteľku Rukiu. V izbe bola aj tá Sóda Citrónová či ako sa to volá...má moc dlhé meno nedokážem si ho zapamätať...hm...ako to len bolo...viem isto, že na začiatku mena má Sóda alebo je to inak? Má tam aj niečo typu Shiro. Hmmm... Sóda, Shiro, Sóda, Shiro, Sóda... "Hichigo čo tu chceš?" z premýšľania ma vytrhla DarkRuki. "Prišiel som sa skryť pred stádom ženských." zavrel som za sebou dvere a pozrel som sa na obrázok, ktorý kreslila DarkRuki s Rukiou. Samozrejme to bol ten prihriaty zajac. "Už zase kreslíte tú vymrdanú Chappy. Veď je to úplne...detinské!" zrazu mi v hlave pristála taká rana, že som sa ocitol prišpendlení v stene. "Nehovor tak o Chappy!" vyhŕkli obidve naraz. Bolestne som si pošúchal líce. "Au!" zamumlal som. "Neaukaj tu teraz!" zamumlala Rukia a podala mi ruku. Len veľmi ťažko som skrýval svoje prekvapenie. Veď som jej nepriateľ a ona mi podáva ruku. Asi si všimla moje zarazenie lebo si vzdychla. "Teraz nie je vhodná doba držať si vojnové zbrane pri hlavách." povedala pochvíľke, schytila moju ruku a potiahla ma dopredu čo ma prinútilo vstať. Oprášil som sa a sadol som si vedľa Sódy Bikarbóny. Do riti, ešte stále neviem ako sa volá. "Sode no Shirayuki podaj mi prosím ťa tú zelenú fixku." ozvala sa z ničoho nič DarkRuki. "No jasné! Sode no Shirayuki!" vyhŕkol som a capol som si po čele. Všetky tri na mňa prekvapene pozreli. Vtom sa ku mne Sode no Shirayuki naklonila s tak vražedným pohľadom, že keby vážne fungoval už ležím mŕtvy na zemi. "Čo je?" vedel som, že keď sa takto tvári schytám asi ďalší kop do hlavy. Kvôli týmto kopom raz dostanem otras mozgu! "Ty si znovu zabudol moje meno?!" zavrčala. "N-nie len som mal menší výpadok." snažil som sa to niak ututlať ale pästi do nosa som sa aj tak nevyhol. Naštvane som si chytil krvácajúci nos. "Vy ma chcete zabiť!" obvinil som ich a oni si znovu vzdychli. Vtom sa dvere znovu rozleteli a dovnútra vošiel... "Čo tu chceš hollow!" zavrčala ryšavá hlava. Nech sa netvári tak prekvapene! Isto má niake GPS, ktorým ma sleduje! "Do toho ťa nič debil!" vyprskol som a obidvaja sme sa vyrovnali v plnej výške. "Zmizni!" zvrieskol po mne. "Nie si môj pán aby si mi rozkazoval!" odbil som ho. "Nikto ťa tu nechce tak zmizni!" jeho hnev narastal čo ma potešilo. Uškeril som sa. "Hlavne, že keď využívaš moju silu som ti dobrý. Priznaj si to Ichigo bezo mňa si úplná nula." To ho vytočilo až tak, že sa po mne zahnal päsťou. Vyhol som sa mu a chcel som sa po ňom zahnať ja ale DarkRuki ma zozadu tak pevno schmatla, že som sa nemohol ani pohnúť. Presne to isté urobila aj Rukia s Ichigom. "Prestaňte sa mlátiť! Je mi jedno aké problémy máte medzi sebou ale tu si ich riešiť nebudete! Aspoň pre tento mesiac sa snažte spolu zniesť či nechápete, že polovica z nás sa nachádza v takom rozpoložení ako vy ale nikto to nerieši takto?! Všetci sa snažíme spolu vychádzať!" vrieskala po nás Rukia. Ichigova päsť, ktorá ešte bola napriahnutá vo vzduchu sa zrazu spustila dole. "Tche, tak fajn!" vyprskol a odišiel. DarkRuki ma konečne pustila. "Idiot." zamumlal som a tiež som odišiel.
Komentáre
Zverejnenie komentára