Bleach High school never ENDS! (3.Kapitola)

Takže táto kapitola je trochu vážnejšia ale nie zas až tak moc xD Zase odchádzam k babke T-T (*nudááá tam bude*) mali by sme sa vrátiť v nedeľu ak si to tatko ovšem nepredĺži takže toto je až do nedele posledný článok. Ak by som sa vám neozvala ani v nedeľu skysla som tam minimálne do piatku xDDD

3.Kapitola

---

"Rangiku." Toushiro vošiel do kuchyne za svojou sestrou, ktorá práve o niečom živo diskutovala s Ginom. Keď ho zbadali obidvaja stíchli. "To je v pohode môžete sa o tom kľudne rozprávať viem, že naša matka a ten lúser sú tu. Ichigo mi volal videl ich na plese." zamrmlal. "Vyzerá to, že firma vášho nevlastného lúsra krachla a teraz sem asi prišli pýtať peniaze alebo skôr prišli si ich bez pýtania zobrať." zamyslel sa Gin. "Nech je to ako chce nedostanú nič!" Rangiku si prekrížila ruky na prsiach. "Rangiku si sexy, keď si takáto naštvaná." Ginov úsmev sa zväčšil. "Ale no tak! To nemyslíš vážne riešime tú dôležitú vec a ty vyvalíš takúto debilinu!" vyprskol na neho Toushiro. "Máš pravdu ale nevadí ja si to dnes v noci s tvojou sestrou vynahradím..."

"Ušetri ma detailov!" snažil sa ho prerušiť. "...v posteli."  dokončil Gin. "Ty perverzák." Toushiro nahodil znechutený ksicht. "No nič Gin zajtra zavoláme právnika a niak sa to vyrieši." plesla si po rukách Rangiku, ktorá sa tvárila akoby sa vôbec nerozprávali o nej. "Súhlasím." povedal Gin so zvyčajným úsmevom. Toushiro sa usmial a pobral sa spať. Keď ich otec pred piatimi rokmi zomrel na rakovinu všetko išlo dolu vodou a ich firma sa začala rozpadať. Vlastnili veľkú cestovnú kanceláriu, ktorú však zrazu nemal kto viesť. To sa zmenilo pred dvoma rokmi, keď si ich matka vzala toho muža. Firma sa znovu obnovila ale... ich matka mu bola na toľko verná a tak ho milovala, že by pre neho spravila hocičo dokonca vydedila aj vlastné deti. Tak sa aj stalo. Ich otec ešte pred smrťou spísal listinu kde zanechal všetok svoj majetkom deťom, ktoré ho dostanú po dosiahnutí 18 rokov. Toto rozhodnutie mohla zmeniť jedine ich matka čo nevlastný lúser využil pretože ten majetok chcel on. Toushiro sa musel sarkasticky pousmiať. S tým ich otec asi nepočítal. Nepočítal s tým, že sa z ich matky stane verná suka. Našťastie tu bol Gin, ktorý vlastnil tiež cestovnú kanceláriu, ktorá až do otcovej smrti vychádzala z ich firmou. Neváhal a hneď Rangiku a Toushirovi podal pomocnú ruku za čo mu bol Toushiro nesmierne vďačný. Jeho sestra a Gin začali spolu podnikať a za chvíľku sa ich cestovná kancelária dostala medzi tie najvychytanejšie. Vtom mu zapípala esemeska. Toushiro si ju prečítal bola od Hinamori.

Ahoj ja viem, že je neskoro ale mám také divné tušenie...ja len, že či si v poriadku.

Tentokrát sa láskyplne usmial. Nechápal ako to robí. Vždy, keď sa cítil zle ona to vytušila. Rozhodol sa, že jej ešte teraz zavolá a všetko jej povie.

***************************************************

"Yumichika, niekoho stačí zahrnúť kvetinami, niekoho zase horúcimi bozkami, peknými slovami, láskou,...a teba? Stačí jebnúť lopatou a zahrnúť hlinou!" vyštekol Grimmjow ráno v škole na Yumichika, ktorý ho včera v intímnej chvíli s Orihime vyrušil hádzaním kamienkov na okno. "Už som ti povedal sorry! Bol som trochu opitý a vedel som, že si sám doma tak, že skúsim srandu a vystraším ťa." poškrabal sa za hlavou. "Hádzaním šutrov na moje okno?!"

"Nič lepšie ma v tej chvíli nenapadlo." obhájil sa. Zazvonilo a všetci sa usadili na miesto. Do triedy vošla Yoruichi a netvárila sa dvakrát nadšene. "Ten starý blázon Yamamoto! Že neplatená dovolenka! Môže ma osrať! Je starý ako táto Zem. Hluchý, nemý, slepý a po amputácií! Myslí si, že keď je riaditeľ tak je niečo viac a pri tom je asi tak dôležitý ako dážďovka na diaľnici. Keby tak už radšej chcel niaku porážku dostať a zomrieť aby som sa ja stala riaditeľkou školy. Počuješ Yamamoto?! Prejdi sa už do riti k tomu svetlu na konci tunela! A vy čo stojíte ako pohlavné údy?! Sadajte!" vyprskla na študentov, ktorý na ňu hľadeli ako pol prdele z lesa. "Zase chce platenú dovolenku?" zamumlal Ichigo. "Ako inak." vzdychol si Toushiro.

****************************************************

Po skončení hodiny si Soi Fon vyšla rýchlo zapáliť na strechu. Keď už mala pol cigarety vyfajčenej niekto k nej zo zadu pristúpil. Strhla sa lebo si myslela, že je to niaky učiteľ ale bol to ich nový spolužiak Ggio. "Nedáš si so mnou ešte jednu na polku?" spýtal sa jej a vytiahol čiernu cigaretu z nohavíc. "To je čokoládová." usmiala sa. "Ja len také." zaškeril sa, zapálil ju a podal jej ju. Soi Fon odhodila svoju obyčajnú a potiahla si z jeho. "Tak čo? Páči sa ti na škole?" spýtala sa ho a podala mu ju. "Ako na každej škole." povedal znudene a potiahol si aj on. "Ale musím povedať, že som sa dostal medzi zaujímavých a fajnových týpkov. Na starej škole moja trieda stála za veľké hovno." vzdychol si. "Uvidíš časom sa ti táto trieda ešte viac zapáči." zasmiala sa. "O tom nepochybujem. No Neliel je tu už teraz nad mieru spokojná." znovu sa uškrnul.

*******************************************************

"Nechaj ma hádať! Ja to zistím! Hm...ty sa voláš...hmmm....Itsugo!"  zvolala natešená Neliel a Ichiga vyvalilo zo stoličky. "I-Itsugo..." habkal zo seba kým sa na tom ostatní dobre bavili. "Nie, volá sa Ichigo." súkal zo seba Grimmjow medzi záchvatmi smiechu. "Ichigo? Ako Ichigo s Mew Mew Power!" zasmiala sa Neliel a vyvalila na Ichiga fotku ružovo vlasého mačacieho dievčaťa v ružovom kostýme. "Som faninka Mew Mew Power!" urobila mačací postoj ako ružové dievča na obrázku. "No Ichigo niaka tá podoba tam bude. Hlavne ten chvost a uši." zasmial sa Hisagi. "Si, si istý, že tvoji rodičia neboli tiež fanúšikovia Mew Mew Power v čase tvojho narodenia? To by vysvetľovalo to teplé meno." uškeril sa na neho Renji. "Dajte všetci pokoj môjmu menu!" vyprskol na nich.

************************************************************

Po škole sa Toushiro s Momo ruka v ruke prechádzal po pláži. "Momo Arigato." Hinamori na neho prekvapene pozrela. "Za čo?" spýtala sa. "Za to, že stojíš pri mne. Si mi naozaj veľkou oporou." usmial sa na ňu. Hinamori sa tiež usmiala a pritúlila sa bližšie k nemu. "Aj ty mne Toushiro a neboj sa na mňa s hocičím obrátiť. Som si istá, že tvoj nevlastný lúser sa k vašim peniazom nedostane na to je Gin až moc múdry aby mu taký debil prerástol cez hlavu." Toushiro sa začal smiať. "Máš pravdu Gin sa nezdá ale je prefíkaný ako líška kľudne by mohol vykradnúť banku a prepieklo by sa mu to." pri tej predstave sa obidvaja začali smiať. Potom na seba pozreli a ich pery sa spojili vo vášnivom bozku.

***************************************************

"Onii-chan poď sa hrať!" malý čiernovlasý chlapec nafúknuto pozrel na svojho brata, ktorý s neutrálnou tvárou čítal knihu. "Počkaj Ukyou hneď som dole choď zatiaľ nájsť futbalovú loptu." Ulquiorra nadvihol zrak od knihy na malého brata, ktorého líca po tých slovách spľasli a na tvári sa mu vykúzlil úsmev. "Hai!" zasmial sa a zmizol. Ulquiorra si vzdychol a zaklapol knihu. V izbe už bola celkom zima tak podišiel k oknu aby ho zavrel. Jeho pohľad padol na vedľajší dom kde mu z izby kývalo zelenovlasé dievča. "Neliel!" div mu oči z jamôk nevypadlo. Kedy sa sem presťahovala?! Vôbec nezaregistroval, že by mali nových susedov. Tak počkať!

Pred troma dňami

"Ulquiorra presťahovali sa sem noví susedia vieš o tom?" spýtala sa ho mama pri večeri. "Nech." zamrmlal so svojou obvyklou neutrálnou tvárou a ďalej čítal esemesku od Grimmjowa. "Ulquiorra nemal by si byť taký chladný a odmeraný ku svojmu okoliu lebo potom ti unikne veľa vecí!"

Vzdychol si. Neznášal, keď mala jeho mama pravdu čo bolo dosť často. "Onii-chan rýchlo!" ozval sa zdola jeho nedočkavý brat.