Ordinary life-11.Kapitola-InLine Karakura

Po dlhom čase konečne pokračovanie prepáčte ale dnes sme boli v 3D kine na Street Dance tak som sa k tomu skôr nedostala xDD

11.Kapitola

InLine Karakura

---

"EHHH?!! Máš ty vôbec rozum?! Musíš tam ísť! Taká príležitosť je len raz za život! A navyše je posledný týždeň pred maturami uži si ho dokedy môžeš pretože ak ich nespravíš ďalšieho týždňa sa už nedožiješ!" Keigo sa nahol úplne blízko k Ichigovi. "Keigo narúšaš môj osobný priestor a nie nejdem tam!" Ichigo ho odsotil dozadu. "Ty hriešnik! Ty diabol! Ty...ty!" silno sa zamyslel nad ďalšou nadávkou. "Čo sa deje?" prišiel k ním aj Mizuiro s Natsuom a Rukiou, ktorý sa doteraz spolu rozprávali. "Tento debil nechce ísť na InLine Karakura a na vystúpenie Nickelbacku, ktorý tu dnes hrajú zadarmo!" zvrieskol na celú triedu a všetci spolužiaci sa otočili s híknutím na Ichiga akoby sa dopustil niakej veľkej zrady. "Čo?! Vystupuje tu Nickelback?!" Rukia sa skoro zadusila džúsom, ktorý pila. "Ichigo ja tam chcem ísť!" vybafla ako malé dieťa. "Nie nechceš lebo predtým by si sa musela zúčastniť na korčuľovaní Karakurou a ty sa korčuľovať nevieš." odvrkol. "Ale... tak ma to nauč!" nedala sa odbiť. Keď videl Ichigo jej prosebný pohľad v očiach nedokázal jej povedať nie. "Tak fajn ale nechcem už potom počuť o žiadnej ďalšej kravine, ktorú si vymyslíš." zamrmlal. Rukia sa usmiala. "Ďakujem!" objala ho. "Ou, ou, čo to vidím? Dievča sa celým telom dotýka toho tvojho." smial sa Keigo a Ichigo sa začal červenať.

***********************************************************************

"Tak skús sa postaviť." Ichigo poriadne upevnil Rukii korčule. Tá sa skúsila zdvihnúť ale korčule ju odsotili naspäť na lavičku. "Nejde to." zamrmlala a skúsila to ešte raz no bez výsledku. Ichigo si vzdychol. "Ja som ti to hovoril. No nič počkaj kým si ja obujem svoje a potom ti pomôžem." sadol si a začal si obúvať svoje korčule. Potom sa postavil a nastavil Rukii ruku. "Opatrne sa skús zdvihnúť." povedal. Rukia mu chytila ruku pomaly sa postavila a Ichigo ju potiahol dopredu aby nepadla znovu na lavičku. Trošku sa zatackala ale Ichigo ju pevne držal takže nepadla. "Skúsime sa prejsť k tej druhej lavičke, keď budeš korčuľovať dávaj nohy poriadne od seba. Keby niečo tak padaj na zadok. Brzdí sa na nich tou brzdou čo máš v zadu alebo ako na lyžiach. Pamätáš si, keď sme boli na lyžiarskom ako si brzdila na lyžiach?" spýtal sa jej a ona prikývla. "Tak dobre poďme." povedal a pohli sa ku predu ale Rukia sa hneď zatackala. Ichigo jej pevne zovrel ruku a ona sa niak udržala na rovných nohách. "Nezakopávaj dávaj nohy od seba." radil jej. "Ja sa snažím ale je to ťažké." zastonala. "Neboj časom si nájdeš niaky svoj spôsob ako sa to naučiť. Poď skúsime to znovu. Neboj držím ťa tak nespadneš." usmial sa. "Ale čo ak spadneš ty?" spýtala sa. "Prosím ťa jazdím na korčuliach od piatich rokov nehrozí aby som spadol." od naparovania sa až zdul. "No len nemachruj lebo stať sa môže hocičo." odvrkla mu. Obidvaja sa pohli znovu dopredu. Tentokrát Rukia nespadla. Snažila dávať nohy od seba ako jej radil Ichigo a celkom jej to išlo no bála sa pustiť Ichigovej ruky aby nespadla a na druhej strane ju ani pustiť nechcela. "No celkom ti to ide." pochválil ju Ichigo a jej sa na tvári vykúzlil veľký úsmev. Pridali sa k veľkej hŕbe ľudí, ktorý sa už tiež korčuľovali po určenej trase. Rukia sa už pomaly do toho dostávala a páčilo sa jej to. Pevnejšie zovrela Ichigovu ruku a pridala. Začala sa smiať. Ichigo sa tiež musel zasmiať, keď ju videl v takej dobrej nálade. "Počkaj." zabrzdil zrazu. "Eh, čo sa deje?" spýtala sa ho. Pustil jej ruku a začal ju tlačiť. Rukia sa najprv zľakla ale keď jej povedal, že sa nemá čoho báť ukľudnila sa. Ichigo ju čoraz rýchlejšie tlačil ku predu. "Tak a teraz padni dozadu neboj chytám ťa." povedal. "Ale to nejde!" bála sa, že narazí na tvrdú zem. "Neboj a dôveruj mi." jeho hlas znel pokojne. Rukia sa zhlboka nadýchla a naklonila sa dozadu. Ichigo ju chytil do rúk a spustil sa s ňou dole kopcom. Bol to úžasný pocit. Ichigo ju pevne držal a tak išli až po kým sa ich korčule nazastavili. Rukia sa na neho s úsmevom pozrela. "To bola sranda." zasmiala sa. Aj on sa smial. "To som rád." znovu ju chytil za ruku a ich korčule sa pohli do predu. Rukia sa pri ceste neustále smiala. Vymýšľali s Ichigom rôzne kaskadérske kúsky. Raz ťahal on ju potom ona jeho. Potom ju Ichigo pevno zozadu objal a tak spolu išli poriadny kus cesty. Potom ho zase Rukia tlačili ale vtedy jej do cesty vošiel kameň a ona spadla a pretože sa Ichigo o ňu opieral tiež neudržal rovnováhu a pristál skoro na nej našťastie mala Rukia rýchlu reakciu a uhla sa. Ichigo pristál tvrdo na zadku. "Rukia si v poriadku?" otočil sa hneď k nej šúchajúc si pri tom zadok. Rukia sa miesto odpovede začala smiať. "Beriem to ako áno." uškrnul sa, pomaly sa zdvihol a pomohol jej na ruky. Už radšej išli k cieľu len tak, že sa držali za ruky a nevymýšľali žiadne ďalšie akrobacie. "Óóó, naše holubičky sem prihrkútali. Keby ste sa videli boli ste ako dokonalý párik z niakeho romantického dojáku." chechtal sa Keigo, keď Ichigo a Rukia došli do cieľa. "Sklapni kretén!" zavrčal Ichigo červený až po uši. "Jasné, jasné tam vtom stánku dávajú kofolu zadarmo tak sa choď schladiť." uškŕňal sa ďalej Keigo.

*******************************************************

Večer sa všetci natlačili k veľkému pódiu, ktoré stálo na hlavnom námestí a netrpezlivo očakávali veľký koncert. "Ty debil ja som ti hovoril poďme skôr! Nieee načooo ty si, si musel najprv v kľude kofolku dopiť aby ťa náhodou hrdielko nebolelo keby si to pil rýchlo. Tak tu to máš!!!!" zvrieskol Keigo úplne na konci veľkého zástupu ľudí, ktorý čakali na príchod kapely. "Tak dobre možno som si mohol trochu pohnúť." snažil sa ho upokojiť Ichigo. "Odtiaľto nič neuvidíme." mrmlal Natsu. Vtom sa ozvala uvítacia hudba a vreskot ľudí. Kapela bola na pódiu. Všetci tlieskali a pískali. Nech sa Keigo snažil ako chcel cez tie zástupy rúk, ktoré mávali vo vzduchu nič nevidel. "No jasné a nechcete ešte všetci začať aj skákať?!" akoby to bol rozkaz ľudia začali s piskotom a vreskotom ešte aj skákať. Chalani vykladali baby na plecia aby lepšie videli a aj malé deti končili na pleciach rodičov takže viditeľnosť na kapelu bola nulová. "Fajneee." pridal sa aj Mizuiro, ktorý sa väčšinou moc nesťažuje ale toto ho očividne dosť naštvalo. Všetci začali zazerať na Ichiga. Ten sa obzeral okolo seba až zbadal veľký strom, ktorý je na najstarší v celej Karakure a tiež najväčší. "Vyšplháme sa naň." uškrnul sa. "Vyzerám ako Superman aby som tam vyletel? Alebo si myslíš, že som Spiderman, ktorý sa pomocou pavučiny vyšvihne hore?!" vrčal po ňom Natsu. "Neboj to dáš." nedal si povedať Ichigo. "Ja navrhujem druhú možnosť potlačíme sa dopredu Sado je veľký tak pôjde prvý a urobí nám prechod." usmial sa Natsu a potlačil Sada do húfu ľudí a tým nezostávalo nič iné len sa pred tým veľkým obrom uhnúť. Hneď za ním sa vybral Natsu, Orihime, Mizuiro a Keigo. Rukia ich chcela tiež nasledovať ale Ichigo ju zastavil. "Načo sa budeme tlačiť dopredu, keď sme shinigami a môžeme sa bez problémov vyšplhať na ten strom." usmieval sa. Aj Rukia sa usmiala a obidvaja vyšli na strom kde mali výborný výhľad na celú kapelu. Rukia začala tlieskať, kričať a spievať a Ichigo párkrát zapískal. Potom sa pridal k spevu ostatných ľudí, ktorý spievali s kapelou. Nikdy predtým to nerobil a vždy vyhlasoval, že to ani nebude robiť tobôž nie na verejnosti ale teraz mu to bolo jedno. Cítil sa šťastný a voľný nič mu nechýbalo a nič iné ani nechcel len si užívať koncert s Rukiou.

If today was your last day
and tomorrow was too late
Could you say goodbye to yesterday?
Would you live each moment like your last?
Leave old pictures in the past
Donate every dime you have?
Would you call old friends you never see?
Reminisce of memories
Would you forgive your enemies?
Would you find that one you're dreamin' of?
Swear up and down to God above
That you finally fall in love
If today was your last day

**********************************************************