Medzi nami zanpakutami-8.Kapitola- Hollow v mojom vnútri

Ďalšia kapitola no hádam sa bude páčiť xDDD želám príjemné čítanie :-)

8.Kapitola

Hollow v mojom vnútri

---

"Hichigo!" zakričala som na hollowa, ktorý ležal na zemi. Ani sa len ku mne neotočil. Prišla som až k nemu a potriasla som s ním. "Hichigo vstaň!" zvrieskla som. Zamrvil sa a otvoril jedno oko. "Šibe ti?! Je hlboká noc choď spať a neotravuj tých čo už majú dávno sladké sny!" zhúkol a oko znovu zavrel. Vždy je nervózny, keď ho niekto zobudí. "Hichigo vstaň ja nutne potrebujem tvoju pomoc!" nedala som sa odbiť. "Ak nemá v tomto momente nastať koniec sveta tak to do rána môže počkať problémy ti do vtedy aj tak neutečú!" mávol rukou a podložil si ju pod hlavu na miesto vankúša. "Hichigo ak mi nepomôžeš môže nastať môj koniec." stíšila som hlas aby ma nikto nepočul. To ho očividne zaujalo lebo otvoril obidve oči a dokonca sa aj posadil. "Tak čo sa robí?" zívol. "Potrebujem aby si mi pomohol dostať sa k Yamamotovi." zamrmlala som. "Yamamoto? A to je čo za debila?" táto otázka ma zrazila k zemi. "Yamamoto! Ty nevieš kto to je?!" zavrčala som. Poškriabal sa za hlavou a potom si plesol po rukách. Hurá, spomenul si. "Jasné ty asi myslíš tú japonskú značku Yamaha nie?! Ak chceš motorku poradím ti. Ichigo ma v poličke za knihami porno časopisy a pri nich má krabičku od keksov, v ktorej sú prachy tiež si šetrí na motorku už ich tam má dosť malo by ti to stačiť. Vidíš problém vyriešený, dobrú noc." povedala som, že ma to predtým zložilo k zemi? Tak teraz som sa ňou prevŕtala. "Ja nehovorím YAMAHA ale YAMAMOTO, BAKA!!!!" samozrejme som všetkých naokolo zobudila. "On sa volá druhým menom Baka? Tak to má chlapec v živote dosť ťažké." vzdychol si Hichigo. Týmto vyhlásením mi brnkol po posledných kúskoch trpezlivosti. On je fakt taký idiot alebo ma chce úplne vytočiť?! "Ja myslím toho starého somára kvôli, ktorému sme tu!" zhlboka som dýchala aby som ho neoplieskala o stenu. "Jáj, henten Yamamoto tak to mu to Baka na konci môžeme kľudne nechať a ešte by som k tomu pridal aj vysušený kokot." prekrížil si ruky. "Nenadávaj!" ohriakla som ho. "Tak dobre čo potrebuješ?" spýtal sama.

********************************************************

Na druhý deň som rýchlymi krokmi prechádzala Seireitei. Vysvetliť niečo Hichigovi si fakt vyžaduje kus času a veľkú dávku trpezlivosti aj malé decko by to rýchlejšie pochopilo ako on! "Hej ďalej nemôžeš!" zastavili ma shinigami predo mnou. Bez toho aby som im povedala čo i len slovo som ich odhodila do strán a vykopla som dvere pred sebou. Spočinuli na mne pohľady všetkých kapitánov a podkapitánov. To musí byť fakt veľká porada, keď sa jej zúčastnili aj podkapitáni. "Toto je porada kapitánov a podkapitánov nemáš tu čo hľadať zanpakuto." dupol palicou Yamamoto. Zazrela som na neho a pomaly som vošla do prostred miestnosti. "Potrebujem hovoriť s Ryujin Jakka!" vyhlásila som. Miestnosťou sa ozval šum. "Žiadosť sa zamieta a teraz sa prac!" Yamamotov hlas sa zvýšil ale nebol sám kto bol naštvaný. "Tak to teda nie! Kvôli tvojmu debilnému plánu som sa ocitla tu v tejto diere, bojovala som s arrancarmi, napadla ma vlastná majiteľka a teraz mi ide po krku niaka divná ženská! Neodídem odtiaľto dovtedy kým sa neporozprávam s tvojim zanpakuto! Po dobrom alebo po zlom vyber si Yamamoto!" tasila som meč. Nato všetci zareagovali tým, že tiež tasili svoje meče. Všetci okrem Hinamori a dvoch ďalších kapitánov. Hinamori zostala prekvapene stáť na mieste. Počítala som s tým a uškrnula som sa, objavil sa pri mne Hichigo. "Nechajte dámu prejsť vy banda bastardov." škodoradostne sa zasmial sekol mečom, z ktorého vyletela bledomodrá getsuga. Miestnosťou sa ozval výbuch a všetkých to odhodilo do stien. Ja som sa okamžite pohla do predu. Yamamoto stihol tasiť svoj meč a zahnal sa s ním po mne ale to som presne potrebovala. Chytila som ostrie meča do ruky a miestnosť sa rozplynula. Stála som na veľkej lávovej hore a zhora sa na mňa díval obrovský ohnivý fénix. "Čo tu chceš Tobiume?" spýtal sa ma. "Prišla som si k tebe po radu Ryujin Jakka." uklonila som sa mu. "Pre radu? Tak hovor." neverím, že tento zhovievavý zanpakuto má za majiteľa takého držgroša. "Už odkedy som tu mám divné sny o dvoch súrodencoch brat a sestra, ktorý oplývajú zvláštnymi schopnosťami. Vedia manipulovať s vodou a včera sa mi dokonca to dievča zjavilo na živo ale vyzeralo ináč akoby bola hollow." všimla som si, že sa fénixovi rozšírili oči prekvapením. "Povráva sa legenda o bratovi a sestre, ktorý oplývali týmito schopnosťami. Ich rodičia sa to snažili pred cudzími zatajiť ale pravda jedného dňa vyšla na povrch a tých dvoch chcela celá dedina zabiť ale ten chlapec sa im všetkým vzoprel a zavraždil celú dedinu. Odvtedy sa ten chlapec úplne zmenil žil len pre jedno. Pre zabíjanie. Stálo sa z neho zviera poháňané len jediným inštinktom a to bolo zabíjať. Bolo mu jedno či je to žena, dieťa alebo starec, keď ho pochytil tento ošiaľ bol schopný zabiť kohokoľvek. Jeho sestra sa ho stále držala a snažila sa ho zachrániť ale on o jej pomoc nestál a odohnal ju od seba. Jedného dňa chlapec napadol akadémiu pre shinigami. Všetci sa mu snažila postaviť ale on ich jedného po druhom zabil dokonca aj kapitánov. Keď sa chystal zabiť ďalšieho kapitána postavilo sa mu do cesty dievča. Ten kapitán bol jej učiteľ. Chlapec namiesto neho prepichol ju a vtedy vtom dievčati spoznal svoju sestru. Vtom okamžiku sa zviera v ňom stratilo a on si uvedomil čo práve spravil. Až keď zabil osobu, ktorú miloval dokázal sa stať znovu človekom. No to už bolo pre jeho sestru neskoro. Zomrela. Chlapec až neskôr zistil, že ho po celú dobu ovládal hollow a jeho sestra ho pred smrťou odpútala od neho a zobrala to bremeno na seba. Hollow požral jej dušu a rozpráva sa, že doteraz sa tu potuluje a vyhľadáva zblúdené zanpakuta, ktoré sa odviazali od svojich pánov aby ich mohol premeniť na hollowov podobným Hichigovi, ktorý by zvnútra ovládli svojho majiteľa."

"Prečo práve zanpakuta?" nechápala som. "Pretože ich duša je jedinečná. Skrýva v sebe nadprirodzené schopnosti a tomu hollowovi pripomínajú dušu dievčiny, ktorá sa pre brata obetovala. Dušu, ktorá bráni milovanú osobu a ktorá dokáže pre ňu aj zomrieť." moje srdce bilo ako splašené. "Tobiume ak je tá legenda pravdivá ten hollow ťa premieňa. Neviem čo sa stalo medzi tebou a tvojou majiteľkou ale ak sa znovu nespojíte bude to stáť ju aj teba život." chytila som sa za hruď mala som pocit akoby sa mi v nej robila diera. Zrazu som nevedela ako mám postupovať čo robiť? Ako sa mám spojiť s Hinamori, keď ma nenávidí a navyše ja sa s ňou znovu spojiť nechcem ale...nechcem aby som ja bola tá, ktorá ju zabije. "Ďakujem za všetko Ryujin Jakka." uklonila som sa a zmizla som. Objavila som sa uprostred miestnosti, v ktorej bol cirkus. Hichigo bojoval s Kenpachim obidvaja sa smiali ako psychopati a Ichigo ležal na zemi spútaný kidom, z ktorého sa snažil silou mocou dostať ale bez výsledku. Tí dvaja kapitáni, ktorý na mňa netasili meče popíjali saké a ostatní sa kryli kde sa dalo aby ich náhodou Kenpachi s Hichigom v zápale boja nezmasakrovali. Yamamoto stál pri mne a kľudne sa na mňa díval. Čudné čakala som, že ma minimálne kopne do riti s tou stareckou nohou. "Tak čo zistila si čo si potrebovala?" pokojne sa spýtal. "Áno." zašomrala som. "Prepáčte za ten bordel." pozrela som na Hichiga, ktorý sa ešte stále smial akoby bol úplne zhúlený. Nechápem čo je na boji také smiešne. "To je v poriadku hlavne si uprac svoj bordel Tobiume." zašepkal aby nás nikto nepočul. "Ja neviem ako...ona..." pozrela som Hinamori, ktorá sa na mňa smutne dívala. "...už so mnou nechce mať nič spoločné, nenávidí ma. Naše puto sa už nikdy nespojí a...ja nechcem aby kvôli mne zomrela..." v hrdle sa mi tvorila veľká hrča. Možno, že je to len legenda, možno sa nič nestane...