Ordinary life-9.Kapitola-Still Alive

Tak ďalšie pokračovanie IchiRuki poviedky :-) Snáď sa bude páčiť :-)

9.Kapitola

Still Alive

---

Ichigo podišiel k Rukii, ktorá sedela na gauči a zozadu ju objal. S úsmevom na perách sa k nemu otočila a pobozkala ho. Nebol to len taký letmý bozk ale horúci a vášnivý. Cítil ako jej jazyk skúma jeho ústa a s potešením sa do tejto hry pridal. Pritiahla sa bližšie k nemu a prerušila bozk. Ichigo bol ako omámený. Celý sa triasol od vzrušenia a čakal čo sa bude diať ďalej. Rukia mu s diabolským úsmevom rozopla nohavice a spolu s nimi mu stiahla aj trenky. "Chceš to však?" zašepkala mu do ucha. Stále omámený jej sviežou vôňou a chuťou prikývol. Rukia ho ešte raz vášnivo pobozkala potom si kľakla a vzala si ho do úst...

"Ichigo!!" Ichigo sa švihom posadil na posteľ a vykoľajene sa poobzeral okolo seba. Dívala sa na neho prekvapená Rukia. "Č-čo sa deje?" spýtal sa jej. "Čo sa deje? Už som skoro spala, keď som zrazu započula ako na mňa voláš ale keď som vyšla zo šatníka aby som zistila čo sa robí ty si spal a zo sna si vykrikoval moje meno." začala rozprávať a Ichigovi trvalo minútu aby si spojil dve s tromi a spomenul si na svoj sen. To nebolo však všetko pretože zacítil svojho kamaráta medzi nohami, ktorý sa na známosť všetkým znovu postavil. Ichigo sa pozrel tým smerom a mal pravdu. Jeho kamarát sa pod plachtou silne črtal a usmieval na nich. "Do riti." zamrmlal a celý sčervenal. "Čo je?" Rukia sa chcela tiež pozrieť tým smerom ale Ichigo okamžite zareagoval tým, že sa skrčil a otočil sa jej chrbtom. "Ichigo čo je s tebou?!" Rukia si prekrížila ruky na prsiach. "N-nič." zamumlal. "Tak sa mi neotáčaj chrbtom!" vtom sa dvere otvorili a do izby vstúpil rozospatý Isshin. "Niaky problém?" spýtal sa a poriadne zívol. "Áno! Ichigo zo sna kričal moje meno a teraz sa mi otočil chrbtom a nechce sa mi pozrieť do očí!" vyprskla Rukia. Isshin tam najprv bez pohnutia stál a silno zapájal mozgové záviny. Keď si skopil všetko čo mu Rukia povedal na tvári sa mu vykúzlil úsmev. "To nič Rukia takí sme my chlapi. Vieš čo? Skočíš mi dole spraviť čaj ja sa potrebujem so svojim synom porozprávať." Rukia bez námietok prikývla a odišla dole. Isshin si sadol k Ichigovi na posteľ a tak ho tresol po chrbte, že mu skoro vyrazil dych. "No synak môj vitaj vo svete chlapov, ktorým sa sníva to po čom v skutočnosti veľmi túžia." zasmial sa. "Veľmi vtipné! A ja potom v skutočnosti netúžim! Nemôžem zato aké mam sny!" ohradil sa celý červený. "Vážne? Tak si spomeň na ten sen. Naozaj by si to nechcel zažiť aj v skutočnosti?" Isshin videl ako jeho syn silno zovrel plachtu a ešte viac sčervenal. "Vedel som to." uškrnul sa. "Tche." odfrkol Ichigo. "Nemaj strach aj ja som mal také sny, keď som spoznal tvoju mamu a ešte sme spolu nechodili ale jedného dňa sa sny stali skutočnosťou." na tvári mu zahral lišiacky úsmev. "Čo?! Ty si nechutný! Čo mi to tu rozprávaš?! Do prdele to je tak...och, radšej už buď ticho!" vybuchol Ichigo a jeho tvár priam horela. "Aké nechutnosti? Je to normálna vec. Niak si predsa musel vzniknúť. Hádam si, si nemyslel, že teba aj tvoje sestry doniesol bocian?" zasmial sa Isshin. "Sklapni!! Ježiš, nerozprávaj mi čo ste spolu s mamou...robili...vôbec ma to netrápi!" snažil sa to predýchať. "Fajn, fajn chcel som ti len povedať, že také sny sú normálne ale ak chceš aby sa stali skutočnosťou mal by si sa začať činiť a vyznať jej lásku." skôr než mu nato Ichigo stačil niečo odvrknúť do izby vošla Rukia so šálkou čaju v ruke a podala ju Isshinovi. "Ďakujem Rukia a teraz všetci spať. Zajtra je škola a ja mám prácu takže dobrú mládež." zakýval im a odišiel. Rukia pozrela na Ichiga, ktorý si ľahol ale stále jej bol otočený chrbtom. "Dobrú noc." zašepkala. "Dobrú." zamrmlal. Povzdychla si a odišla tiež spať.

*****************************************************

V škole všetko prebiehalo celkom normálne až nato, že Rukia po včerajšom incidente nebola schopná prehovoriť s Orihime ani slovo ba sa čo i len na ňu pozrieť. Bála sa, že v jej očiach bude vidieť len sklamanie, smútok, bolesť a nenávisť. S povzdychom pozrela z okna. Bolo zamračené a vyzeralo, že každú chvíľu začne pršať. Vtom sa ozval zvonček čo bol signál pre všetkých študentov, že sa majú pobaliť a ísť domov. Všetci to s radosťou spravili a šprintom vybehli z tried aby už nemuseli školu do zajtra ani len cítiť. "To bol nudný deň. Tá učiteľka to vysvetľuje tak nezáživne, že som bol rád, že som pritom nezaspal." mrmlal Ichigo po ceste domov. "Ichigo opravujem ťa na hodine angličtiny si, si pri počúvaní CD perfektne zdriemol." zviezla ho Rukia, ktorá si hneď spomenula ako ležal na lavici pricapený na učebnici a pokojne spal. "No a? Koho zaujíma niaky trápny rozhovor v kaderníctve." zamumlal. Vtom Rukii zapípal mobil a ona ho rýchlo otvorila. "Ichigo hollow." pozrela na neho a on nahodil kyslú grimasu. "Ďalší suchár, ktorý si koleduje o poriadny výprask." poznamenal. Obidvaja sa oddelili od svojich tiel a po strechách domov sa rozbehli za zdrojom. Nemuseli dlho hľadať. Hollow, ktorý pripomínal trochu tigra sedel uprostred cesty akoby na nich vyčkával. "Super toto špáratko rýchlo porazím." uškrnul sa Ichigo a tasil svoj zanpakuto. "Ichigo daj si pozor nikdy nemôžeš podceniť svojho nepriateľa nech vyzerá hocijako slabo." zašepkala Rukia. "Nemaj strach zachvíľku s ním skončím." zakričal na ňu Ichigo, ktorý sa už priamo rútil na hollowa. Ten sa jeho útoku však bez problémov vyhol. "Múdre ale s tým nado mnou nevyzreješ." usmial sa, objavil sa za hollowom a rozsekol ho napoly. Hollow sa vyparil akoby bol z dymu. "Zvláštne takto by nemal zmiznúť." zamrmlal Ichigo, keď sa zrazu za ním objavil tieň toho hollowa. "Ichigo za tebou!" zvrieskla Rukia ale to už bolo neskoro. Hollow mu labou prešiel cez brucho. Ichigo zaťal zuby bolesťou a začal padať k zemi. Rukia sa shunpom objavila pri hollowovi odhodila ho od Ichiga. "Deštrukčná technika číslo 36!" červená guľa vyletela z jej ruky a zničila hollowa, ktorý sa nestihol rýchlo zviechať. "Ichigo!" Rukia k nemu pribehla. Bola okolo neho veľká kaluž krvi, ktorá sa neustále zväčšovala. "Vydrž! Idem pre Orihi..." vtom sa sekla a s hrôzou sa pozerala ako niaka biela škrupina obaľuje Ichiga a mení ho na niečo čo pripomína hollowa. "Ichigo?" zašepkala.

Ichigo stál spútaný čiernymi pásmi pred postavou, ktorá sa na neho uškŕňala. Snažil sa z tých čiernych pásov vyslobodiť ale čím viac sa hýbal tým viac sa mu zarezávali do kože. "Tak sa znovu stretávame." prehovorila postava. "Tá ženská ti hovorila aby si nepodceňoval svojho nepriateľa ale ty si, si myslel, že takú slabotu bez problémov porazíš a vďaka tomu je teraz tvoje telo moje!" biely hollow sa začal smiať, otočil sa mu chrbtom a zmizol. "Počkaj! To nemôžeš!" kričal Ichigo. Vtom ho však čierne pásy potiahli do zadu a vtiahli do čiernej steny, ktorá ho pomaly začala pohlcovať. "Rukia bež!!!" zakričal.