Ordinary life-10.Kapitola-Together

Uf, konečne som sa dopracovala k ďalšej kapitole. No podľa mňa nie je nič moc ale na nič lepšie som sa nezmohla tak no...želám vám príjemné čitanie xDD

10.Kapitola

Together

---

Rukia nemo hľadela na hollowa pred seba. "Ichigo?" zašepkala a urobila k nemu krok. Vtom sa hollow narovnal a zhrdla sa mu vydral divný vreskot, ktorý skôr pripomínal rev niakej veľkej šelmy. Rukia cúvla a zakryla si istá. "Nie...prosím...už nie..." zašepkala. V hlave sa jej vynoril obraz Kaiena. "Rukia..." zachripel zrazu hollow pred ňou. "Ichigo!" Rukia sa k nemu rozbehla ale jeho slová ju zastavili. "Rukia...bež...BEŽ!!" Ichigo sa skrčil akoby sa sám seba snažil zadržať. Utiecť? To už raz počula a ako sa to skončilo? Zabila ho. Zabila toho, ktorého tak obdivovala, ktorého tak vtedy milovala. "Nie! Ichigo neutečiem! Nenechám ťa tu! Prosím Ichigo bojuj s tým!"

"Nechaj ju! Neopováž sa jej ublížiť ty parchant!" vrieskal Ichigo a snažil sa vytrhnúť z pazúrov tej čiernej hmoty, ktorá ho pohlcovala. Hollow sa pri ňom znovu objavil. "To ti na tej ženskej tak záleží?" spýtal sa a na tvári mal spýtavý výraz. Ichigo sebou šklbol ale čierna hmota nepovolila. Zhlboka sa nadýchol a pozrel do hollowových žltých očí. "Áno." zašepkal.

Rukia vrazila do steny a Ichigova ruka jej silno zovrela hrdlo. "No tak Ichigo! Spomeň si! Ovládni toho hollow. Vráť sa mi, prosím..." po líci jej začali stekať slzy.

"To sa mi snáď iba sníva!" hollow sa začal smiať. "Čo je na tom smiešne?!" zavrčal Ichigo. "Ľudské city sú pre mňa nepochopiteľné. Veď je to len príťaž, ktorá ťa oslabí. Nemal by si na nej tak lipnúť." zaškeril sa. "Aká príťaž?! Ty to nechápeš! Ľudské city nie sú slabosť! Čerpáme z toho silu! Je to náš hnací motor, ktorý nás  ženie dopredu! Vedieť, že na svete nie si sám, že pre niekoho znamenáš všetko, že ťa majú radi...vtom je moja sila! So mnou si môžeš robiť čo chceš ale prosím ťa ju nechaj ísť pretože ja..."

"Ichigo vráť sami...prosím. Takto to nemôže skončiť. Chcem ťa naspäť! Pretože ťa milujem!!" zakričala to tak nahlas, že jej slová jej ešte dlho potom v ušiach zneli ako ozvena.

"Pretože ja ju milujem!" zakričal Ichigo do temného ticha. Vtom sa čierna hmota rozpadla a spolu s ňou sa stratili aj čierne pásy, ktoré ho držali. Padol na zem no hneď sa zviechal pripravený zaútočiť na hollowa no ten sa ani len nepohol. Hľadel na neho s kamennou tvárou, keď vtom sa mu na perách znovu vyčaril ten jeho obvyklý úsmev. "Mali by ste sa obidvaja počuť." začal sa chechtať. "Bože, ako ja nenávidím telenovely." hollow k nemu podišiel a vzdychol si. "Zmizni odtiaľto kým si to nerozmyslím." odfrkol, chytil ho pod krky a hodil do steny, ktorá sa rozbila.

Ichigo otvoril oči a prvé čo uvidel bolo Rukiine čierne kimono. Pomaly si začal uvedomovať, že ho silno objíma. "Rukia." zašepkala. Uslzená na neho pozrela a ešte viac sa rozplakala. "Ichigo ja..." vzlykala. "Prepáč nechcel som to...aby si ma videl v tej odpornej forme...ja nechcelo som aby si sa ma bála." bolo mu ľúto, že ten plač spôsobil on. "Č-čo to hovoríš?! Ja som sa nebála teba! Bála som sa, že ťa stratím." ešte viac ho stlačila vo svojom náručí. "Rukia..." na nič viac sa nezmohol. Objal ju aj on a obidvaja tam v tichosti sedeli až do neskorej noci.

************************************************

"Rukia si nádherná! Ako to najžiarivejšie slnko v celom vesmíre! Vynikneš medzi ostatnými dievčatami ako ruža nad tulipánmi!" Isshin objal Rukiu a začal s ňou zo srandy tancovať po dome. "Pusť ju ty úchylák!" Ichigo ho kopol do hlavy a Isshin poletel až k Masakinmu portrétu. "Vidíš to Masaki?! Náš syn je taký žiarlivý, že mi ani nedovolí prvý tanec s našou dcérou!" liepal sa s plačom po plagáte. "Drž hubu! Ja nežiarlim!" prskol Ichigo a potom sa s červeňou otočil naspäť na Rukiu. "S-si moc pekná." zašepkal. Rukia sa usmiala a chytila ho za ruku. "Tak poďme lebo zmeškáme maturitný ples." povedala a obidvaja sa vybrali k dverám, keď vtom. "Ichigo! Rukia!" otočili sa na Isshina, ktorý na nich zakričal a v momente zostali ožiarený bleskom s fotoaparátu. "Tak túto fotku si zväčším a dám ju vedľa Masaki. Toto je veľmi dôležitá chvíľka! Môj syn držiaci za ruku dievča!!" Isshin sa znovu s plačom hodil k Masakinmu portrétu. Rukia sa začervenala a vyšla von na ulicu. Ichigo zostal stáť a naštvane pozeral na Isshina, ktorý objal niaku imaginárnu ženu pred sebou a začal ju bozkávať čím Ichigovi naznačil aby sa už konečne činil. Ichigo zase pre istotu zobral do ruky imaginárny nôž a prešiel si ním po hrdle čím svojmu otcovi naznačil, že mu hrozí skorá smrť ak s tým okamžite neprestane. "Ichigo!" zakričala Rukia a Ichigo sa vybral za ňou.

******************************************************

"Milí maturanti želám Vám úspešne dokončenie maturít a veľa šťastia do života." ukončil príhovor riaditeľ školy a miestnosťou sa ozvali prvé tóny pesničky. Ichigo s úsmevom podišiel k Rukii, ktorá sedela na stoličke a natiahol k nej ruku. "Smiem prosiť?" spýtal sa. Rukia sa začervenela a jeho ruku prijala. Opatrne ju zdvihol, pritiahol si ju k sebe a začal s ňou tancovať. Obidvaja sa na seba bez prestania dívali a nemohli od seba odtrhnúť oči. "Rukia vieš to so mnou čo sa vtedy stalo. Hrozne ma to mrzí ja..."

"Neospravedlňuj sa Ichigo. Už je potom tak si to nepripomínajme. Ja viem, že si to nechcel a neurobil si to naschvál tak to nechajme tak dobre?" usmiala sa na neho a on jej úsmev opätoval. "Ďakujem." zašepkal a objal ju. "Ichigo." Rukia ešte viac očervenela. Ichigo s ňou začal v tomto úzkom objatí znovu tancovať. "Som rád, že vždy stojíš pri mne." šepkal jej. "Neviem čo by som bez teba robil Rukia. Ja...ďakujem ti za všetko za to, že si vždy pre mňa oporou." pevnejšie ju stisol. "Ichigo..." usmiala sa a aj ona ho pevne objala. Cítila z neho prekrásnu voňavku, počula tlkot jeho srdca, cítila ako sa jeho hruď dvíha pri každom jeho nadýchnutí. Želala si aby táto chvíľka nikdy neskončila...