Medzi nami zanpakutami-6.Kapitola-Broskyňa a slivka

Juchú konečne ďalšia kapitola :D Už pracujem aj na Ordinary life :-) V tejto kapitole bude hlavne boj a medzi zanpakutami a shinigami sa pekne zhustí atmosféra. 

6.Kapitola

Broskyňa a slivka

---

"Aha naša hviezda žiarivá prišla." uškrnul sa Hichigo, keď som sa objavila pri ňom v lese kde sa skrýval na strome a striehol tam ako šelma na svoju korisť. Z jeho tónu som hneď usúdila o čo sa jedná. "Ty si sledoval ten cirkus s Hinamori?" spýtala som sa bez okolkov. "To si piš a pekne si jej ukázala kto je pánom situácie ale Tobiume niečo mi túto noc asi nebude dať zaspať." zamrmlal. Nechápavo som na neho hľadela. "Čo?" zašepkala som. "Tvoje chovanie...ja viem, že to znie divne ale trochu si mi pripomínala hollowa takého ako som ja. Tá zlosť čo som s teba cítil a tá sila to nie je normálne pre zanpakuto, ktorého majiteľka je na takej úrovni." trochu sa zamračil. "Tche...kašlem na to." odfrkla som. Po pravde po jeho slovách ma zaliala slabá panika ale možno, že len vraví sprostosti možno, že som sa len odpútala od Hinamori a preto som teraz silnejšia. "Dosť bolo rozkoše pred nami nepriateľské šváby." uškrnul sa a ja som pod sebou zbadala dvoch arrancarov. Ani omylom sa nemohli rovnať espade ale to neznamenalo, že boli slabý. "Ja si beriem toho s tou ošťanou slamou na hlave vyzerá silnejšie ako ten druhý." povedal a už so zabijackym pohľadom stál pred ním. Vzdychla som si. Slovo tichý útok mu asi nič nehovorí čo už zoskočila som dole aj ja. "No to ma podrž zanpakuto a ty vyzeráš ako vnútorný hollow. Vyšli ste si na rande?" usmial sa ten, ktorému Hichigo skomentoval žltú slamu na hlave. "Áno ale akosi ste nás prerušili, keď sme chceli prestúpiť do fázy sex začo mi draho zaplatíte." samozrejme Hichigo sa ani omylom nedal vyprovokovať jeho slovami. Ani nie o pol sekundy na to čo to dopovedal tasil meč a už ním zatínal do meča arrancara. "Vyzerá to, že mi dvaja budeme bojovať spolu." zamumlal druhý, ktorý mi s tou vyholenou hlavou pripomínala vyhadzovača z niakeho podniku. Vytiahol zanpakuto a nebiť mojej rýchlej reakcie nemala by som hlavu. Rýchlo som uskočila a pripravila som sa na protiútok. Naše meče sa skrížili a my sme si vymenili vražedné pohľady. Zrazu sme obidvaja od seba odskočila pretože cez nás preletela Getsuga. Ak nepočítam to, že mi o kúsok skrátila ofinu prežila som ju bez jediného škrabanca. "Ty debil! Ber trochu ohľady aj na svojich spolubojovníkov! Nie si tu jediná a ja nechcem skončiť rozrezaná tvojim mečom!" vychrlila som na Hichiga. "To je tvoja chyba, že sa motáš do cesty! Nemôžeš ísť bojovať niekde inde?!" odbil ma. "Nemôžeš sa naučiť dobre mieriť?!" nedarovala som mu to. Skôr než ma stihol niakou ďalšou poznámkou uzemniť objavil sa mi nad hlavou arrancar, s ktorým som prerušila boj a vystrelil na mňa cero. Odskočila som na strom a v zemi zostala diera ako po dopade meteoritu. Rýchlo som sa rozbehla preč tuná nemôžem bojovať pretože Hichigo ma v zápale boja môže ľahko zrovnať zo zemou a kvôli tomu, že nám Yamamoto zobral skoro všetky sily nedokážem uvoľniť svoje zanpakuto. Tak počkať! Ale Hichigo pred chvíľkou použil Getsugu a to by mu nemalo ísť ak mu starý odobral sily. Že by. Zastavila som na okraji čistinky. Podo mnou sa lemoval Rukongai keby som utiekla tam mohli by sa zraniť nevinný ľudia, ukončím to tu. Arrancar však za mnou z lesa nevyšiel. Vedela som, že ma chce prekvapiť ale predo mnou sa neskryje. "Hajike." zašepkala som. Meč sa rozvetvil a vyletela z neho ohnivá guľa, ktorá s treskom pristála v strome. Arrancar spadol na zem a zhodil zo seba horný spálený kus oblečenia. Niečo si zamumlal jeho zanpakuto sa z ničoho nič rozplynulo a zrazu na mňa zhora civel trojmetrový arrancar, ktorý mal na pästiach veľké závažia. Ako ukážku mi ich náležite predviedol a to tak, že päsťou narazil o zem a tá sa rozpadla. Obidvaja sme sa z čistinky zrútili rovno do Rukongaia. Tak toto som vážne nechcela ale nevadí ukončím tento boj ešte skôr ako sa vlastne začne. Chystala som sa na môj najsilnejší útok, keď vtom do mňa narazilo niečo žeravé a ja som odletela do steny domu. Rýchlo som sa snažila nabrať druhý dych. Cítila som, že v zadu mám v tričku vypálenú veľkú dieru a popálený celý chrbát. Pekelne to bolelo. Obzrela som sa za zdrojom tej žeravej gule, ktorá mi tak pripomínala môj vlastný útok a moje oči sa rozšírili hrôzou. "Ty..." zašepkala som. "Hinamori!!" zvrieskla som na dievča, ktoré sa ku mne blížilo. "Nikto ma nebude urážať ani mňa ani Aizen-taichou." šepkala a vôbec si nevšímala arrancara, ktorý sa na tom očividne dobre zabával. "Hinamori prestaň teraz naozaj nie je časť očisťovať si hrdosť!" počula som za sebou krik zdesených ľudí. "Sklapni." povedala ticho Hinamori a už stála nado mnou s mečom namiereným na moju hlavu. Bolesť v chrbte neustupovala a ja som sa nevládala zdvihnúť. Čo mám robiť? Hinamori je v záchvate svojho hnevu a ja sa nedokážem ani pohnúť. Čo mám robiť? Obliala ma panika. "Nevzdávaj sa!" ozval sa zrazu hlas. Otočila som sa a zbadalo som malé dievčatko, ktoré sa skrývalo za veľkým stromom. "Ochráň nás, prosím..." šepkala. Vtom akoby sa vo mne niečo pohlo a ja som svojou rukou chytila Hinamorinu čepeľ. Cítila som ako sa my zarezáva do kože a videla som kvapky mojej krvi stekajúce po meči. "Hinamori ja viem, že to bolí. Zradil ťa človek, ktorého si najviac milovala ale prosím ťa neubližuj svojim smútkom ostatným a ešte k tomu takýmto spôsobom...prepáč ale toto je pre tvoje dobro." odsotila som ju a pozrela som na arrancara. "Hajike!" zakričala som ešte skôr než sa stihol po mne zahnať obrovskou päsťou. Z meča som vyslala obrovskú ohnivú guľu a tá pohltila celého arrancara. Boj sa skončil. Vtom zhora zleteli Hitsugaya, Matsumoto, Ichigo a spolu s nimi Hyourinmaru, Zangetsu, Haineko a Hichigo. "Skončili ste?" spýtala som sa. "Jasné za minútku po tom ako si odišla som s ním bol hotový taká slabotina..." vtom sa zarazil a bielym prstom ukázal na môj spálený chrbát, ktorý otrasne bolel. "Preboha, čo sa ti stalo?" spýtal sa. Neodpovedala som mu len som mrzuto pozrela na Hinamori, ktorá už stála na nohách a dívala sa do zeme. Ostatný si môjho vyčítavého pohľadu všimli. "Len mi nepovedz, že ťa napadla vlastná majiteľka." zamumlal Hichigo a jeho tvár sa skrivila do znechuteného pohľadu. Vedela som, že to čo spravila bolo hrozné ale keď to Hichigo vyslovil nahlas "Napadol ťa vlastný majiteľ." zalial ma strašný hnev. Nemám pre ňu žiadnu cenu. Nič pre ňu neznamenám. Celý jej svet je len Aizen a ostatný sú nič len vzduch, ktorý jej pomáha dýchať. Preklínam deň kedy som s ňou uzavrela dohodu a stala sa jej zanpakuto. Zrazu som sa pohla k nej hnaná veľkou nenávisťou. Videla som svoju ruku ako sa naťahuje k jej tvári a zrazu sa celým okolím ozvalo plesknutie. Facka bola taká silná, že jej líce sa hneď poriadne začervenalo. "Ty suka!!" zvrieskla som a nebiť Hyourinmara, ktorý ma od zadu chytil tak, že som sa nemohla ani pohnúť zmlátila by som ju ak psa. "Nenávidím ťa!!" kričala som a snažila som sa vytrhnúť z Hyourinmarovho silného zovretia. "Prečo?! Prečo si radšej vtedy nezdochla, keď ťa Aizen prepichol?! Spravila by si celému svetu veľkú láskavosť!! Tak chcípni!!!! Kľudne napadneš svoje zanpakuto a svojich priateľov len aby si chránila toho, ktorý o teba už ani omylom nezakopne! Dokedy ho ešte budeš chrániť?! Kým ťa už naozaj nezabije?! Si obyčajná naivná hus, ktorej nikto nemôže veriť!" trhala som sa ďalej z Hyourinmarovho zovretia. "Pusť ju jašter!" zvrieskol zrazu po ňom Hichigo. "Zbláznil si sa?!" Hyourinmaru naňho zazrel. "Nie! Nech ju len zmláti zaslúži si to aby sa už konečne spamätala!" Hichigo k nám pristúpil a chcel Hyourinmara odo mňa odsotiť ale do cesty sa mu postavil Ichigo a Hitsugaya. "Už ani krok hollow!" Hitsugaya ho prebodol pohľadom. "Smiešne, že sa jej zrovna ty zastávaš." zašepkal Hichigo a zmizol. Objavil sa pri nás a vytrhol ma z Hyourinmarovho silného zovretia. Vo mne sa navalilo toľko citov. Hnev, nenávisť, utrpenie, bolesť, sklamanie, smútok všetko sa to zmiešalo a ja som sa so slzami v očiach začala rútiť k zemi ale Hichigo ma našťastie zachytil. Silno som ho objala a rozplakala som sa. Už som vážne nevládala. To už bola pri mne aj Haineko. "Neplač dievča nestojí ti za to." zašepkala a aj ona ma objala. Cítila som, že Hichigo ma pustil. "Tche, ľudia, shinigami všetci ste najedno kopyto. Hlúpa banda naivných idiotov rútiaca sa do záhuby pre svoje hlúpe sny a nádeje. Ale to sa dalo čakať. Kľudne si zostaňte po boku tej vašej malej zradkyne..." hodil opovržlivý pohľad na Hinamori. "My odchádzame." zamrmlal. Pomohol mi s Haineko na nohy a vybrali sme sa preč ale nie len mi traja išiel aj Zangetsu a dokonca aj Hyourinmaru. "Prepáč Tobiume." zašepkal mi. "To je v pohode Hyourinmaru chcel si ma len chrániť...len by som zhoršila situáciu keby som na ňu skočila." vzlykala som. "Neboj sme s tebou všetci. Budeme vždy držať pokope." Haineko ma silno zvierala v náručí. "Ale poviem ti tá facka nebola zlá. Máš silu, keď sa naštveš." uškrnul sa Hichigo a aj ja som sa na neho usmiala.

Momo, má meno podľa svojho najobľúbenejšieho ovocia broskyne. Viete aké ovocie nemá rada? Slivku. Iróniou osudu je, že moje meno znamená lietajúci slivkový strom. Už len túto odlišnosť som si mala uvedomiť predtým než som sa stala jej zanpakuto...