Medzi nami zanpakutami-5.Kapitola- If you love me then Thank you! If you hate me then Fuck you!

Tak konečne je na svete ďalšia kapitola :-) Zase trochu dlhšia ale snáď sa bude páčiť. Tentokrát vyplávajú na povrch všetky pocity medzi Hinamori a Tobiume a nebude to príjemné priateľské podanie si rúk...

5.Kapitola

If you love me then Thank you!
If you hate me then Fuck you!

---

Stála som pred jedným malým domčekom. Vedela som, že neďaleko je dediny ale ten domček akoby sa tu pod tieňom hôr pred ňou skrýval. Vtom z domu vybehli dve deti. Chlapček a dievčatko. Už od pohľadu na ich rovnaké havranie vlasy a prenikavé modré oči, ktoré žiarili ako dva smaragdy som vedela, že sú to súrodenci. Ten chlapec mohol mať tak desať a dievčatko osem. So smiechom pribehli k vode a začali sa ňou špliechať. Usmiala som sa. Vyzerali tak šťastne, tak bezstarostne. Užívali si život. Vtom mi však úsmev na perách zamrzol. Dievčatko jedným ľahučkým elegantným krokom vkročilo do vody a začalo tancovať na hladine. Tá voda sa tvárila akoby to dievčatko vôbec nič nevážilo, akoby bola ľahšia ako pierko a aj ona ju dokázala uniesť. Chlapček ju najprv s úškrnom sledoval potom zdvihol ruku a spolu s ňou sa zdvihla aj voda. Začal z vody vytvárať rôzne obrazce, motýle, ktoré poletovali okolo dievčatka, kvetiny, ktoré akoby rástli z vody a kvapôčky, ktoré sa usadili dievčatku na krku a vytvorili jej krásny náhrdelník. Zrazu sa voda premenila na ľad a všetko sa rozpadlo...

Otvorila som oči a prvé čo ma ovialo bola neuveriteľná zima. Samozrejme Hyourinmaru sedel na ľadovom kresle, ktoré si vyrobil a práve mrazil moje kimono!! "HYOURINAMRU!!!!!" vrieskla som a skôr než sa stihol spamätať pristála mu v ksichte taká päsť, že preletel stenou a pristál na stole medzi Hitsugayom a Hinamori, ktorý asi práve raňajkovali. Zarazene zostali sedieť, ja som naštvane pricválala k Hyourinmarovi, chytila som ho pod krkom za jeho kimono a začala som s ním triasť.  "Baka! Koľkokrát ti to mám hovoriť?! Ja som ohnivé zanpakuto ty si ľadové!! Do čerta zničil si mi kimono! To najkrajšie a najdrahšie, ktoré som mala! Zaslúžil by si, si vykastrovať!" kričala som po ňom. Potom akoby ma osvietila niaky vyššia moc som sa ukľudnila a zistila som, že Hinamori s Hitsugayom na mňa pozerajú ako bacily na liek. Navyše Hitsugaya bol dosť vyoraný z toho, že som šikanovala jeho zanpakuto. "Čo tak čumíš?! On si začal!" ohradila som a ukázala som prstom na zmasakrovaného Hyourinmara. "Čo?! To ti nedáva právo ho takto preplieskať! Chudák však ťa chcel len vidieť a nerozprávaj sa s kapitánom takýmto tónom!" vybuchol. "Kapitán?! Pre mňa si len vyziabnutý škrečok! Meriaš 130 aj s tými sandálmi, ledva sa vyškriabeš na to kapitánske kreslo a budeš sa tu nado mňa vyvyšovať?! Tak nato zabudni som zanpakuto my nemáme kapitánov!" odvrkla som mu. "Tobiume!" ohriakla ma Hinamori a ja som na ňu hodila vražedný pohľad. "Tche..." odfrkla som. Chcete vedieť ako to včera večer dopadlo, keď som zostala s Hinamori sama? Biedne! Vedela som, že ak s ňou mám prežiť celý mesiac bez toho aby ma na konci neodvážali vo zvieracej kazajke s krikom: Fuck you Hinamori! musím nastoliť mier. Tak som vytiahla bielu vlajku a zamávala s ňou pod podmienkou, že jedna zmienka o Aizenovi a podávam inzerát na nového majiteľa. Od vtedy sa spolu rozprávame ale len tak povrchne teda ona sa aj snaží ale ja nejavím záujem. Hyourinmaru sa konečne zviechal a nepríčetne na mňa pozrel. "Nemáš estetické cítenie!" odvrkol naštvane. "A ty nemáš rozum!" zavrčala som. "Hlavne sa tu nezačnite biť." snažila sa nás upokojiť Hinamori. "Nie v pohode my si len vymieňame názory." povedali sme obidvaja jednohlasne, sadli sme si za stôl a pomaly sme začali odchlipkávať zo svojich čajov. Hitsugaya si vzdychol. "Nato, že ste naše zanpakuta sa mi zdá, že povahovo sa na nás vôbec nepodobáte hlavne ty Tobiume." zamumlal. Bože, chráň aby som sa podobala na svoju majiteľku! To si rovno môžem začať vylepovať Aizenove plagáty po celej izbe. "Každá bytosť je na tomto svete niečím výnimočná a originálna nikto sa nikdy nebude presne podobať na toho druhého." vyšli zo mňa tieto múdre slová až som sama musela nad svojou inteligenciou pozastaviť. "Presne." pritakal mi Hyourinmaru. "To bolo krásne povedané." usmiala sa Hinamori. "Ohayou!!!" ozvalo sa zrazu od okna a Hyourinmaru skoro na mňa vyprskol čaj. "Ohayou, Hichigo." usmiala som sa na bieleho hollowa. "Čo tu chceš hollow?" zavrčal po ňom Hitsugaya. "Ach, to si ty krpec vyspinkal si sa do ružova?" uškrnul sa na neho Hichigo. Hitsugaya mu chcel niečo odvrknúť ale nepustila som ho k slovu. "Ako dopadla prvá noc s tvojim majiteľom?" spýtala som sa. "No ja vlastne ani neviem. Ten oranžový chuj sa zamkol v izbe a doteraz z nej nevyliezol. Stavím sa, že tam smoklí do vankúša, že musí byť so mnou mesiac." uškrnul sa. Znovu som videla na jeho tvári, že kuje niaky plán ako sa zbaviť svojho ľudského dvojčaťa. Vtom mi okolo hlavy preletela šálka a skoro pristála v Hichigovej hlave. "Jašter ty ma musíš srať už od rána však?!" zhučal po ňom. "Hej! Žiadne bitky v tomto dome!" zakričal Hitsugaya než Hyourinmaru stihol Hichigovi povedať zopár škaredých slov. "Počul si svojho pána psíček. Sadni a zostaň!" uškrnul sa Hichigo a ja som videla ako Hyourinmaru zatína ruky v päsť. "Ohayou vospolok ako vidím prvú noc s týmito indivíduami ste celkom v pokoji prežili." ozval sa zrazu Hichigovi spoza chrbta Kazeshini. "Dá sa tak povedať a čo ty?" spýtala som sa ho. "Ja? Ten môj "majiteľ" má v hlave ešte viac nasrané ako od nášho posledného stretnutia. Viete čo robí? Píše noviny! Povedal som mu, že keby všetok čas netrávil nad písaním nezmyselných teplých článkov a radšej si našiel niaku ženskú nemusel by byť doteraz panic. A on sa urazil! Nech ma bodzá v riť celý Yamamoto aj s tým jeho navzájom sa pochopením majiteľa a zanpakuta s hentým debilom už ani len neprehovorím!" nahodil naštvaný výraz. "Bingo! Bingo! To zase tá moja všade vidí tu svoju Yoruichi-sama!Viete čo má? Jej fotky! Má v skrini schované fotky niakej trápnej kravy! Dobre, že nezačne nosiť tričká s jej portrétom a neurobí veľký transparent s nadpisom: Yourichi I love you! A čo ja? Som jej zanpakuto ale to jej je jedno hlavne, že Yoruichi sa má dobre ostatné ju netrápi ani ja!" posťažovala sa Suzumebachi, ktorá pristála Hichigovi na ramene. "Čo?! To je nič tá moja kozatá starena sa včera tak ožrala, že ani nevedela čia je! Samozrejme grcala všade okrem kúpeľky a záchoda a keď sa mi ju konečne podarilo dostať do postele začala zo sna hovoriť Poďme na to ty samec! a potom začala vzdychať! Celú noc som nespala kvôli jej sexistyckým snom!" do Hinamorineho okna sa natlačila aj Haineko. Všimla som si ako sa Hitsugayovi a Hinamori otvorili ústa dokorán. Vtom sa v okne objavili ďalšie dve postavy. Sode no Shirayuki a DarkRuki sa na rozdiel od ostatných tvárili veľmi spokojne. "Ako vidím tak vy ste sa vyspali nerušeným spánkom do krásy." preniesol ironicky Hichigo. Obidve prikývli. "Rukia je úžasná. Myslela som, že ma bude nenávidieť preto lebo som hollow ale ona ma v pohode prijala a včera sme aj nakresli toto!" vytasila na nás obrázok, na ktorom bola samozrejme Chappy. "Toho zajaca by mal Sado-maso zakázať pretože to deťom veľmi poškodzuje mozočky." neodpustil si štipľavú poznámku Hichigo začo mu v hlave ten obrázok pristál. "Nie je to Sado-maso ale Yamamoto. Koľkokrát ti to ešte budeme musieť hovoriť?" vzdychla si Sode no Shirayuki. Všetci sme sa začali smiať. "No dobre rozhovor končí. Po ceste sem som stretol Senbonzakuru musel ísť so svojim majiteľom do Rukongaia. Aizen tam zase urobil bordel s tými svojimi hollowmi. Tche, keď si ich toľko urobí tak nech si to aj skrotí kto má tu špinu po ňom stále zametať? Ja musím ísť tiež teraz s mojim majiteľom do Rukongaia pretože tam boli zaznamenaní aj Arrancari. Večer si nájdeme niake náhradné miesto za Bordel kde sa všetci stretneme." zamrmlal Kazeshini. "Aizen sem Aizen tam nech všade neposiela arrancarov a nech sa mi ako chlap postaví zoči voči! Rozpučím ho ako muchu na prednom skle auta!" Hichigo sa začal škodoradostne smiať. "Trošku si veríš nedokázal ho poraziť ani tvoj majiteľ čo chceš robiť ty." zavrčal Hyourinmaru. "Tá oranžová nula nie je môj majiteľ a nie som ani z časti taký slabý ako on alebo si zabudol kto mu stále požičiava kúsok zo svojej sily aby sa vôbec mohol postaviť silnejším súperom?" museli sme dať Hichigovi za pravdu. Je oveľa, oveľa silnejší ako Ichigo. Ale aj Ichigo by mohol byť taký silný keby...sa dokázal vyrovnať s niektorými svojimi slabosťami, chybami, hnevom a negatívnymi pocitmi, ktoré v sebe potlačuje. Všetci sa rozpŕchli za svojimi povinnostiami. Aj ja by som sa chcela zapojiť do boja proti Aizenovi ale s mojou majiteľkou si tak nanajvýš môžem ísť pískať za roh. "Ďakujem za pohostenie Hinamori už aj ja musím ísť tiež ma volali do Rukongaia. Poď Hyourinmaru." pozrel na neho. Hyourinmaru sa zdvihol ale ešte predtým mi poslal malý úsmev čo znamenalo veľa šťastia. "Daj na seba pozor." usmiala som sa aj ja na neho. "Jasné , majte sa." obidvaja odišli preč. V izbe zostalo ticho no vedela som čo mi chce Hinamori povedať ale neodvážila sa. "Nemusíš strácať čas hlúpymi prosbami aby som neubližovala Aizenovi. S tebou alebo bez teba pôjdem a pomôžem pri jeho chytení a zabití." zazrela som na ňu. Jej oči sa rozšírili hrôzou. "Čo si, si myslela Hinamori? Že keď povieš Hitsugayovi aby nezabíjal Aizena tak ho nechá na pokoji? To si, si fakt myslela, že to spraví potom všetkom čo mu spôsobil? Čo spôsobil teba? To si, si fakt myslela, že prosby niakej hlúpej naivnej trosky niekto vyslyší? Spamätaj sa a uvedom si, že Aizen sa už sem nevráti a už vôbec ťa nebude prosiť na kolenách o odpustenie. Vieš čo? Si mu úplne ukradnutá si preňho červ na spodku potravinového reťazca a preto sa ťa pokúsil zabiť. Žiadny Gin ho k tomu nenaviedol spravil to z vlastnej vôle pretože taká chudera, ktorá opustí svojich priateľov pre jedno očarenie láskou preňho vôbec nič neznamená..."

"DRŽ HUBU!!!" čakala som od nej túto reakciu. "Lebo čo? Zabiješ ma? Zabiješ vlastné zanpakuto kvôli nemu? Aké úbohé...ale vieš čo? Nebudem držať hubu tú som držala už dosť dlho je na čase prehovoriť a je mi jedno či ma budeš zato milovať alebo nenávidieť. Idem ostatným pomáhať s chytením Aizena a vychutnám si ten moment, keď mu budú odbíjať posledné minúty života. A ak ma za to budeš do konca života nenávidieť tak sa pojeb je mi to jedno." na tvári mi hral veľký škodoradostný úsmev. Pohľad na zúriacu a pritom pomalý rozpadávajúcu sa Hinamori bol k nezaplateniu. Vychutnávala som si ten pocit, pocit, že trpí a tú bolesť jej spôsobujem ja. Trošku som sa zarazila nad svojimi poctami. Nemala by som takto uvažovať. Nemala by som byť tak strašne naplnená nenávisťou tak prečo som? Z premýšľania ma vytrhla Hinamori, ktorá sa po mne zahnala mečom. Prekvapene som uskočila dozadu. "Nedovolím aby si Aizen-taichouvi ublížila to ťa radšej zabijem!" zvrieskla a od hnevu sa až triasla. "Ty suka! Si fakt šibnutá zabiť zanpakuto pre niakeho týpka, ktorý o teba ani nestojí!" aj ja som chytila do ruky zanpakuto a odhodlane som ho namierila proti nej. "Chceš ma zabiť, hej? Tak sa predveď Hinamori-chan." na nič viac nečakala a priamym útokom sa ma pokúsila zasiahnuť. Jej útok bol však taký slabý, že som ho odrazila len jednou rukou a potom som ju bez najmenších problém odkopla do skrine s riadok. Všetky tanieri s rinčaním dopadli rozbité na zem. Je to naozaj zvláštne zanpakuto by mal byť so silou na takej úrovni ako jeho majiteľ ale ja som si prišla od nej o moc viac silnejšia. Vykašľala krv a s odhodlanou tvárou sa zase postavila proti mne. "Vzdaj to. Nemáš proti mne najmenšiu šancu." povedala som kľudne. "Zničím ťa kvôli Aizen-taichouvi!" zvrieskla a chcela sa znovu rozbehnúť proti mne ale zastavil ju pekelný motýľ, ktorý nám vletel do izby.

Hlásenie pre všetky jednotky:

Rukongai bol napadnutý Arrancarmi. Všetci sa okamžite dostavia na zasiahnuté miesta a nepriateľov odstránia.

Motýľ zmizol a ja som znovu s úškrnom, ktorý mi prišiel trochu ako Hichigov pozrela na Hinamori. "Je na čase ti dokázať aké je moje odhodlanie zabiť Aizena a všetkých jeho spojencov veľké." povedala som a shunpom som zmizla z izby.