Ordinary life-8.Kapitola-She is better for you

Thááák ďalšie pokračovanie poviedky Obyčajný život s názvom Ona je pre teba lepšia. Prajem príjemné čítanie :-)

8.Kapitola

She is better for you

---

"Už je lepšie?" spýtal sa Ichigo, keď sa Rukia vyplakala. "Uhm...prepáč teraz asi vyzerám ako niaka citlivka, ktorá sa rozplače pre nič za nič." pustila ho z objatia a utrela si posledné slzy. "Ale prosím ťa nie je nič zlé na tom raz za čas si poplakať." usmial sa. "Aj by som ti požičal vreckovky ale asi z horeli spolu s väčšou polkou môjho oblečenia." dodal a ona sa začala smiať. "Smiech ti predsa len svedčí viac." zašepkal a opatrne sa dotkol prameňa jej vlasov. "Pozri na tých romantikov!" ozval sa zrazu niekto za ich chrbtom. Bola to Tatsuki s Orihime. "Čo to trepeš?!" skočil do nej Ichigo. "Nič vôbec nič." uškrnula sa a tak ho plesla po chrbte až mu skoro vybila dych. "Počúvaj Ichigo ty si sa snažil niečo upiecť a nevydalo ti to alebo si skočil do niakeho horiaceho domu s úmyslom zachrániť dieťa?" Tatsuki si prekvapene premerala jeho obhorené oblečenie. "Eh...to...ja...ja som...eh..."

"Machroval so zapaľovačom a niak mu to nevydalo." ujala sa slova Rukia. "Bože, Ichigo ty si taký lemravý vieš dobre, že oheň nejde do rúk malým deťom." povzdychla si Tatsuki. "Prestaň do mňa rýpať! Keby si nebola baba tak už ležíš zbitá na zemi!" vychrlil na ňu začo mu v tvári skončila jej päsť. "Vážne tak sa predveď, padavka." uškrnula sa Tatsuki a obidvaja sa začali biť. "Sú ako malý." usmiala sa Rukia a pozrela na Orihime, ktorá ej však úsmev neopätovala. "Orihime čo sa deje?" spýtala sa jej. "Ty ho miluješ však?" táto otázka ju zaskočila. Orihime na ňu pozrela s prázdnym výrazom. "A on miluje teba." Rukia zarazene stála. "To sa ti len zdá medzi nami nič nie je...ja ho nemilujem a on isto nemiluje mňa." vedela čo Orihime k nemu cíti a nechcela jej ublížiť tým, že jej povie o svojich citoch k Ichigovi. "Ja nie som slepá Rukia len nechápem...nechápem prečo si vybral teba." Rukia sa cítila bezmocná nevedela čo jej má povedať. "Poď Rukia odchádzame." schytil ju zrazu od zadu za plece Ichigo, ktorý práve dostal nakladačku od Tatsuki a nemienil sa strápniť ešte viac. "Maj sa Orihime." pozdravil ju na rozlúčku a na Tatsuki len zazrel. "Tche, nechal som ju vyhrať len preto lebo je baba." mumlal si sám pre seba. Rukia za ním mlčky kráčala a rozmýšľala nad slovami Orihime. Nechce jej ublížiť trpela už dosť. Tak čo má robiť? Čo má robiť?

***********************************************

"Sme doma!" zreval Ichigo na celý dom. "To som rád synak a vieš čo je nové? Máš zaracha až pokým nezošedivieš!" zamumlal z obývačky naštvaným hlasom Isshin. "Eh? Začo?!"

"Poď do obývačky!" Ichigo s Rukiou vošli do obývačky kde Isshin sedel v gauči a pozeral noviny.

"Dnes v skorých večerných hodinách na mesto Karakura dopadol veľký meteorit, ktorý poškodil miestny les. Vedci zatiaľ nenašli žiadny jeho úlomok čo si nevedia vysvetliť pretože po mieste dopadu zostala veľká diera." hlásala moderátorka v novinách.

"Ichigo, keď sa nabudúce budeš učiť kido tak ťa prosím niekde na opustenom ostrove najlepšie v strede Tichého oceána." vzdychol si Isshin. "Ako si vedel, že som to urobil ja?" zamrmlal Ichigo. To, že jeho otec vie, že je shinigami nie je žiadna novinka ale nikdy sa o tom spolu nerozprávajú pred Karin a Yuzu ale nechápal odkiaľ toto zistil. "Cítil som odtiaľ tvoje reaitsu a navyše vyzeráš ako zhorená fakľa." uškrnul sa. "Super..." Ichigo sa pomalým krokom začal šuchtať hore do izby. "Rukia, keď môj synáčik nabudúce bude stvárať podobné kaskadérske kúsky prosím ťa daj pozor nech nevyhodí do povetria celú Karakuru a prinajhoršom celé Japonsko." prihovoril sa jej Isshin. "Dobre." zašepkala. "Tváriš sa niak smutne čo sa stalo?" všimol si jej ustaranú tvár. "T-to nič len taká hlúpa dievčenská záležitosť." usmiala sa. "Keď je tak teda dobre ale nezabúdaj ak budeš mať niaky problém kľudne sa na mňa obráť sme predsa rodiny." žmurkol. "Ďakujem." ani nevedel čo pre ňu všetko tie slová znamenali. Pomaly sa vybrala hore osprchovať. Keď zo sprchy vošla do Ichigovej izby našla ho už kľudne spať na posteli. Ten tréning ho musel riadne vyčerpať. Sadla si k nemu na posteľ a on sa trochu pomrvil. Niečo zo sna zamumlal a ďalej nerušene spal. Neubránila sa malému úsmevu. "Nechápem prečo si vybral teba." zazneli jej zrazu Orihimine slová a jej úsmev bol rázom preč. On si ju predsa nevybral. Ju isto nie. Veď je len...shinigami. Aj keby chcela nemohli by byť spolu ich cesty sú už od začiatku rozdielne a smerujú k úplne iným koncom. Ale v jednom mala Orihime pravdu. Ona Ichiga miluje. Nechce sa ho vzdať ale nechce ani ublížiť Orihime. Tak čo má teda robiť? Opatrne sa rukou dotkla Ichigovho líca. Mal ho príjemné teplé. Jemne ho pohladkala a potom ho chytila za ruku. Sú úplne odlišný. Nikdy sa ich cesty nespoja. "Ona je pre teba lepšia ako ja, Ichigo...je lepšia." oči sa jej naplnili slzami. "Ja...nebudem vám stáť v ceste." zdvihla sa, pomaly vošla do šatníka kde sa celá prikryla perinou a ticho plakala. Po maturite odíde naspäť do Seireitei a tí dvaja ostanú spolu. Všetko bude tak ako má byť...