Ordinary life-6.Kapitola-Fearless

Po dlhom čase pokračovanie IchiRuki poviedky :-) Prepáčte, že to tak trvalo ale cez tieto prázdniny som pozerala anime Clannad poviem vám, že pri žiadnej anime a vlastne ani pri žiadnom filme alebo seriály som tak neplakala ako pri tomto. Niekedy sem hodím recenziu je to fakt krásna anime a stojí za skuknutie. Tak ale dosť obkecov užite si dnešnú romantickú nádielku Ordinary life :-)

6.Kapitola

Fearless

---

"Žiadne ulievačky mládež! Maturity sú pred dverami čo si myslíte, že vám to učivo samé padne do hlavy?! Nie, nie pekne a poctivo sa to budete všetko učiť a budete to vedieť ako Otče náš! A aj keď vás o polnoci zobudím budete to vedieť odrapotať pretože toto je maturitná téma! Let´s go mládež napíšte na jednu a pol strany čo najviac o vašej rodine a priateľoch podotýkam po anglicky!!" učiteľka plieskala učiteľskou palicou po tabuli. "Ona sa snáď úplne zbláznila to je horšie ako vo výcvikovom tábore." mrmlal Keigo Ichigovi. "Čo sa bavíš Kurosaki Ichigo! Nestačilo ti, že si týždeň kysol doma teraz ešte ani pozor nedávaš!" okríkla ho učiteľka a hodila mu do hlavy kriedu. "Prečo zase ja?! Nič som nepovedal to Keigo!" zavrčal naštvaný a šúchal si čelo biele od kriedy.

"To je hrozné naša učiteľka je z tých maturít ešte viac na ihlách ako my." vzdychol si Keigo cez obedňajšiu prestávku. "Tche, už aby bolo potom lebo ma z tých jej narážok na mňa vystrie. A čo som jej vlastne také spravil?" mrmlal Ichigo. "To je jedno nebavme sa teraz o učiteľke bavme sa o tebe Ichigo." všetci chalani sa na neho uškrnuli. "O-o mne?" Ichigo znich začínal byť trochu nervózny. "No jasné bol si s Rukiou týždeň sám doma nehovor mi, že ste spolu za ten čas nič nemravné nerobili." povedal Natsu, ktorý tiež začal s nimi obedovať. Ichigo celý očervenel. "Vy ste idioti! Jasné, že sme nič nerobili! Rukia a ja...eh..." poškrabal sa za hlavou. "Sme len dobrý priatelia." nasilu sa usmial a odišiel preč. Malo by to tak byť mali by byť len dobrý priatelia nič viac. Však obidvaja sú úplne z rozdielnych svetov...nikdy nebudú môcť byť spolu...

"Ichigo!!!" prekvapene sa otočil na Rukiu. "Eh?" vyšlo z neho. "Už tu na teba hodnú chvíľu kričím. Ah, ty ma vôbec nepočúvaš." povedala vyčítavo. "Prepáč zamyslel som sa." vzdychol si. "Tak ako som hovorila ja nezmaturujem z MATIKY!!!" Ichigo prevrátil oči do hora. Bola to rutinná záležitosť. Deň čo deň po poslednej hodine matiky, keď sa vracali domov mala Rukia tieto šoky. "Neboj zmaturuješ zo všetkého." zamrmlal. "Prečo vy chalani vidíte všetko tak jednoducho." zazrela na neho. "Prečo si vy baby vždy musíte komplikovať život?" odbil ju a ďalej kráčal. "Kuchiki-san! Kurosaki-kun!" ozvalo sa zrazu za nimi. Obidvaja sa otočili. "Ahoj Orihime." usmiala sa na ňu Rukia. "Pôjdete aj vy dnes večer pozerať hviezdy?" spýtala sa ich, keď spolu kráčali domov. "Hviezdy?" Rukia na ňu prekvapene pozrela. "Áno, dnes budú padať hviezdy. Ide celá naša trieda stretneme sa na pláži." Rukii sa rozžiarili oči. "Ichigo poďme aj my!" dobehla k Ichigovi, ktorý išiel dosť popredu. "Choď ja nikam nejdem." zamrmlal. "Ale ja tam chcem ísť s tebou." nafúkla sa. "Choď s Orihime a nesprávaj sa ako malé dieťa."

"Ale ja chcem aby si išiel aj ty!"

"Prečo mám ísť aj ja?" jeho hnedé oči sa stretli s jej modrými. Sklonila hlavu aby si nevšimol, že sa červená. "Pretože..." zablúdila očami k rieke. "Pretože chcem mať veľa spomienok, keď odtiaľto odídem. Aby som mala načo spomínať, aby som mohla spomínať na všetkých svojich priateľov a všetky spoločné chvíle, ktoré som s nimi zažila, ktoré som zažila aj s tebou." znovu mu pozrela do očí. Tie slová ho zarazili. Keď odtiaľto odíde? A prečo by odchádzala? Veď toto je jej domov. Seireitei...Seireitei je niečo úplne iné ona tam už predsa nepatrí... Čo si to namýšľa toto je len jej prechodné bydlisko a Seireitei je jej domov. Raz ju zavolajú naspäť a ona sa bude musieť vrátiť. "Dobre pôjdem s tebou." zamumlal ale keď uvidel ako sa na Rukiinej tvári vykúzlil veľký úsmev nemohol sa aj on malému úsmevu ubrániť. "Sme doma!" zakričali obidvaja naraz a hneď na to k ním z kuchynských dvier vyrazil otec. "Moji maturanti sú naspäť! Poďte na otcovu hruď!!" roztrhol si košeľu a Ichigo mu strelil päsťou do tváre. "Nerob zo seba ešte väčšieho debila akým si." zamrmlal. "A ozaj večer sa s Rukiou ideme pozrieť na pláž majú padať hviezdy." vyšlo z neho akoby len tak mimochodom. Keď to Isshin počul nalepil sa s plačom na obraz Ichigovej mamy. "Počula si to Masaki! Náš syn ide s Rukiou-chan na rande!!!" reval. Ichigo a Rukia celý očerveneli. "To nie je..."

"Dobrá voľba synak máš naozaj romantické cítenie. Prvé rande pod holým nebom a ešte k tomu aj padajú hviezdy ale nebude tam zrovna teraz veľa ľudí? No nevadí nájdite si niake pokojné miestečko kde si môžete dať prvú pusu." potľapkal ho po pleci a Ichigo ho odhodil do steny. "To nie je žiadne rande!!!" zahučal. "Počula som slovo rande?" Yuzu sa vykukla z obývačky a hneď za ňou Karin. "Ichi-nii ty ideš konečne s Rukiou na rande?" spýtala sa ho Yuzu a obidvaja skoro od rozpakov vybuchli. "Teda môj brat má konečne rande! Ichi-nii som rada, že si sa rozhýbal." uškrnula sa Karin. "To nie je žiadne rande!!! Táto rodina je naozaj strelená." mrmlal Ichigo a rýchlo odkráčal do svojej izby.

**************************************************

"Ďakujem, že si so mnou išiel." Rukia si požmolila tašku v rukách. "Ah, nie je začo." zamumlal. Rukia žmolila tašku čím ďalej tým viac a jej tvár chytala stále červenší odtieň. "Ichigo ja..."

"Kuchiki-san, Kurosaki-kun!" jej slová prerušila Orihime, ktorá im kývala z pláže.

"Hej Ichigo, Rukia čavte." pozdravil ich Keigo a Mizuiro, keď došli na miesto. "Práve to začína! Nájdite si miesta na ležanie a keď uvidíte padať hviezdu niečo si želajte!" všetci si ľahli. Rukia sa uložila vedľa Ichiga a s očakávaním hľadela na tmavú oblohu. Netrvalo dlho a zbadala prvú padajúcu hviezdu. "Videla som ju." povedala ohúrene. "Tak si niečo želaj." zašepkal Ichigo. Zavrela oči a pochvíľke ich otvorila. "Čo si, si želala?" spýtal sa jej. "To ti nepoviem lebo sa mi to nesplní." zasmiala sa. "Dobre." usmial sa aj on, pozrel na oblohu a uvidel padnúť ďalšiu hviezdu. Zdalo sa mu to hlúpe ale predsa len zavrel oči. Želám si...želám si aby som mohol byť stále s Rukiou a ochraňovať ju. Vyslovil v mysli svoje prianie a potom otvoril oči. Všimol si, že ho Rukia zvedavo sleduje. "Nepoviem ti čo som si prial." škodoradostne sa na ňu uškrnul. "Dobre." zasmiala sa. Znovu sa otočili na nebo a pochvíľke uvideli ďalšiu hviezdu. Zavreli oči ale neotvorili ich. Obidvaja sa zamrvili a natiahli k sebe ruky, ktoré sa po krátkom váhaní spojili. S červeňou na tvári otvorili oči a ďalej sledovali oblohu. Za celý ten čas už spolu neprehovorili ale ani jednému to nevadilo lebo toto ticho bolo príjemné. Po celý ten čas sa držali za ruky a s úsmevom na perách sledovali hviezdy, ktoré padali na oblohe aby mohli vyplniť ich priania...