Medzi nami zanpakutami-4.Kapitola-Best friends 4ever? To existuje len v rozprávkach...

Tak konečne sa mi podarilo dopísať kapitolu je trochu dlhšia ale snáď sa bude páčiť :-) 

4.Kapitola

Best friends 4ever? To existuje len v rozprávkach...

---

"O čom kecajú?" spýtal sa ma Hichigo potom čo nás Yamamoto vyhodil z miestnosti a nechal si tam len Ichiga a Rukiu. Stáli sme nalepený na dverách ako školáci, ktorý odpočúvajú rodičovské a snažili sme sa zachytiť niake zvuky. "Je neslušné takto načúvať rozhovory." ozval sa prísny hlas za nami. Obidvaja sme sa s nechuťou otočili na osobu, ktorá to povedala. Samozrejme to bol všade prítomný Hitsugaya Toushiro. "Hej, decko zdalo sa mi, že ťa volá mamička máš si ísť prebaliť plienky a neotravovať dospelákov." Hichigovi sa na tvári vykúzlil veľký úškrn. "Nerozprávaj sa so mnou týmto tónom, hollow!" zavrčal. "Sorry maličký nikdy som nevedel ako jednať s deťmi." odbil ho no vtom sa pri ňom objavil Hyourinmaru a nebyť Hichigových rýchlych reflexov tak by dostal ranu cez tvár. "Takto sa s mojím majstrom nebudeš rozprávať bastard!" Hyourinmaru priam zúril. "Tvoj majster?! Bože, jašter si ako verný psík! Čo keby si zavrtel chvostom, zavil na oblohu zdvihol jednu nohu a ošťal ho aby každý vedel, že patrí tebe!!" to stačilo Hyourinmarovi na to aby sa hneď začali mlátiť mečmi. Na to, že im zobrali skoro všetky sily sa mi tie údery zdali až moc silné. Vtom sa dvere otvorila a zvnútra vyšiel namrzený Ichigo a ešte stále zarazená Rukia. "Čus bus bambus."  pozdravil ich Hichigo a ja som vedela, že v hlave kuje niake plány ako rýchlo odstrániť Ichiga. "Takže zostaneme tu ešte týždeň kým máme v škole prázdniny potom sa musím aj s touto špinou vrátiť do sveta ľudí." vyšlo nakoniec z Ichiga. "Ja pôjdem s..." Rukia pozrela na svojho hollowa. "...s DarkRuki." pomohla som jej. "...s DarkRuki tiež do sveta ľudí keďže dokáže eh..." pozrela na Ichigoveho hollowa. "Hichiga..." znovu som jej dopomohla. "...dokáže Hichiga udržať na uzde." dokončila snáď časovo najdlhšiu vetu vo svojom živote. "Hichiga?! Prečo sa tá vec volá ako ja?!" vybuchol ryšavovlasec. "Tak po prvé ja som Hichigo nie Ichigo! A po druhé ja som si to nevybral to ma zanpakuta tak začali volať!!" obraňoval sa. "To meno je také isté ako moje len ti na začiatok pridali H!" Ichigo ho prepichol pohľadom. "Tak to teda nie! Na rozdiel od teba moje meno nie je J-A-H-O-D-A!!" posledné slová dosť zdôraznil. "Prestaň navážať do môjho mena!" toto vyzeralo na poriadnu hádku. "Prosím ťa môžem tak mrdať celé tvoje teplé meno!" vtom sa ozvalo dupnutie palice. Všetci sme sa obzreli. "Čo zase chceš Hatatitlo?!" zavrčal Hichigo. "Je to Yamamoto ty kretén!" skočil do neho Ichigo. "Žiadne hádky tu nebudú lebo vás obidvoch na mieste potrescem! Moc si nevyskakuj hollow si bez sily a pri seba menšom náznaku toho, že robíš to čo nemáš ťa zabijem!" jeho hlas bol hrozivý. "Navyhrážaj mi ty stará burina!" Hichigo si fakt koleduje o veľký problém. Yamamoto mu chcel niečo povedať ale Hichigo mu skočil do reči. "Tak počkať ako to, že si neprivolal aj ty svoje zanpakuto?! Však ten tvoj starý fireman sa tiež postavil proti tebe!" nastalo ticho a všetky vyčítavé pohľady pozerali na Yamamota. Ten neodpovedal. Pochvíľke potočil hlavou doprava, pozrel hore na oblohu a na tvári mu naskočil ohúrený pohľad. "Aha, Chuck Norris!" vystrelilo z neho a my sme sa všetci ako úplní idioti pozreli smerom kde ukazoval. Samozrejme nikto na oblohe nebol. "Dedo, nerob si zo..." vtom sa Hichigo sekol. Yamamoto už pri nás nebol. "Ten čurák!" začal nadávať. "Tak..." zakašľal Hitsugaya aby na seba upozornil. "Tak zbohom." zamumlala som a chcela som odísť. "V žiadnom prípade! Pôjdeš pekne zo svojou majiteľkou." ten bielovlasý sopliak mi začína pekne brnkať na city. "Moja majiteľka má asi niaky problém s komunikáciou takže nemienim pri nej zostávať, nemáme si čo povedať keďže nepatrím medzi Aizenov fanclub." pozrela som na Hinamori, ktorá za celý ten čas nepovedala ani búú len stála čo najďalej odo mňa. Videla som, že jej tvár ešte viac zosmutnela a trochu ma to pichlo pri srdci ale...prečo ju ľutujem? Môže si za to sama nech len trpí. "Ichigo." ozval sa zrazu Zangetsu, ktorý sa pri nás z ničoho nič objavil. "Huh, Zangetsu ojii-san čo sa deje?" spýtal sa Ichigo, ktorý si všimol, že mu oči niak žiaria radosťou. Zangetsu vytiahol z veľkého vrecka na čiernom kimone malé ryšavé klbko. Bolo to mačiatko. "Môžem si ho nechať?" spýtal sa. "Nyaaaa, kawaiiiii!!!" zapišťali sme spolu s DarkRuki, priskočili k nemu a začali sme ho hladkať. Mačiatko zamňaučalo a pozrelo na nás veľkými zelenými kukadlami. "Jasné nechaj si ho na večeru ako dezert bude dobré." rypol Hichigo ale keď si všimol naše vražedné pohľady úškrn ho prešiel. "Nie nemôžeš. Odnes to kde si to našiel." zamumlal Ichigo čo nemal. Zangetsuov iskrivý pohľad sa vytratil a celý smutný si čupol k stene, objímajúc mačiatko. "Prečo mi ho nechceš dovoliť Ichigo? Sľúbil si mi aj záhradku a stále ju nemám. Vždy ma odbiješ a vôbec sa mi nevenuješ ja sa nemám s kým v tvojom vnútornom svete rozprávať pretože Hichigo nič neberie vážne a zo všetkého si robí iba srandu tak som chcel rastliny alebo mačku, ktorá by si vypočula moje trápenia. To som fakt také hrozné zanpakuto, keď ti nestojím ani len o kus reči, keď mi nechceš dovoliť ani len škrečka a na vysadenie záhradky nemáš čas?" šepkal zničený. "Samozrejme, že nie si hrozné zanpakuto si to najlepšie, ktoré som si mohol kedy želať ale..."

"Máš pravdu ja nie som hrozné zanpakuto to len ty si hrozný majiteľ. Nič my nedovolíš a pritom taký Zabimaru...tým dvom Renji dovolí všetko. Mal som sa stať radšej Renjiho zanpakutom ten by mi mača isto dovolil. Prečo nemôžeš byť ako Renji?" vyčítavo na neho pozrel. Ten teda vie kde ma udrieť aby Ichiga zlomil. "Tak to teda nie! Nechaj si to mača a stavím sa, že Renji by ti ho nedovolil! Vysadím ti aj tie rastliny aby si sa mal s kým baviť, keď ja budem zaneprázdnený."

"Rozprávať sa so stromami a mačkami? Nie sme predsa v Pánovi prsteňov ani Alici v ríši zázrakov! Vy ste obidvaja úplný dementi. A keď sme už pri tých zvieratách Ichigo chcem aby si mi zohnal veľkú dogu, ktorá tu mačku bude preháňať po tej záhrade, ktorú tam vysadíš!" prerušil ich Hichigo. Ichigo na neho hodil vraždiaci pohľad. "Tebe by som akurát tak zohnal špagát, na ktorom by si sa obesil." zavrčal. "Ou, som z teba dochcaný strachom." povedal ironicky Hichigo. Chvíľku som sa potom ešte rozprávala s Hichigom, Zangetsu-om a DarkRuki než sme sa každý vybrali iným smerom. Ja som musela ísť v doprovode s Hinamori, Hyourinmarom a Hitsugayom, koľko šťastia. "Tak sa maj Tobiume a nezabúdaj nedaj sa nimi zlomiť máš vlastný rozum tak sa ním riaď." dal mi radu Hichigo, keď videl ako beznádejne som sa pozrela na svoju skupinku. "Ďakujem a preži to aj ty s Ichigom. A nie, že malému Benjimu niečo urobíš. " usmiala som sa na neho. "Prosím ťa kým ma ta mačka neoští tak si ju ani nevšimnem." obidvaja sme sa otočili inými smermi a vybrali sa svojou cestou. Zrazu som sa cítila sama medzi cudzincami. Nebola tu ani DarkRuki ani Hichigo. Bol tu len Hyourinmaru ale ten moje pocity nechápal. Prišla som k ním ale ani som sa na nich nepozrela. Všetci sme ticho kráčali ulicami Seireitei. Stále som cítila na sebe ich pohľad, jej pohľad. Na čo čaká? Že sa jej vrhnem okolo nôh a budem sa jej do odpadnutia ospravedlňovať? To neurobím! Prečo by som sa mala? Kedysi...kedysi, keď som sa stala jej zanpakuto mi povedala, že som jej najlepšia priateľka. Bola som taká šťastná konečne som našla spriaznenú dušu, ktorej som mohla hovoriť najlepší priateľ. Povedala mi, že budeme navždy spolu, že vždy budeme stáť pri sebe, vždy mi bude oporou, vždy bude na mojej strane a nikdy ma nezradí...aká som len bola vtedy naivná. Najlepší priatelia navždy? To existuje len v rozprávkach. Skôr či neskôr ťa najlepší priateľ opustí ako to urobila ona. Vymenila ma za muža, do ktorého sa zaľúbila. Dala mu predo mnou prednosť a celý život zasvätila len jemu. Zabudla na mňa, pustila mi ruku a nechala ma padnúť do studenej černoty, nechala ma samú. Prečo? Zamilovala sa a zrazu pre priateľov nezostalo miesto. To jej nikdy neodpustím...nikdy. Zradila ma ale nie len mňa, zradila aj ďalšieho najlepšieho priateľa, ktorého poznala od detstva, Hitsugaya Toushira. Nikdy nezabudnem na to ako sa moja čepeľ po ňom zahnala a on sa vôbec nebránil. Videla som na jeho tvári ten prekvapený a vydesený pohľad veď ho napadla osoba, ktorej najviac na svete dôveroval. Mala som sa jej vtedy vzoprieť nemala som to dopustiť ten chlapec si už v živote vytrpel dosť. A predsa tu teraz stojí pri nej a tvári sa, že sa nič nikdy nestalo. Nechápem to. Na jeho mieste by som ju už v živote nechcela ani len vidieť...Spôsobila ľuďom okolo seba toľko bolesti len kvôli jednej nenaplnenej láske.

Vieš Hinamori vždy som si myslela, že keď ťa budem vo všetkom podporovať, usmievať sa na teba a tváriť sa, že je všetko v poriadku môžeme byť navždy najlepšie priateľky a preto som sa ti nikdy nevzoprela a neustále som stála pri tebe. Naozaj som si to vtedy myslela...