Medzi nami zanpakutami-2.Kapitola-Zhmotnenie aneb hlúpy plán starého deda

Ďalšie pokračovanie novej poviedky Medzi nami zanpakuta uži te si ho :-)

2.Kapitola

Zhmotnenie aneb hlúpy plán starého deda

---

Sníval sa mi sen. Vznášala som sa nad morom ako čajka. Bola som ľahká ako pierko a páčilo sa mi, že si môžem lietať ako sa mi zachcelo. Bola som voľná. Vtom som však stratila krídla a padla som do mora, ktoré začalo zamŕzať. A hrozivý ľad pohltil aj mňa...

"ÁÁÁÁ prichádza doba ľadová všetci zamrzneme!!!" s týmto vreskom som sa z toho sna zobudila. "Ty máš teda pekne divoké sny." ozval sa vážny hlas pri mne. Bol to Hyourinmaru. "Hyourinmaru čo tu..." vtom som sa sekla a poobzerala sa okolo seba. Všade bol samý ľad. Ľadové sochy drakov, ľadové kvetiny ešte aj moja prikrývka bola z ľadu. V izbe bolo minimálne -180 stupňov. Teraz už viem prečo sa môj sen zmenil na takú nočnú moru. "Čo si to spravil?!" naštvane som na neho pozrela. "Trochu som ti to tu skrášlil. Tobiume neber si to osobne ale tvoje estetické cítenie je dosť chabé tak som sa rozhodol, že ti pomôžem s vý..." uprostred vety sa zastavil lebo si všimol môj vraždiaci pohľad. "Hyourinmaru." začala som potichu. "OKAMŽITE SI ODPRAC TÚ TVOJU ODPORNÚ ESTETIKU!! Z TOHTO DOMU NEBUDEŠ ROBIŤ MRAZIACI BOX!!!" a zakončila som to úplným výbuchom. "Mal by si, si konečne uvedomiť, že nie každý je zvyknutý na zimu a nie to ešte ja. Som ohnivé zanpakuto jasné?! Oheň a ľad spolu absolútne nejdú dokopy!" dávala som mu ďalšie prednášky a vôbec ma v riti nepichalo, že bol zničený z toho, že som jeho estetiku nazvala odpornou. Čupel v kúte ako zbité šteňa a čosi si mrmlal popod nos. "A prečo si vlastne tu?" zmenila som tému. Znovu sa ku mne otočil s tým vážnym výrazom. "Pred chvíľkou som sa rozprával so svojím majstrom a on mi povedal, že od včera nie si v kontakte so svojou majiteľkou. Že vraj vôbec nereaguješ na jej volania a príkazy." hovoril a na tvári mal karhaví výraz. "Tche." odfrkla som si. "Čo ma po nej ak má problém nech ide za Aizen-taichou on jej isto pomôže." odvrkla som. Hyourinmaru si vzdychol. "Už zase kvôli Aizenovi?" spýtal sa. "Samozrejme ako inak však celý jej svet sa točí len okolo neho." zaťala som ruky. "Tobiume ja viem, že to máš ťažké ale nemala by si sa k nej takto chovať..."

"TY o tom nevieš absolútne nič lebo tvoj majiteľ je normálny!" V izbe nastalo absolútne ticho. "Mal by si už ísť." zašepkala som. Hyourinmaru nič nepovedal. Bez slova sa zobral a odišiel. Pozrela som na jednu ľadovú sochu, ktorú tam nechal. Bola som na nej ja a Hinamori. Neváhala som a sochu som rozbila na tie najdrobnejšie kúsky...

V Bordeli bolo ako vždy rušno. Hichigo a Hyourinmaru spolu zase súperili vo svojom nekonečnom boji. Had Zabimaru odšprnglo na gorilu už aspoň stý šušeň, Kazeshini balil baby, Hozukimaru si nacvičoval svoj tanec šťastia a Kujaku sa na tom mohol smiechom zadrhnúť. Dnes nás prišla navštíviť aj DarkRuki. Bol to hollow skrytý v hĺbke Rukiinho srdca ale na rozdiel od Hichiga nemala záujem svoju majiteľku ovládnuť a pohltiť. Aj keď vyzerala ako sériový vrah v skutočnosti bola veľmi milá a priateľská. "Tobiume mala by si konečne zmeniť ohoz. Kimona sú už dávno z módy a ten zostrih vlasov je úbohý." rypla do mňa Haineko a mne na čele naskočila žila. "Aj tá ružová čo máš na sebe je už dávno z módy! Teraz letí fialová!" odplatila som jej to. "Ale no tak nehádajte sa." snažila sa nás ukľudniť Sode no Shirayuki. "Ja mám nápad a čo keby sme Tobiume trochu zmenili. Dáme jej nové šaty a ostriháme ju." plesla si po ruke DarkRuki a všetky sa na mňa šibalsky usmiali...

"Eh...no ja neviem..." mrmlala som, keď som sa obzerala v zrkadle. Mala som na sebe bielu košeľu, čiernu sukňu, s čiernymi topánkami na malom opätku, ktoré mi siahali nad kotník. Aj vlasy mi o trochu skrátili a ofinu ostrihali do šikma. Keď som sa pozrela do zrkadla akoby som videla niekoho veľmi známeho ale cudzieho. "Hm...mala si pravdu tie prsia ti fakt nie je vidno len cez to kimono aj keď ich máš dosť malé ale sú tam. Trochu ich zviditeľníme." usmiala sa Haineko a rozopla mi košeľu takže mi urobila veľký výstrih. "H-Haineho!" zapišťala som čím som na seba upútala pozornosť celého Bordelu. Dokonca aj Hichigo a Hyourinmaru prestali bojovať. "A to je kto?" spýtal sa prituplo Kazeshini. "To je predsa Tobiume onee-chan!" vykríkli naraz Sogyo no Kotowari. Pre nich bol každý vo svete zanpakuto buďto onee-chan alebo onii-chan a gorila Zangetsu bola neenii-chan. Samozrejme im to poradilo háďa aby ju tak volali. "Bingo, bingo vyzeráš veľmi pekne Tobiume keby aj moja majiteľka chodila takto pekne oblečená." lietala okolo mňa Suzumebachi. "Teda Tobiume hneď by som ťa pojebal spredu aj zozadu." uškrnul sa Hichigo a ja som myslela, že od rozpakov omdliem. Vadilo mi, že si ma všetci tak obzerajú ale zároveň som aj bola šťastná, že ma každý chváli aká som pekná. "Netvár sa tak frustrovane uberá ti to na kráse." zamrmlal Wabisuke. "Ty sa máš čo ozývať o tej frustrácii!!" odbila ho Haineko a potom pozrela na mňa. Vedela som na čo čaká. "Tak dobre, dobre. Arigato je to moc pekné." poďakovala som sa dievčatám, ktoré ma takto zmenili. Všetky sa na mňa spokojne usmiali. "Aj nabudúce Tobiume-chan." štuchla do mňa DarkRuki. "Vy sa musíte naozaj nudiť." ozval sa hlas za nami. "Och, Zangetsu vitaj." privítala ho s úsmevom Sode no Shirayuki. Zangetsu si k nám smutne sadol. "Už zase?" vzdychla si Suzumebachi a sadla si mu na plece. "Áno..." zamrmlal nešťastní. "Už zase som sa rozprával s Ichigom o tom, že chcem aby mi vo vnútornom svete vysadil malú záhradku ale on mi povedal to čo vždy...Nemám čas, nechce mi dovoliť to mačiatko tak som chcel aspoň škrečka ale ani toho mi nedovolil, že vraj si z jeho vnútorného sveta nebudem robiť Zoo stačí, že tam ma toho prekliateho Hollowa." Sode no Shirayuki ho súcitne chytila za ruku. "Tým prekliatym hollowom myslel akože mňa?!" vybuchol Hichigo. "Jasné, že teba! Vidíš tu niakeho iného bieleho idiota, ktorý stále vyhlasuje, že ovládne Kurosakiho Ichiga?!" zavrčal na neho Hyourinmaru. Tentokrát pre zmenu Hichigo jeho narážku odignoroval a naštvane pozrel do neba. "Tak za toto Kurosaki Ichigo si zoženiem veľkú dogu, ktorá ti odkusne vajcia!" zreval. Nikto si jeho výbuch nevšímal lebo sme tíšili Zangetsua, ktorý stále dookola opakoval, že chce malé ryšavé mačiatko, ktoré by sa volalo Benji. "Zangetsu a nestačila by ti zatiaľ Chappy?" spýtala sa ho DarkRuki a z vrecka vytiahla malého, bieleho, plyšového zajaca. "Fuj, to je ten hnusný biely zajac, ktorý stále dookola hovorí Pyon a jeho inteligencia by sa mohla zrovnať s prázdnou lentilkou. Takéto babské veci si domov neberieme ale ak to nechceš veľmi rád to roztrhnem." odpinkal ju Hichigo čo bola veľká chyba. Všetci sme pocítili, že okolo DarkRuki sa začalo hromadiť silné a nenávistné reaitsu. Mlčky vstala a pomaly začala pristupovať k Hichigovi. "Ale no tak ženská kľudni hormón hádam si sa len neurazila kvôli niakej divnej vypchatej veci." Hichigo pred ňou začal ustupovať. "Chappy nie je žiadna DIVNÁ VYPCHATÁ VEC!!!" zvrieskla až sa celý Bordel zatriasol a v Hichigovej tvári pristála taká päsť, že DarkRuki prekonala svetový rekord v odpale. Odstrelilo ho to až niekde na druhý koniec Bordelu a my sme sa všetci pred jej ničivým hnevom skryli za Zangetsua. "P-prečo sa skrývate za mňa?" vykoktal a bolo na ňom vidno, že je z nej tak isto dokakaný ako my. Vtom sa k nám DarkRuki otočila a s nami myklo ale už mala na tvári zase ten starý prívetivý úsmev. "No teda Hichigo to bolo pekne mizerné! Nechal si sa zmlátiť babou! V tomto sa ti fakt nevyrovnám!" smial sa Hyourinmaru, ktorý mal z toho druhé Vianoce. "Čo si to povedal ty prerastená jašterica?!!" vrieskol po ňom Hichigo, ktorý sa po jeho narážkach okamžite pozbieral dokopy. "Že si slaboch!!" zavrčal Hyourinmaru a obidvaja sa rozbehli oproti sebe. Čakali sme na náraz a potom výbuch, ktorý spôsobia ich meče ale namiesto toho sa stalo úplne niečo iné. Telom mi prešiel zvláštny pocit ako, keď cítite, že sa stane niečo strašné. Zdalo sa mi, že sa hrozne ochladilo a vtom sa svet začala rúcať a na miesto Bordelu som sa aj spolu s ostatnými ocitla v niakej úplne inej miestnosti. Od strachu som sa ani nemohla pohnúť. Čo sa stalo? Mám taký pocit akoby sme boli úplne niekde inde akoby sme už vôbec neboli vo svojich vnútorných svetoch. "Chcípni prašina!" zahučal Hyourinmaru. "Otrč svoje hnusné pazúry zelenáč!!" zavrčal Hichigo a obidvaja do seba vrazili mečami akoby si vôbec nevšimli, že už dávno nie sú v Bordeli. Vtom sa sekli. Konečne si uvedomili, že niečo nie je v poriadku. Obidvaja sa obzreli okolo seba a Hichigov pohľad sa stretol s pohľadom ryšavo vlasého chlapca. Ani jeden z nich neskrýval svoje prekvapenie. "Tobiume?" ozval sa slabý dievčensky hlas, ktorý som tak dobre poznala. Všetok strach ma opustil a nahradil ho hnev. Pomaly som sa k nej otočila. "Ty..." s hnevom v hlase som pozrela na Hinamori.