Ordinary life-5.Kapitola-Ako požiadať dievča o tanec

Ďalšie pokračovanie IchiRuki poviedky :-)) Dúfam, že sa bude páčiť :-))

5.Kapitola

Ako požiadať dievča o tanec

---

"Ja neviem je to zložité..." Rukia nepríčetne pozerala na príklad z matiky. "Skús nato ísť logicky." dal jej radu Ichigo. "Moja logika v tomto obore úplne zlyháva." zamračila sa. Ichigo si vzdychol. "Takže posledný príklad si nevedela ale celkovo si to napísala na trojku, s ktorou môžeš zmaturovať. Musím uznať, že si spravila pokrok pri minulom cvičení si mala päťku." usmial sa a Rukia sa začervenala. "Arigato." zašepkala. Vtom zazvonil telefón. Rukia ho zdvihla. "Ahoj Rukia tu tato ako sa darí nášmu maródovi?" spýtal sa Isshin. "Fajn a vy sa ako máte?"

"Ale nuda ako vždy učíte sa na maturity?"

"Samozrejme zvládla som matiku napísať na trojku." pochválila sa. "To som rád. Len tak ďalej a podarí sa ti aj na jednotku. Ináč na poličke máš peniaze na plesové šaty. Sú tam peniaze pre teba aj pre Ichiga nech si vyberie niaky poriadny oblek na maturitný večierok. Tak pozdravuj doma ja sa ešte večer ozvem. Maj sa."

"Dovidenia." zašepkala a zložila. Vyjavene pozrela na Ichiga. "Čo sa deje?" spýtal sa, keď videl jej tvár. "Máme si ísť kúpiť šaty na ples...Ichigo ja neviem tancovať!" vyhŕkla. "Ja hej." zamrmlal. Vtom Rukia k nemu prišla úplne blízko a pozrela mu do očí. "Rukia trošku sa vzdiaľ." zašepkal celý červený ale Rukia sa ani nepohla. "Ichigo však ma naučíš tancovať?" spýtala sa ho. "No ja..."

"Prosím." Ichigo pri pohľade ne jej psie očká podľahol. "Tak fajn." vzdychol si. "Super idem pre tie peniaze a idem si kúpiť šaty potom tam máš aj ty tak si choď kúpiť oblek." rozbehla sa do kuchyne. "Rukia!" zastavil ju. "Hm?" Rukia na neho pozrela. "Ja len...už máš partnera na ples?" pozrel do zeme. "Nie prečo?" Rukia čakala na jeho odpoveď. "Len tak." zaklamal. "Aha." sklamaná jeho odpoveďou odišla. Ichigo sa naštvane zdvihol.

Rukia sa vybrala s Orihime na nákupy. "A už ťa niekto pozval na ples?" spýtala sa jej Orihime. "Nie." zašepkala Rukia. Čakala, že ju pozve Ichigo ale ten sa neobťažoval. Dosť ju to hnevalo a hlavne z toho bola sklamaná. Veľmi rada by s ním išla na ten ples ale on očividne nemá záujem. "A čo povieš na tieto? Sú síce také obyčajné ale myslím, že by sa ti veľmi hodili." Orihime jej ukázala bielo čierne šaty s ružovou čipkou navrchu a s červenou stuhou. Rukia s úsmevom prikývla a išla si ich vyskúšať.

"Vyzeráš v nich prekrásne." rozplývala sa Orihime, keď sa jej v nich Rukia prišla ukázať. "Aj mne sa páčia." poobzerala si šaty. "Zoberiem si ich." usmiala sa.

**************************************************

"Ja si idem kúpiť ten oblek majte sa!" zakričal Ichigo. "Ichi-nii nemal by si nikde chodiť, keď si chorý." Yuzu na neho prísne pozrela. "Neboj je to len nachvíľku." usmial sa. "No dobre a ide aspoň niekto s tebou keby si náhodou po ceste odpadol. "Ide so mnou Ishida tak sa maj." zabuchol dvere. Ishida ho čakal pred obchodom s oblekmi. "Kurosaki prečo si zrovna vytiahol mňa?" zamrmlal Ishida na privítanie. "Neviem asi preto, že sa vyznáš v oblečení." usmial sa na neho Ichigo. "A už si niake dievča pozval?" nahodil tému Ishida, keď sa prehrabovali v oblekoch. "Nie...ale...ja...ja..."

"Ale chcel by si pozvať..." pomohol mu vykoktať sa. "Rukiu." dostal zo seba po dlhej chvíľke. "Tak ju pozvi na čo čakáš? Kým ju nepozve niekto iný? Počul som, že s ňou chce ísť Dan z béčka. To je ten kapitán futbalového mužstva." Ichigo na neho prekvapene pozrel. "Kurosaki radím ti pozvi ju teraz lebo potom už s tebou nepôjde nikde a na ber tento." hodil po ňom čierny oblek.

Keď Ichigo prišiel domov bol už večer. Trochu sa zdržal v meste s Ishidom. Zarozprávali sa o starých časoch. Rukiu našiel v obývačke pozerať televíziu. Opatrne si k nej prisadol. Ani sa na neho nepozrela. "Rukia ideme si skúsiť to tancovanie?" spýtal sa jej. Konečne sa k nemu otočila a pochvíľke prikývla. Ichigo vypol televízor a pustil pomalú hudbu. Jednou rukou ju chytil okolo pása a druhou jej chytil ruku. "Nemusíš vôbec nič robiť len sa nechaj viesť." usmial sa a Rukia vedená Ichigom začala tancovať. Spolu tancovali po celej obývačke a ani si nevšimli, že ich so schodov s úsmevom na perách sledujú Karin a Yuzu. "Ide ti to skvelé." zašepkal a Rukia bola rada, že v tom tlmenom svetle nie je vidno ako moc sa červená. "Vieš chcel som sa ťa to už spýtať dlhšiu dobu ale niak som nevedel vystihnúť situáciu..." odmlčal sa. "Išla by si so mnou na ten ples?" spýtal sa. Rukii na tvári zažiaril veľký úsmev. "Už som myslela, že sa ma nepozveš...pôjdem s tebou veľmi rada." pritisla sa k nemu bližšie. Bola šťastná. Cítila sa ako princezná, ktorá tancujú so svojim rytierom. Cítila sa pri ňom v bezpečí. Vedela, že kým je pri nej nič sa jej nestane. Bola šťastná, nevysloviteľne šťastná. V tomto momente nič viac nepotrebovala len aby ju viedol za ruku a spolu tancovali do rytmu pesničky.

************************************************

Medzi tým v Seireitei

Byakuya namrzene kráčal chodbou. Dal si ho zavolať Yamamoto. Cítil čo ten starý somár asi chce aby urobil ale dúfal, že to tak nebude. Vošiel do veľkej miestnosti kde za stolom sedel Yamamoto. Úctivo sa mu uklonil a potom sa na neho pozrel. "Po Aizenovej smrti počet arrancarov klesol na minimum v Karakure už viac Kuchiki Rukiu nepotrebujú o to málo arrancarov čo tam zostalo sa môže postarať aj zástupca shinigami. Priveď ju naspäť." Byakuya na neho nebadane zazrel. "Kuchiki Rukia sa práve vo svete ľudí pripravujú na jednu veľkú udalosť. O mesiac ju čakajú maturity. Žiadam vás aby ste ju tam ešte dovtedy nechali." prehovoril. Yamamoto si vzdychol. "Tak dobre do skončenia matúr ale potom sa sem vráti. V Karakure ju už nikto nepotrebuje." povedal. "Ďakujem." Byakuya sa znovu uklonil a odišiel preč. V duchu toho starého hlupáka preklínal. Vedel ako si jeho sestra svet ľudí obľúbila a vedel aj o jej citoch ku Kurosaki Ichigovi. Úplne ju to zlomí, keď bude musieť Karakuru navždy pustiť...