Medzi nami zanpakutami-1.Kapitola-A tak si tu žijeme

Takže prvá kapitola na svete :-) Dúfam, že sa bude páčiť :-) Prajem príjemné čítanie :-))

1.Kapitola

A tak si tu žijeme

---

"No tak Tobiume musíme zosilnieť. Keď budeme silné Aizen-taichou sa k nám isto vráti." prevrátila som oči do hora a vzdychla si. "Hinamori ty si blondína alebo čo? Aizen sa už sem nevráti a je mu srdečne u riti či si silnejšia alebo už dávno prdíš do hliny." zamrmlala som. "Tobiume!! Odkiaľ máš tie hnusné výrazy?!" zahrmela. Zostalo som ticho ale hneď som si spomenula na bieleho hollowa, ktorý ma ich ani nie za mesiac stihol naučiť. "A prestaň sa tak vyjadrovať o Aizen-taichou ja verím, že sa vráti a všetko to vysvetlí." šepkala plná nádeje. "Ešte raz mu predo mnou povieš Aizen-taichou a môžeš si ísť hľadať iné zanpakuto." pohrozila som jej a ona zostala ticho. "Tak fajn skús ešte raz ten útok a poriadne sa do toho opri!" povedala som jej. "Hai!" prikývla. "Tobiume!" vykríkla mojej meno ja som vytvorila veľkú ohnivú guľu, ktorá preletela cez les a rozrazila skalu. "No to už bolo lepšie..." zamrmlala som. Aj Hinamori bola z toho výkonu nadšená. "Aizen-taichou by z nás mal radosť!" prekríkla sa a ja som zostala ticho. "Tobiume..." zašepkala. "Čau!" odbila som ju a zrušila som s ňou spojenie. Vzdychla som si a pozrela sa na oblohu. Vnútorný svet Hinamori bola veľká lúka s kvetinami a s veľkou Sakurou uprostred no proste mier vládol všade kde si sa pozrel až si mal chuť stiahnuť svoje biele trenky, priviazať ich na konárik, zamávať s nimi a pritom z celého hrdla kričať "PEACE!!"Táto krajina bola presne tak isto mierumilovná ako Hinamori. Sedela som na tej veľkej Sakure. Vždy som tam sedávala, keď som bola v spojení s Hinamori. "Hej ty plochá hruď okamžite zlez z toho stromu!" ozvalo sa z ničoho nič zdola. Naštvane som pozrela na tú osobu. "Drž chriapu Haineko!!! To robí to kimono!!" obhájila som sa. "Jasné, jasné..." ozvala sa Haineko ironickým hlasom. "Vypadni z môjho sveta!!" zavrčala som na ňu. Neviem z akého dôvodu sa to stalo ale potom incidente s Muramasom sa môžeme medzi sebou navštevovať a bez dovolenia chodiť do cudzích vnútorných svetov. Haineko to dosť často využívala a bola stále nasáčkovaná u mňa a nie len túto výhodu sme získali. Nejakým podivným spôsobom sa vytvoril ešte jeden opustený vnútorný svet, ktorý nepatril žiadnemu zanpakutu a tak sme si my ostatné zanpakuta spravili z toho také naše miesto kde sa stretávame. Ani nechcite vedieť ako to Kazeshini s Hozukimarom nazvali. "Vidím, že ťa zase nasrala majiteľka." Haineko si prezrela svoje dokonalé dlhé nechty. "Za to ako vidím ty si pre zmenu nasrala svoju majiteľku." zamrmlala som a Haineko sa začala smiať. "Povedala som jej, že čím jej staršia tým viac jej tie kozy ovísajú a zachvíĺku ich bude ťahať za sebou." smiala sa. Aj ja som sa uškrnula no kdesi v kútiku duše som Haineko závidela jej majiteľa. "Tak poď medzi ľudí aspoň si prevetráš hlavu." žmurkla na mňa a ja som zoskočila zo Sakury. Spolu s Haineko som zamierila do Bordelu. Nemyslite si, že som niaka nadržaná ženská čo sa musí vláčiť po bordeloch! Bordel, tento prihriaty názov vymyslel Kazeshini a ostatné Baka chlapčenské zanpakuta mu to odsúhlasili!. Je to vlastne miesto kde sa stretávame my zanpakuta večer po tvrdých bojoch a tréningoch s našimi majiteľmi. Hneď ako sme vošli do vnútra nás čakalo milé privítanie v podaní ľadového draka, ktorý nám preletel cez hlavy. Super! Hichigo a Hyourinmaru sa zase mlátia! Hichigo je čertovské dvojča vo vnútri Ichiga. Svojim spôsobom vlastne nie je zanpakuto je niečo ako Ichigove diabolské JA ale keďže sa nachádza v Ichigovom vnútornom svete aj on má spolu zo Zangetsu-om prístup sem do nášho malého mestečka kde sa stretávajú zanpakuta vo voľnej chvíli. "Och, prepáčte dámy tá rana mala ísť tomu kreténovi." ospravedlnil sa Hyourinmaru a zazrel na Hichiga, ktorý naňho s úškrnom hľadel zo stoličky. "Hyourinmaru ty sráč tvoja muška je tak presná ako spermie impotenta!" začal sa rehotať. "Ááá, Hichigo!!!" ozvali sa jeho fanúšičky, ktorých mal dosť veľa. "Ááá, Hyourinmaru!!!" ozvala sa ďalšia veľká časť fanúšičiek Hyourinmara medzi nimi aj Haineko. Ja som zostala mlčať . Odvtedy čo nás Muramasa zhmotnil a my sme sa vzbúrili už uplynulo veľa času. Shinigami nad nami získali znovu kontrolu a my si tu žijeme ako predtým ale ja už nie som tak hlúpučka. S Haineko sa už o Hyourinmara nebijem, nechala som jej ho. Nepotrebujem chlapa potrebujem biť silnejšia a navyše sa aj tak teraz viac bavím s Hichigom a Zangetsu-om. "Sklapni ty vymletý hollow toho ryšavo vlasého úbožiaka.." zavrčal Hyourinmaru. "Hovorí zanpakuto, ktorého majiteľ je decko s peroxidom na hlave. Aké dojemné vy ste sa našli. Ty si na hlave prechovávaš ten svoj zelený mach a on si pre istotu každý večer umýva vlasy v peroxide!" začal sa znovu rehotať Hichigo a jeho fanúšičky sa išli urobiť. "Hichigo!!!" vrešťali celé nadržané. "Super stádo tupých kráv nám tu vrieska na celý Bordel..." zamrmlal Kazeshini, ktorý vošiel za nami. "Ty sa máš čo ozývať! Pozri sa na seba! To ty si tu jediný kto sa kúpe v peroxide!!" odbil ho Hyourinmaru a už do seba sekali mečami povzbudzovaný krikom fanúšičiek. "Hej vy dve hovedá podojte si to vaše stádo kráv aby už konečne zaklapli tie uslintané huby!" zvrešťala na nich Gorilka Zabimaru. "Chorá vrana zakrákala keby si sa radšej priznala o tom plagáte Hyourinmara, ktorého máš vystaveného nad posteľou a každý večer nad ním slintáš!" začal sa smiať had. Gorila naňho naštvane pozrela. "Drž hubu ty sopľavé decko!" chcela ho tresnúť ale on sa jej uhol. "Vieš svojim spôsobom je to divné. Máš mužský hlas ale telom pripomínaš babu a ešte k tomu si po stenách lepíš plagáty chlapov. Je to jasné si gay!!" mále háďa vybuchlo smiechom nad vlastným vtipom a gorila celá sčervenela. "To nie je moja chyba ale našeho majiteľa on si ma takto predstavoval." obhájila sa. "Z toho vyplýva, že Renji je gay alebo ho priťahujú chlpaté mužatky." háďa sa pošpáralo v nose, vytiahlo z neho veľký šušeň a odšprnglo ho na gorilu, ktorá ho za to začala naháňať s úmyslom dobiť ho do krvi. Usmiala som sa na túto podarenú dvojicu. "Čau Tobiume." ozval sa zrazu pri mne známy hlas, v ktorom vždy bolo cítiť posmech a hlavne veľkú silu a hrôzu . "Hichigo mali by ste sa spolu s Hyourinmarom krotiť pretože tento svet sa za chvíľku kvôli vám rozpadne." zamrmlala som. Toto miesto už aj tak bolo na rozpadnutie. Bola tu ruina na ruine a pod tým všetkým bola voda. "Bla, bla, bla tento svet sa nerozpadne nemaj stres." na čele mi navrela žila. Neznášam, keď takto odbije všetky moje poučky a ku všetkému pristupuje s tou svojou veľkou ľahostajnosťou. "Prestaň sa správať ako debil!" zvrieskla som a dala som mu päsťou do tváre až ho odhodilo na zem. "Si niaka podráždená zase si sa nezhodla s majiteľkou." mrmlal a pritom si držal krvácajúci nos. Zarazila som sa a zostala som ticho. "Jasné ako vždy!!! Ona a jej Aizen-taichou! Nechápem čo na tom chlapovi vidí kľudne by jej mohol byť otcom alebo dedom!! Nieee, Tobiume Aizen-taichou sa vráti!! Ani sa nečudujem, že ju vtedy skoro zabil je ako tŕň v zadku ani mňa nebaví stále počúvať to jej Aizen-taichou!! Aj Aizen už z toho isto mal nočné mory!!!" Hichigo radšej trošku cúvol dozadu aby som ho v návale hnevu nechytila a neotrieskala a o najbližšiu stenu. "Možno..." zašepkala som. "Možno, že by bolo pre nás obidve lepšie keby vtedy zomrela..." chytila som si tvár do dlaní. "Tak to teda nie! Proste to urob ako ja. Nenechaj sa ňou ovládať. Buď sama sebou alebo ešte lepšie ovládni ty ju! Hlavne nerozprávaj takéto kraviny. Zato, že tvoja majiteľka je krava, ktorej mozog bol vygumovaný a zaplnený Aizenom neznamená, že musíš trpieť aj ty!" chytil ma za plece a ja som na neho vďačne pozrela. Vtom do neho vletel odpadkový kôš a on pristál v stene. Naštvane sa zviechal. "Hyourinmaru...ty zelený bastard..." zašepkal a pozrel na Hyourinmara, ktorý sa usmieval nad svojim výkonom. "Za toto prídeš o svoje zakrpatené gule!!" vrieskol a zas sa začali mlátiť. S úsmevom som na nich hľadela. Áno, toto je náš svet. Svet zanpakuto. Mnohí naši majitelia si myslia, že sme len nástroje používané k boju a neberú na nás veľké ohľady ale to je chyba. Potrebujeme cítiť, že sme niekým milovaný a že niekomu na nás záleží. Potrebujeme to cítiť aj my aj taký ako Hichigo. Sme tu ako jedna veľká rodina, ktorá si navzájom pomáha. A takto si tu spolu žijeme...