Ordinary life-4.Kapitola-Mýliť sa je ľudské

ďalšie pokračovanie IchiRuki story. Prajem príjemné čítanie :-)

4. Kapitola

Mýliť sa je ľudské

---

Ichigo sa ráno zobudil a prvé čo uvidel bola Rukia skláňajúca sa nad jeho posteľou. "Rukia..." zarazil sa pretože si na neho obkročmo sadla. "Čo robíš?" spýtal sa jej. Pozrela na neho a na tvári jej hral tajuplný úsmev. "Idem liečiť chorého pacienta." zašepkala a začala ho vášnivo bozkávať. Ichigo sa nebránil naopak sa k nej pridal. Po chvíľke sa obidvaja od seba odtiahli. Ichigo sťažka dýchal. Rukia sa k nemu pomaly naklonila. "Chcel by si viac?" spýtala sa ho vábivým hlasom. "Áno..." zašepkal ako zhypnotizovaný. Rukia sa na neho zvodne pozrela a rukou mu vošla do nohavíc. Ichigo zastonal a...

"ICHIGO!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!" Ichigo sa tak prudko posadil, že zhodil na zem Kona, ktorý mu skákal po hrudi. "Čo sa deje?! Prečo si ma zobudil?!!" kričal po ňom ale potom sa musel ukľudniť lebo ho rozbolela hlava. "To preto lebo si bol trošku hlučný. Mal by si sa krotiť a nekríkať tak zo sna lebo privoláš Rukiu." nadával mu Kon. "Čo?" Ichigo nechápal. "Snívalo sa ti o Rukii však? A nebol to len hocijaký sen ale taký..." Kon sa snažil preto nájsť vhodný výraz. "...sexistický." vyšlo z neho nakoniec. Ichigo cítil, že sa mu do tváre hrnie krv a on červenie. "To nie je pravda!" zaklamal. "Jasné tak prečo si zo sna stonal a tak vášnivo vyslovoval Rukiine meno. A tvoj kamoš isto stojí len tak pre nič za nič." Kon hodil pohľad medzi Ichigove nohy a Ichigo sa skoro od hanby do zeme prepadol. "KON VYPADNI!!!!" zahrmel na celý dom a vyhodil ho cez zavreté okno von.

Rukia sa zrovna vracala z obchodu, keď videla Kona vyletieť z okna. Vzdychla si a dobehla k nemu. "Kon čo sa stalo?" spýtala sa ho. "Nee-chaan!" Kon sa jej pritisol s plačom na hruď. "Ichigo je kretén." vzlykal. Rukia mu na to nič nepovedala, schytila ho pod pazuchu a vošla do domu. Zohriala Ichigovi polievku a spolu s tabletkami a vodou vošla do jeho izba. "Ohayou, ako sa máš?" spýtala sa ho. "Bolí ma hlava." zamrmlal a snažil sa nemyslieť na ten sen. Rukia k nemu pristúpila a vyskúšala mu čelo. "Je horúce." zašepkala. "Na." podala mu tabletku. "Zapi si ju a potom sa trochu najedz tej kuracej polievky." na nočný stolík mu dala tácku s vodou a polievkou. Ichigo prehltol tabletku a pustil sa do polievky. "Nemala by si byť v škole? Budeš mať toho veľa doháňať." zdvihol k nej zrak. "Neboj Natsu sem bude každý deň chodiť a prinesie nám úlohy." usmiala sa a Ichigo sa skoro zadrhol polievkou. "Kto sem príde?!" vyhŕkol. Rukia si vzdychla. "Ichigo prosím nezačínaj s tým znovu! Čo máš proti nemu?! Ukradol ti desiatu alebo čo?! Máš niaky vážny dôvod byť na neho takýto naštvaný?" zabodla sa do jeho očí. Jasné, že ma dôvod byť na neho naštvaný! Neznáša ho lebo cíti, že sa snaží moc zblížiť s Rukiou a Rukia si ho ešte aj obľúbila! Mal chuť povedať Rukii, že ho neznáša preto lebo sa bojí, že si spolu začnú a to on nechce. On chce aby bola Rukia jeho. Zarazil sa nad svojimi myšlienkami. Aby bola Rukia jeho? A čo je ona niaka vec, ktorá mu patrí? Nie! Ale aj tak chcel ju mať len pre seba. Vedel, že je to sebecké ale chcel aby bola jeho, aby ju mohol držať a bozkávať, cítiť jej vôňu, dotýkať sa jej vlasov a jej tela. "Nič proti nemu nemám..." zamrmlal a pri tom si sám sebe v duchu nadával, že jej nedokáže povedať pravdu. "Tak prečo?" nechápala. "To pretože..." No tak Ichigo povedz jej to! Povedz jej to! povzbudzoval ho niaky vnútorný hlas. "Pretože ja..." No tak jej to už povedz! Buď chlap a povedz jej to! "Pretože mi je nesympatický." vyšlo z neho nakoniec začo si mal chuť otrieskať hlavu o stenu. Rukia si vzdychla. "Vyspi sa ešte." zašepkala a odišla si z izby. Hneď ako to urobila Ichigo šľahol svoj vankúš o stenu. "Si nehorázny debil!" zanadával si.

Asi tak okolo tretej Ichigo počul ako niekto zazvonil na dvere a potom mohol počuť Natsuov veselý smiech, ku ktorému sa pridala aj Rukia. "Krása..." mrmlal. To ich tam len tak nechá? Samých? Vtom sa zdvihol z postele. Ani za svet! On sa Rukie len tak nevzdá! Pomalými ale istými krokmi vkročil do obývačky. "Och, ahoj Kurosaki ako sa cítiš?" spýtal sa Natsu a milo sa na neho usmial. "Fajn..." aj Ichigo sa pokúsil o úsmev ale namiesto toho vystrúhal niaku pračudesnú grimasu, ktorá vyzerala tak akoby mu do prdele liezla opica. "To som rád. Práve sok ukazoval Rukii moje dievča Yumi-chan." usmial sa a Ichiga seklo. "T-tvoje d-dievča?" vyjachtal. "Áno Natsu je už vo vzťahu dva roky. Aj keď sa teraz presťahoval neustále sa stretávajú. Chcela som ti to včera povedať ale nepustil si ma k slovu." Rukia na neho hodila vyčítavý pohľad a Ichigo sa radšej pozrel kdesi za seba. Navonok sa snažil nič nedať najavo ale vo vnútri mal pocit, že aj ten jeho prekliaty hollow spolu so Zangetsum trsajú od šťastia. S úsmevom sa otočil naspäť na Natsua. "No to je úžasné a ukážeš ju aj mne?" spýtal sa ho a Natsu prikývol...

Keď po hodine odišiel Ichigo si prisadol k Rukii. "Ja...už som sa ti ospravedlnil však?" položil jej túto blbú otázku a Rukia sa uškrnula. "Nepamätám si nato." podpichla ho. "Tak dobre, prepáč!" vyhŕklo z neho a Rukiin úsmev už bol oveľa spokojnejší. "A začo sa mi ospravedlňuješ?" stále do neho rýpala. "Možno Natsu nie je až taký hrozný ako sa mi nazačiatku zdal." poškrabal sa za hlavou. "No vidíš. Natsu je skvelý. Dobre si s ním rozumiem. Je to výborný kamoš a mám ho rada ako brata len to prosím ťa nehovor Nii-samovi lebo by žiarlil." obidvaja sa zasmiali. Ichigo si v duchu vydýchol. Nabudúce, keď bude Rukia rozprávať o chalanoch musím si to vypočuť do konca aby som si nepomýlil pointu. Pomyslel si. Rukia pozrela na domáce úlohy, ktoré im Natsu nechal. "Poď pustíme sa do toho." zobrala do ruky zošit z matiky. "Jasné." Ichigo sa na ňu uškrnul a obidvaja začali študovať...