Ordinary life-2.Kapitola-Nový chlapec na obzore. Chuť žiarlivosti

Tak ďalšia kapitola. Prajem príjemné čítanie :-)

2.Kapitola

Nový chlapec na obzore. Chuť žiarlivosti

---

"Drž sa v škole synak! Aj ty Rukia! Choďte za svojimi snami. Milujem vás!" kričal na nich spred domu Ichigov otec a mával im bielou šatkou na rozlúčku. Samozrejme svojim výstupom priťahoval pozornosť všetkých okoloidúcich. Ichigo s Rukiou pridali do kroku. "To nie je môj otec. Vôbec ho nepoznám a vôbec neviem na koho to kričí." mrmlal si Ichigo. Nato sa Rukia s úškrnom otočila. "Majte sa otec! Budeme sa snažiť so synom nesklamať vás!" zakričala, ukázala na Ichiga a ten nahodil šprinty preč aby si nikto z okoloidúcich nevšimol na koho to ukazuje. "Ichigo neutekaj predo mnou!" kričala a rozbehla sa za ním. Škodoradosť z nej len tak sršala. "Ty nie si normálna Rukia! Prečo ma za každým musíš takto strápniť?!" zavrčal na ňu, keď ho dobehla. "Ichigo nemal by si sa hanbiť za svojho otca." poúčala ho. "A čo mám robiť? Mám si vytiahnuť svoje biele trenky, zamávať mu s nimi a s plačom kričať, že ho ľúbim? Nebudem sa predsa strápňovať tak ako on." mrmlal. "A vieš čo ja by som chcela otca, ktorý by ma takto strápňoval. Svojho otca som v živote nestretla. Ani neviem či ma mal rád alebo som mu bola ja aj Hisana príťažou a tak nás obidve vyhodil na ulicu..." šepkala. Ichigo sklonil hlavu. Zrazu sa za svoje správanie hanbil. Prišlo mu to samozrejme, že má otca ale nikdy sa vlastne nezamyslel nad tým, že ho môže stratiť presne tak ako mamu, že jedného dňa tu proste už nebude. Rukia nikdy svojich rodičov nepoznala on mal tú možnosť pocítiť lásku obidvoch svojich rodičov. "Prepáč." zašepkal. "Začo sa mi ospravedlňuješ?" nechápavo sa na neho pozrela. "Ale vlastne za nič...ja len, že...ja viem vlastne neviem aké je to nemať rodičov...chcem len aby si vedela, že teraz si člen našej rodiny...a trepem kraviny, z ktorých sa sám neviem vykoktať." nahnevaný sám na seba zrýchlil krok aby Rukia nevidela do jeho červenej tváre...

"Takže mládež maturi sa blížia a preto nechcem v tejto triede žiadne oneskorené príchody, skoré odchody, chodenia poza školu, úteky na záchody, z ktorých sa už do konca vyučovacích hodín nevrátite, skákania z okna a nasledovný útek zo školy však Kurosaki, Kuchiki, Inoue, Uryu, Yasutora!" učiteľka si ich premerala vražedným pohľadom. "Ja za to nemôžem, že na WC sú veľké rady!" ohradil sa Ichigo a v puse mu pristála krieda, ktorú po ňom učiteľka hodila. "Veľké rady?! Kurosaki nerob si zo mňa srandu! Pochybujem, že na tých špinavých, ochcatých, smradľavých, chlapčenských záchodoch niake rady sú!! To by som ti skôr naletela na to keby si mi povedal, že ťa zožrala záchodová misa alebo si sa omylom spláchol!!" vrieskala po ňom. "Tak či tak ak niekto z vás skúsi blicovať alebo zdrhať zo školy bude tu po škole sedieť do večera a robiť si úlohy. A ja nad ním budem stáť ako anjel strážny!!" plesla učiteľskou palicou po tabuli až všetci od strachu nadskočili. "Pch, krava." zamrmlal si Ichigo a vypľuval z pusy kúsky kriedy. "Ichigo radšej ju neprovokuj asi má svoje dni vieš aké sú vtedy baby podráždené? Moja sestra je ma schopná vtedy vyhodiť aj von oknom!" poučoval ho Keigo. Vtom sa dvere otvorili a dovnútra vošla zástupkyňa. "Priniesla som vám toho nového žiaka." povedala učiteľke a v triede zavládol šum. "Nový žiak?" ozývalo sa zo všetkých strán. "Och, áno skoro som na to zabudla žiaci privítajte vášho nového spolužiaka." učiteľka sa usmiala a ukázala na dvere. Dovnútra vošiel čiernovlasý chlapec s piercingom v obočí a v pere. Jeho obyčajnú školskú uniformu dopĺňal vybíjaný náramok na ruke a pár odznakov s rockerskými skupinami na nohaviciach. Chladnými modrými očami si premeral celú triedu a baby sa mohli aj zblázniť. "Čiernovlasý chlapec s modrými očami! A aký krásny!!" rozplývali sa. "Takže rocker..." zamumlal Keigo. "Koho to zaujíma." povedal otrávený Ichigo a pozrel von oknom zato Rukia si ho ďalej so záujmom premeriavala. Zrazu modré oči chlapca spočinuli na nej a ďalej sa nepohli. Obidvaja si bez žmurknutia hľadeli do očí. "Tak predstavíš sa nám?" prerušila ich učiteľka. Chlapec sa nadýchol. "Moje meno je Natsu." povedal čistým, zreteľným a výrazným hlasom. "Tak Natsu posaď sa za Kuchiki a my ďalej pokračujeme v hodine." Natsu si mlčky sadol dozadu a nezáživne pozrel na tabuľu. Vtom sa k nemu otočila Rukia. Sama nevedela prečo. Za normálnych okolností by to nikdy neurobila ale na tomto chalanovi bolo niečo čo ju nútilo pozrieť sa mu priamo do tých modrých očí. "Ahoj." pozdravila sa. Chlapec sa na ňu prekvapene zahľadel. "Ahoj." zamrmlal. "Moje meno je Kuchiki Rukia." usmiala sa na neho. "Teší ma." aj na jeho tvári sa vyčaril nebadaný úsmev. "Je to dosť neskoro zmeniť školu pred maturitou." nahodila tému Rukia. "To kvôli otcovej novej práci keby malo byť po mojom zostal by som doma." vzdychol si. "Neboj časom si zvykneš. Dúfam, že z nás budú dobrý priatelia." žmurkla na neho. "Aj ja dúfam." začal sa smiať. "Akosi je tam vzadu rušno. Rande si môžete dohadovať až po škole!" ozvala sa učiteľka. "My si nedohadujeme rande!" vykríkli obidvaja jednohlasne a všetci sa na nich otočili. "Zdá sa, že Rukia si našla nabijaka." uškrnul sa Keigo. "Vyzerá to tak. Čo na to hovoríš Ichigo?" Mizuiro pozrel na Ichiga. Ten nič nepovedal len na nového spolužiaka hnusne zazeral. "Je to debil a vôbec sa k nej nehodí." zamrmlal. "Ááá, ja to chápem! Ty nám žiarliš Ichi!" Keigo na neho škodoradostne pozrel. "Nežiarlim!" ohradil sa Ichigo ale na tvári mu začala stúpať červeň. "Ale jasné len sa priznaj, že ťa štve, že sa Rukia dáva s Natsuom do kopy." smial sa Keigo. Ichigo naštvane buchol päsťami po lavici a zdvihol sa takou rýchlosťou, že sa stolička prevrhla a s buchotom pristála na zemi. "JA NEŽIARLIM JASNE?!!!" zvrieskol na celú triedu a všetci na neho vystrašene pozreli. "D-dobre hlavne sa ukľudni." zašepkal Keigo, ktorý sa zo strachu skryl za Mizuira. "Tche." Ichigo naštvane odišiel z triedy. "Kam si myslíš, že zase ideš Kurosaki?!" zakričala za ním učiteľka. "Idem sa spláchnuť na WC!" zavrčal. "No teda takýto výstup som ešte u Ichiga nevidela." zašepkala Tatsuki Orihime. Tá nič nepovedala len smutne sklonila hlavu...

"Ichigo si v pohode?" spýtala sa ho Rukia cestou domov zo školy. "Hej." zamrmlal. "Ten Natsu je veľmi milí a v mnohom sme si podobní. Vieš je mi niečo ako..."

"Môžeme zmeniť tému?!" odbil ju Ichigo. "Čo ti je?!" naštvane si ho premerala. "Nič len mi už poriadne leze na nervy, že v každej druhej vete spomínaš toho kreténa!" zvraštil obočie. "Teraz som ho spomenula prvýkrát a nie je kretén!" zvýšila hlas. "Vieš čo? Daj mi pokoj!" oboril sa. "Fajn!!" zvrieskla po ňom a naštvaná sa rozbehla domov.