Fallen Angel-20.Kapitola-I am waiting (The End)

Tak som konečne dopísala poslednú kapitolu Fallen Angel. Snáď sa vám bude páčiť :-) Ďakujem, že ste túto poviedky čítala a trpezlivo čakali kým sa pohnem s kapitolami ku predu :-)

20.Kapitola

I am waiting

---

"Jasné!" povedali všetci jednohlasne a začali sa smiať. No pochvíľke ich smiech prešiel. "To reaitsu..." zašepkal Hitsugaya. "Aizen!" Hinamori s hnevom pozrela von oknom. Masaki s Kaienom pri tom slove objali svojich rodičov akoby im chceli zabrániť tomu aby išli do bitky a Hisana pevne stisla Byakuyovu ruku. "Č-čo teraz?" vykoktala Matsumoto. "Čo asi ideme do boja!" vrieskol Kenpachi. "Áno Ken-chan!!!" pridala sa k nemu Yachiru. Tatsujo vystrašene pozrel na svoju sestru. Všetko o Aizenovi a Hinamorinej vražde sa dozvedel od ostatných kým sa Hinamori liečila z poslednej bitky. "Saya..." zašepkal. Hinamori na neho pozrela potom k nemu pristúpila a objala ho. "Prepáč onii-chan ale ja to musím spraviť...nehnevaj sa na mňa...chcem aby si vedel, že si ten najlepší brat na svete a vždy ním budeš..." zašepkala. Tatsujo ju pevne stisol. "Rob ako ti káže srdce Saya...neboj ja na teba počkám..." pozrel na ňu so slzami v očiach. Hinamori sa otočila na ostatných. "Pôjdem sama..." zašepkala. "Čože?!" všetci na ňu prekvapene pozreli. "Neprichádza v úvahu aby si tam išla sama!!" namietol Hitsugaya. "Hinamori sama tam teda isto nejdeš!" pridal sa k nemu Ichigo. "NIE!!!" okríkla ho Hinamori. "Už bolo veľa obetí...nechcem aby sa vám niečo stalo...už ste si každý prešiel svojim...nechcem aby tieto deti prišli o svojich rodičov." pozrela na Kaiena a Masaki. "Nechcem aby láska, ktorá bola toľko rokov oddelená a našla sa bola znovu rozdelená..." pozrela na Byakuyu a Hisanu. "A už vôbec nechcem stratiť svojich priateľov!! Hitsugaya prepáč mi to...ale znovu ti zlomím srdce svojim odchodom...prosím neplač kvôli mne nezaslúžim si tvoje slzy po tom všetkom čo som ti spôsobila...chcem aby si žil plnohodnotne aby si nič neľutoval...ani sme poriadne nestihli porozprávať dúfam, že sa raz opäť stretneme." zašepkala. "NIE!" Hitsugaya sa k nej chcel rozbehnúť ale Hinamori urobila okolo nich silnú bariéru aby sa neplietli do boja. Poslednýkrát sa na nich usmiala a potom zmizla. "HINAMORI!!!" Hitsugaya bezhlavo kopal a búchal do bariéry ale bolo mu to na nič platné. Bariéra nepovolila. "Hitsugaya nechaj ju. Je to jej slobodné rozhodnutie..." zašepkal Byakuya. Hitsugaya na neho zhrozene pozrel. "Je to moja najlepšia priateľka!! Nie! Už nechcem o ňu znovu prísť!!"

Hinamori sa objavila pred Aizenom. "No tak vitaj Hinamori." usmial sa na ňu. "Je mi z tvojho úsmevu zle..." zamrmlala Hinamori. "Vieš keď som sa dozvedel, že žiješ celkom ma to zaskočilo. Nečakal som, že sa naše cesty ešte niekedy skrížia." vzdychol si. Hinamori tasila svoj zanpakuto. "Budeš ľutovať, že si sem prišiel." zašepkala. "A čo spravíš? Obidvaja vieme, že tvoje sily sú úbohé." Aizen sa na ňu unudene pozrel. Hinamori nič nepovedala len vytvorila okolo seba a Aizena ohnivú sieť. "Je to veľmi krásne umelecké dielo." povedal Aizen a čakal čo sa bude diať ďalej. "Tobiume." zašepkala Hinamori. Jej zanpakuto zažiaril a vedľa nej sa objavila čiernovlasá žena, ktorú stretávala v svojich snoch. Žena na ňu uprela zrak. "Si, si istá, že chceš použiť túto techniku?" spýtala sa Hinamori a tá prikývla. Žena si vzdychla. "Tak teda dobre." povedala a zmizla. "To je všetko?" spýtal sa unudený Aizen, ktorého to vôbec neohúrilo. Vtom však plamenná sieť zamrzla a zmenila sa na striebornú. Hinamori chytila jeden kúsok tej striebornej nite a ostatok zviazal Aizena. Sieť začala žiariť a to už Aizen spozornel. "Čo to robíš?!" prekvapene pozrel na Hinamori. Vysávam tvoju životnú energiu. Je to tajná zbraň Tobiume, ktorú držala predo mnou v tajnosti táto technika je ako dvojsečná zbraň. Zničí tvoj život ale na oplátku si zoberie aj môj. Neboj je to bezbolestné a trvá to len pár minút." zazrela na neho. "Tak na to zabudni..." zamrmlal Aizen a začala sa trhať z jej siete. "Do čerta...sama ho neudržím." zašepkala Hinamori. Vtom ju niekto objal a chytil jej ruku, ktorou zvierala koniec nitky. "Hitsugaya ako si sa sem dostal?! Okamžite zmizni lebo ťa to zabije!!" zvrieskla po ňom. Hitsugaya však pokrútil hlavou a pevnejšie ju objal. "Povedala si, že mám žiť tak aby som nič neľutoval. Budem s tebou až do konca Hinamori. Ak máš zomrieť zomriem s tebou." zašepkal, sieť zosilnela a začala rýchlejšie z Aizena vysávať životnú energiu. Hinamori stiekli po tvári slzy. "Baka...a čo ostatný?" spýtala sa. "Sľúbili mi, že sa do toho nebudú pliesť..." usmial sa na ňu. Obidvaja pozreli na Aizena, ktorý už pomaly mizol. "Môžete ma teraz zabiť ale nezabudnite, že sa vrátim. Presne tak ako sa vrátila Hinamori." usmial sa a vyparil sa. Aj Hinamori s Hitsugayom sa pomaly začali strácať. "Hinamori chcem aby si vedela, že ťa milujem..." Hitsugaya pohladkal Hinamori po tvári. "Aj ja ťa milujem...už budeme navždy spolu..." usmiala sa a obidvaja sa pobozkali. V tomto bozku plnom lásky sa rozplynuli...

O 15 rokov neskôr

"Ginrei daj do toho viac sily!" Byakuya pozrel na 14-ročného čiernovlasého chlapca, ktorý udýchaný už asi po stýkrát chytal zo zeme do ruky drevený meč. "Viac sily? Tati cvičíme už štyri hodiny a ja mám pocit, že za chvíľku odpadnem ako mám do toho dať viac sily?" zamrmlal Ginrei a znovu sa s dreveným mečom pustil proti Byakuyovi ten však jeho útok hravo odrazil a meč zase skončil na zemi. Chlapec sa zviezol udýchaný na trávu a vtom mu zaškŕkalo v bruchu. Od hanby očervenel a Byakuya sa začal smiať. Postrapatil Ginreia po čiernych vlasoch a pomohol mu na nohy. Pôjdeme sa najesť a potom ti dám na chvíľku pokoj." žmurkol na neho. "Nie budeme ďalej pokračovať v boji." uškrnul sa Ginrei. "Ako vidím dorobila som ten obed práve na čas." na terasu vyšla Hisana v ružovom kimone a v rukách niesla podnos s jedlom. "Mami ani nevieš aký som hladný!" Ginrei sa za ňou rozbehol a s chuťou sa pustil do jedla. Byakuya pristúpil k svojej žene a pobozkal ju. "Ale, ale takéto oblizovačky pred synom." ozvala sa Yoruichi, ktorá spolu s Uraharom a hnedovlasým dievčaťom asi tak v Ginreiovom veku prišla na návštevu do sídla Kuchiki. Dievča sa shunpom dostala až ku Ginreiovi a vytrhlo mu z ruky ryžový chlebík. "Miyu okamžite mi to navaľ naspäť!" vrieskol po nej Ginrei a chcel jej chlebík zobrať ale dievča mu shunpom ušlo a objavilo sa uprostred záhrady. "Ak ho chceš musíš si ma chytiť!" vyplazila na neho jazyk. "Ty jedna...ja ti ukážem, že moje shunpo je rýchlejšie!" zvrieskol Ginrei a obidvaja sa začali naháňať. Byakuya si vzdychol a zazrel na Yoruichi. "Mala by si, si to svoje dievča trošku krotiť." zavrčal. "Nie je len moja je to aj Uraharova dcéra a beztak..." objavila sa pri Byakuyovi a vytrhla mu z vlasov tú jeho divnú bielu sponu. "...ja a moja dcéra sme oveľa schopnejšie ako ty a tvoj syn." zasmiala sa a shunpom zmizla. "Yoruichi ja ťa...JEDNÉHO DŇA FAKT ZABIJEM!!!!" zvrieskol Byakuya a začal ju naháňať. Hisana s Uraharom si len vzdychli a potom sa začali smiať.

"Letí lietadielko a pristávaaa..." Ichigo s lyžičkou plnou detskej výživy namieril na ústa malého ryšavo vlasého chlapčeka ale ten si ich zakryl rukami. Ichigo si vzdychol. "Vzdávam to..." zamrmlal a prehrabol si svoje ryšavé vlasy. S Rukiou sa už dávno vrátil do Seireitei a keďže tu shinigami nestarnú stále vyzeral ako 18-ročný chalan presne tak ako Rukia vyzerala ako 18-ročné dievča. Pozrel na lyžičku plnej detskej výživy a sám ju zjedol. "NO FUJ!!!!" zvrieskol na celý dom a vypľul stravu na zem. To malého chlapčeka tak pobavilo, že sa začal smiať. Rukia vlietla do kuchyne. "Čo robíš?!" prekvapene pozrela na Ichiga. "Snažil som sa nakŕmiť našeho chlapca ale teraz už viem prečo to nechce jesť. Je to odporné! Prečo mu nedáme normálnu stravu?" Rukia si vzdychla. "Ichigo, Haruto ešte nemá zuby, ktorými by si normálne jedlo pohrýzol...Baka!" pleskla ho po hlave. Haruto sa opäť začal smiať. "Super..." zamrmlal Ichigo a potom sa poobzeral okolo seba. "A kde je zvyšok rodiny však ešte pred chvíľou sa tu išli umlátiť k smrti. Nato, že už majú okolo 20-rokov sa správajú niekedy horšie ako malé detská..." sťažoval sa. "Masaki je hore v izbe a Kaien išiel von s Miu..." Ichigo pritom mene zbystrel. "Je mu to fakt šibe na tú čiernu hlavu chodiť s dievčaťom tri roky sa rovná samovražde a ešte k tomu je to Renjiho a Orihimine dieťa..." vtom mu Rukia takú zavalila, že preletel celou kuchyňou. "Čo si tým chcel povedať, že chodiť s dievčaťom tri roky sa rovná samovražde?! Tak ty už potom si dávno po smrti môj drahý!!! A čo máš proti Renjimu a Orihime?!" vrieskala po ňom. "Proti Orihime nič ale proti Renjimu mám viac..." nestihol to však dopovedať lebo Rukiin vraždiaci pohľad ho zastavil. Ichigo sa poškrabal po hlave a potom sa usmial. "Hitsugaya by mal isto radosť z toho, že už máme aj tretie dieťa." zašepkal a trochu zosmutnel. Rukia k nemu pristúpila a objala ho. "Bol by asi šťastím bez seba..." usmiala sa a pobozkala ho. "Neboj ja viem, že sa má spolu s Hinamori teraz výborne." pohladkala ho po tvári.

Matsumoto ležala na gauči a pohmkávala si niaku pesničku. Vtom sa k nej naklonil Kira. "Och, ahoj Kira. Prišiel si na pohárik saké?" spýtala sa ho. Kira sa uškrnul a Matsumoto vytiahla fľašu saké. Obidvaja si naliali a pripili na zdravie. "Ako si vedie Hisagi ako kapitán 10. jednotky?" nahodil tému Kira. "Výborne zrovna teraz je doma a dostáva sa zo včerajšieho večierka, ktorý sme usporiadali na jeho narodeniny. Trochu dosť to prehnal so saké." začala sa smiať. Kira sa tiež zasmial ale potom zosmutnel. "Nechýba ti niekedy Hitsugaya-taichou?" spýtal sa jej. Matsumoto táto otázka zaskočila. "To vieš, že hej. Chýba mi jeho ľadový pohľad, jeho MATSUMOTO!!! vždy, keď som niečo vyviedla alebo to ako vždy hľadal fľaše saké, ktoré som skrývala a potom ich s nadávaním vylieval...ale tam kde je teraz sa má oveľa lepšie, ver mi..." žmurkla na Kira. Ten na ňu najprv nechápavo hľadel a potom mu pusa spadla na zem. "Ty si ukradla kartotéku!!" ukázal na ňu prstom akoby bola niaky trestanec. Ona sa len zasmiala a vytiahla spod gauča dve kartotéky. Ukázala ich Kirovi. Ten si ich nedočkavo prečítal a potom sa usmial. "Tak..." zašepkal. Na jednej kartotéke bola Hitsugayova fotka a na druhej Hinamorina. Na obidvoch bolo napísané to isté Návrat do ľudského sveta. Rodné mesto: Tokyo. "Tak som sa o tom rozprávala s Uraharom a ten povedal, že za nimi za týždeň skočí a pokúsi sa im navrátiť spomienky z minulosti. Do vtedy budem čakať. Budem na nich čakať a raz sa zase stretneme." pozrela s úsmevom z okna.

Hnedovlasé dievča udýchane bežalo cez mesto ku kinu kde už z diaľky videla bielovlasého chlapca, ktorý na ňu čakal. Rýchlo k nemu dobehla a snažila sa vydýchať. "Prepáč Hideaki, že meškám." ospravedlnila sa. Bielovlasý chlapec sa len usmial, objal ju a pobozkal. "To je v pohode Momoko prišla si akurát na začiatok filmu." zasmial sa. Aj ona sa zasmiala a obidvaja ruka v ruke vošli do kina...

The End