Fallen Angel-19.Kapitola-Spomienky z minulosti. Aizenov útok

Takže konečne nám prešiel uhorský rok a ja sem pridávam pokračovanie Fallen Angel xDD toto je predposledná kapitola. Keď túto poviedku skončím dopíšem aj ostávajúce dve tak sa vrhnem do novej. Tsuki má totižto rozpísaných asi okolo 10 poviedok a to nežartujem!! Viete Tsuki má v hlave hrozne veĺa nápadov a keď ich nedá na papier tak jej tam zaplňujú miesto xDD Ale asi polovica z nich nikdy neuzrie svetlo sveta xDD Tak potom asi spravím anketu na jednu z troch poviedok, ktoré tu chcem dať ale dosť bolo kecov kým dokončím aj zostávajúce dve poviedky tak aj všetci zostarneme xDD Prepáčte, že som nepridala pokračovanie spoločnej ale za chvíľku mi začín škola a ja sa mám naučiť básničku, napísať 20 stranový referát, prečítať 4 poviedky a napísať úvahu- dúfam, že moja "užasna" učiteľku slovenčiny, ktorá nam navalila toľko úlohy skonči na predĺženej dovolenke so zlomenou nohou! Tak prajem príjemné čítanie ;-)

19.Kapitola

Spomienky z minulosti. Aizenov útok.

---

"Nemôžem uveriť, že si to pred nami tajil celých 15 ROKOV!!!!!!" Ichigo tresol po stole. "Ale Ichigo nerozčuľuj sa tak." Urahara s úsmevom zamával svojim vejárom. "Ukľudniť sa?!! To si snáď robíš kozy?!" Ichigo zovrel ruku v päsť. "Ichigo nevyjadruj sa tak pred svojimi deťmi!" zvrieskla po ňom Rukia a ukázala na Kaiena a Masaki, ktorý vyhúkane pozerali na svojho otca, ktorému hrozilo, že jeho oranžové hlava sčervenie a exploduje. "Presne Ichigo. Čo keby si, si tuná sadol a ukľudnil sa." Urahara ukázal na voľnú stoličku. "Čo keby si my vylízal prdel?!" odbil ho Ichigo. "ICHIGO!!!!!" vrieskla Rukia a odkopla ho na koniec kuchyne. "Tá veta sa mi páči." uškrnul sa Kaien a pozrel na svoju sestru Masaki. "Čo keby si mi vylízala prdel?" spýtal sa a Rukia s Masaki skoro vyskočili z kože. "Kaien prestaň všetko opakovať po svojom Baka otcovi lebo uvidíš ten tanec!!" vynadala Rukia najprv jemu potom priskočila k Ichigovi a prefackala ho. "Vidíš čo učíš naše deti?!!!" zrevala po ňom. "P-prepáč Rukia už sa to viac nestane- fakt." šepkal vystrašený Ichigo. "A pre toto nikdy nebudem mať ženu! Nepotrebujem mať pri seba ženskú, ktorá ma bude držať pod papučou." zamrmlal Kyorak. "No lebo Nanao to nerobí." uškrnul sa Ukitake. Vtom sa dvere roztvorili a dovnútra vošli Hitsugaya, Saya, Mikomi, Haruki, Satoki a Yoko. Hitsugaya si sadol na stôl a deti zostali stáť pred dverami. "Poprosím aby sa všetci prítomný kapitáni, podkapitáni, zástupci shinigami a ostatný nachvíľku ukľudnili a vypočuli si nás." povedala Yoko. "Asi ste sa už všetci dozvedeli čo sa stane so shinigamim a obyčajnou dušou, keď umrie. Musí prejsť cez bránu života a smrti aby sa dostala na druhú stranu ale niektoré duše sa tomu vzoprú a vrátia sa naspäť na zem a začnú odznovu žiť ako ľudia. Hovorí sa tomu reinkarnácia. Vetšinou si duše nespomenú na svoj život, ktorý žili v Soul Society ale sú také výnimky, ktoré si to pamätajú. My za to z veľkej časti vďačíme aj nášmu sensei-ovi Uraharovi, ktorý nám svojim tréningom pomohol zistiť kto sme v skutočnosti boli a aký život sme viedli v Soul Society. Je na čase sa predstaviť. Začnem prvá." dohovorila Saya a nadýchla sa. "Moje meno je Saya narodila som sa tu v Karakure ale to nie je podstatné. Moje práve meno je Hinamori Momo bývala podkapitánka piatej jednotky, ktorá zomrela rukou svojho kapitána, ktorý zradil Soul Society." Renjimu a Matsumoto sa rozžiarili oči. "Momo..." keby Renji nebol chlap tak sa asi aj rozplače ale hrdosť mu to nedovolila. "Idem ja." zamrmlal. Haruki. "Takže volám sa Haruki ale v Seireitei ste ma poznali pod iným menom...však Kira?" Kira na neho s úsmevom pozrel a aj on mal čo robiť aby mu slza z oka nevypadla. "Jasné Hisagi. Som tak rád, že žiješ. Keď tu skončíme pôjdeme sa spolu s Matsumoto pekne ožrať." šepkal. "No jasné už sa teším!" zasmial sa Hisagi. Rad bol na Mikomi. "Moje meno je Mikomi. Asi si na mňa zo Seireitei moc nespomínate lebo tam som bola ešte len malé decko, keď ma zabili ale moje meno bolo Yachiru." usmiala sa. Kenpachi, Ikkaku a Yumichika zostali zarazene stáť. Keďže bol ale Yumichika z časti baba za slzy sa nehanbil a po chvíľke ich ukázal. "Fukutaichou môžete ma prezývať ako len chcete ale už prosím nikdy ale nikdy nás takto svojou smrťou nestrašte." fňukal cez slzy. Yachiru pozrela na Kenpachiho. "Ahoj Ken-chan...spomínaš si ešte na mňa?" už aj jej po tvári stekali slzy. "Yachiru vyrástla si nám a hlavne opeknela." zašepkal Kenpachi. "Naopak ty si nám niak schátral. Prečo Ken-chan? Prečo si prestal bojovať zo všetkých síl? J-ja chcem zase vidieť toho starého Ken-chana, ktorý má z boja takú radosť, ktorý sa tak perfektne smeje, keď bojuje s nepriateľom, ktorý vždy všade príde ako hrdina posledný a všetkých zachráni." plakala. "Prepáč Yachiru. Teraz už budem znovu bojovať naplno." nahodil svoj zvyčajný úškrn. "Sľubuješ?" spýtala sa ho. "Sľubujem." odpovedal jej. Yachiru sa mu hodila do náručia. Oproti Kenpachimu bola stále malinká a tak ju zdvihol do výšky a vyšupol na svoje plece. Obidvaja sa začali smiať. "Mňa síce nepoznáte ale moje práve meno je Ami a som bývalá fukutaichou 10. jednotky." usmiala sa Yoko. "No moje meno je Fumiya a som bývali taichou 10.jednotky." vzdychol si Satoki. "Ako to, že ste sa našli? To musela byť veľká náhoda." vypleštil Ichigo na Satokiho a Yoko oči. "No my sme vlastne boli v Seireitei manželia tak možno preto sme sa reinkarnovali aby sme sa znovu našli." Satoki sa usmial na Yoko. "To je romantické!!" rozplývala sa Matsumoto. Urahara začal tlieskať rukami a potom sa zdvihol. "Tak a teraz mi všetci zde prítomní odprisahajte, že toto sa už nikto ďalší nedozvie." pozrel na spolok. "Jasné!" povedali všetci jednohlasne a začali sa smiať. No pochvíľke ich smiech prešiel. "To reaitsu..." zašepkal Hitsugaya. "Aizen!" Hinamori s hnevom pozrela von oknom.