Bleach high school never ends-10.Kapitola

Ďalšia kapitola o pestrofarebnom živote našich tínedžerov tak si prečítajte čo vyviedli temtokrát ;-) Dúfam, že sa apoň trochu pobavíte :-)

10.Kapitola

---

"Za chvíľku sú Vianoce chápeš?!! A ja nemám ani korunu ani debilnú korunu, za ktorú by som kúpil darčeky chápeš?!"

"Ja to chápem Renji tak už láskavo drž hubu!!" Ichigo ho chytil za cop a tak ho zaň silno potiahol, že Renji spadol zo stoličky. Ichigo sa začal na plné kolo rehotať ale to len do vtedy kým mu v hube nepristál Renjiho peračník. Yoruichi zaškrípala nechtami po tabuli a všetci si zapchali uši. "Kurosaki, Abarai ste vyhostený z triedy." povedala a ukázala prstom na dvere, keď v triede zavládlo hrobové ticho. Obidvaja s frflaním vyšli von a Yoruichi ďalej pokračovala vo vysvetľovaní učiva. Ani nie o päť minút sa však ozval Renjiho nahnevaný hlas. "To je všetko tvoja chyba ty hnusná zdeformovaná oranžová hlava!!" a už bolo počuť len buchot, rozbíjanie kvetináčov a k tomu sa pridal zvuk akoby prasklo drevo a rinčania skla. Všetci vyleteli z triedy von a našli Ichiga ležiaceho na zemi spolu so zlomenou drevenou parapetov a Renjiho, ktorého päsť prerazila sklo. "Kurosaki!! Abarai!!" zahrmela Yoruichi a obidvaja celý dobitý skončili u riaditeľa s neospravedlnenou hodinou...

"Ó, a aby som nezabudol po Vianociach máte ten lyžiarsky zajtra je posledná možnosť doniesť peniaze." zamrmlal Byakuya. "Nemôžem uveriť, že idem dobrovoľne na týždeň s týmito tupcami..." očami prebehol po Ichigovi a Renjim "...na výlet." dokončil. Potom pozrel na hodiny. "O päť minút máte obed tak bežte." vzdychol si a celá trieda vyletela svetelnou rýchlosťou na obed aby nemuseli čakať v rade. Keďže vonku zúrila prasacia chrípka ich v škole starý riaditeľ Yamamoto zaviedol pravidlo, že pred obedom si každý musí umývať ruky a aby predišiel tomu, že pol školy sa na to vykašle urobil len jeden dostupný vchod, ktorý viedol cez umývadlá. Prvý vchod, ktorý bol oveľa bližšie zabarikádoval dreveným pletivom čo bola veľká nevýhoda pre 1.C lebo ich trieda bola najvzdialenejšia od jedálne. Keď Hisagi uvidel tú radu čo sa tvorila na obede naskočila mu na čele žila. "Bodzajte ma všetci v riť!!" zaziapal a namieril si to rovno k prvému vchodu na pletivo. Celou silou do neho skočil to povolilo a vchod bol voľný takže sa za ním automaticky rozbehla polka školy...

"Ako je možné, že vždy tam kde sa ocitnete spôsobíte absolútnu katastrofu?!!" ziapal už dosť vytočený Byakuya cez triednickú hodinu, keď už druhýkrát za tento deň musel za riaditeľom kvôli 1.C. "To bude tým, že táto škola vymýšľa všetky možné kraviny len aby nám sťažila život." zamrmlal Hisagi. Byakuya naňho hodil taký zabijacky pohľad, že sa radšej schoval za lavicu. "Hisagi ty láskavo drž hubu za tento deň si už toho vyviedol dosť! To si nemohol ísť cez tie blbé umývadla a umyť si ruky?! Nie, ty musíš rozraziť plot aby si to mal rýchlejšie! Vonku zúri chrípka vieš ako ľahko sem môžeš doniesť chorobu?!" začal mu dávať prednášky. "No podľa mňa je choré už len to, že trčíme v tejto škole." odbil ho Hisagi. Byakuya sa zhlboka nadýchol. "Hisagi zajtra sa hlás v kuchyni za trest budeš umývať taniere a hrnce." povedal zrazu kľudným hlasom a Hisagiho prevrátilo zo stoličky. "Ani náhodou!! Umývať hrnce ma nikdy nedonútite!!" ukázal na neho prstom. "Ale hej buď urobíš čo ti kážem alebo s nami nejdeš na lyžiarsky." hovoril stále kľudný Byakuya a Hisagimu nezostalo nič iné len sa vzdať.

*************************************

Po triednickej sa všetci unudený rozišli domov. Hinamori sa vybral s Toushirom aby si od neho zobrala projekt, na ktorom pracovali a dala ho niak do kopy. "Hitsugaya-kun ideš na lyžiarsky však?" spýtala sa ho. Toushiro však pokrútil hlavou. "Nie nejdem." zamrmlal. Hinamori na neho prekvapene pozrela. "Prečo?! Musíš ísť vieš aká bude sranda." snažila sa ho prehovoriť. Toushiro si vzdychol. "Ja neviem... nikdy som sa do žiadnej triednej akcie nezapojil." zašepkal. "Ale prečo? Triedne akcie sú sranda, keď sa trieda vyberie na výlet vždy sa to skončí smiechom a nezabudnuteľnými zážitkami." povedala. "V mojej bývalej triede to tak nebolo. Neznášal som ich. Všetci sa tam ako idioti skupinkovali a mňa z každej tej skupiny vyradili pretože si mysleli, že keď mám peniaze a som bohatý nemusím mať priateľov..." vtom si zahryzol do jazyka. Prečo jej to všetko hovorí? Hinamori na neho smutne pozrela. "Pozri Hitsugaya-kun...my nie sme taký...naša trieda je úplne iná my neodsudzujeme človeka zato ako vyzerá ani odkiaľ pochádza súdime ho podľa správania ako sa správa voči ostatným a aký je vo vnútri a ty si dobrý človek...skvelý spolužiak a ešte lepší kamarát a my ťa preto máme radi takého aký si!" chytila ho za ruku a Toushiro zostal zarazený stáť. Potom sa pozrel na svoju ruku, ktorú mi stískala Hinamori a aj on ju pevne stisol. Po chvíli zdvihol k Hinamori hlavu a usmial sa na ňu. "Som rád, že sme sa so sestrou presťahovali zrovna do tohto mesta, že som sa prihlásil do tejto školy a dostal do tejto triedy. Ďakujem ti, že ma nesúdiš podľa toho ako na povrch vyzerám, Hinamori..." zašepkal a ona sa neho tiež usmiala...

"Tu je ten projekt." podal jej do ruky papiere a vyprevadil ju von z ich domu. "Zajtra to donesiem na hodinu už v kope." žmurkla na neho. "Tak sa zatiaľ maj zajtra sa vidíme a ináč čo ten lyžiarsky?" zvedavo na neho pozrel. Toushiro sa zahúpal na pätách. "Idem." povedal. Hinamori sa zasmiala. "To som strašne moc rada! Tak teda...ahoj." zakývala mu a otočila sa. "Hinamori!" zakričal na ňu z ničoho nič Toushiro. Prekvapene sa na neho naspäť otočila a on ju pobozkal. Bol to krátky bozk ale v tej chvíli sa Hinamori zdal nekonečne dlhý a krásny. "Maj sa." zašepkal a odišiel do domu. Hinamori sa tiež ešte stále v šoku vybrala preč. Chytila si pery kde ju len pred chvíľkou pobozkal a usmiala sa.