Fallen Angel-18.Kapitola-Priatelia

Po sto rokoch pridávam ďalšiu kapitolu Fallen Angel. Upozorňujem neriadim sa podľa mangy a ani anime preto Tobiume nevyzerá ako z anime. Ďakujem za pochopenie xD Dúfam, že sa vám kapitola bude páčiť :-)

18.Kapitola

Priatelia

---

Minulosť

Malá Hinamori sa mrzuto prechádzala zničenými ulicami Rukongaia. Okolo nej boli ľudia ležiaci na zemi alebo žobrajúci. Zhlboka sa vzdychla. Nechcela byť jednou z mnohých, ktorý takto skončia. Vtom pri sebe zacítila niaku zvláštnu silu. Otočila sa a pohľad jej spočinul no krásnej žene. Dlhé čierne vlasy jej pôvabne viali vo vzduchu. Krásne modré oči uprela na Hinamori a na plných červených perách sa jej vykúzlil úsmev. Hinamori sa na ňu ohúrene dívala. Žena k nej podišla. Každý jej krok bol taký pôvabný. Sklonila sa k nej a jej biela jemná ruka sa dotkla jej líca. Hinamori na ňu nemo hľadela. "Máš veľmi silné reaitsu maličká." zašepkala žena zvonivým hlasom. Potom sa naklonila až k jej uchu. "Keď budeš väčšia choď na akadémiu shinigami tam za tým veľkým múrom." ukázala na múr, ktorý oddeľoval Rukongai od sveta, ktorý bol jej neznámy. "A keď sa staneš shinigami znovu sa stretneme ja si dovtedy na ten deň počkám." zašepkala jej a potom od nej odstúpila. "A pani ako sa vlastne voláte?" spýtala sa ešte stále omámená Hinamori. Žena sa usmiala. "Zapamätaj si to meno Hinamori. Volám sa Tobiume." povedala a rozplynula sa v plameňoch, ktoré ju obkolesili.

"Momo VSTÁVAJ!!!!!" zavrešťal jej zrazu do ucha niaky chlapec. Hinamori sa zľakla a posadila sa. Naštvane pozrela na čiernovlasého chlapca, ktorý ju zobudil. "Ty už fakt nie si normálna zaspať uprostred schovávačky." začal sa dusiť smiechom. Hinamori naňho zazrela a mlčky sa zdvihla. "Idem domov." vyhlásila urazená. Chlapec si vzdychol a vybral sa za ňou. Hinamori mlčky rozmýšľala nad prekrásnou ženou zo sna, keď vtom sa jej zrak zastavil na chlapovi s bielymi vlasmi, ktorý sa ticho opieral o kmeň stromu a z diaľky pozoroval ako sa deti spolu hrajú. "Shin kto je to?" spýtala sa svojho priateľa. Shin pozrel na bielovlasého chlapca a potom odvrátil tvár. "Ten...radšej si s ním nič nezačínaj." zamrmlal. "Prečo?" nechápala. "Pozri sa ako vyzerá. Biele vlasy a tie jeho prenikavé chladné zelené oči. Ten chalan je divný a nosí nešťastie radšej sa ho ani nechytaj čo ak ťa niečím nakazí." mrmlal ďalej Shin. "To len kvôli tomu, že má biele vlasy? Bože, ľudia sú tak hnusne poverčivý až je to hlúpe." odvrkla mu nahnevane Hinamori a vybrala sa za chlapcom, ktorý sa stále opieral o strom. Keď si chlapec všimol, že k nemu kráča trošku cúvol dozadu. "Ahoj." pozdravila ho. Chlapec zostal v úžase na ňu hľadieť. "Volám sa Hinamori Momo ty sa ako voláš?" spýtala sa ho. "H-Hitsugaya Toushiro." vykoktal zo seba pochvíľke. Hinamori sa usmial. "Máš veľmi pekné meno Hitsugaya...nešiel by si sa so mnou hrať?" po týchto slovách Hitsugaya zabudol zavrieť ústa od údivu. Hinamori ho veselo schytila za ruku. "No tak poď dostala som od kamaráta na narodeniny novú loptu a naučil ma s ňou hrať takú zaujímavú hru, ktorá sa volá futbal." rozprávala ďalej. Jednala s ním ako s priateľom, ktorého už pozná od narodenia. Hitsugaya sa však zastavil. Prekvapene na neho pozrela. "Čo sa deje? Ty sa so mnou nechceš hrať?" spýtala sa ho. Hitsugaya si nervózne pošúchal jednu ruku. "Ja..." zamrmlal. "Ja musím domov!" vyhŕklo z neho a utiekol preč. Hinamori sa zostala zarazene za ním dívať. "Hej Hitsugaya!" zakričala ale chlapec sa neotočil a bežal ďalej. Hinamori sa smutne vybrala preč. Nechápala prečo utiekol. "Hovoril som ti nezačínaj si s ním! Je divný však to už vidieť navonok! Ale nie ty si vždy musíš urobiť po svojom. Bože, Momo ty si tak tvrdohlavá!!" vyčítal jej to neskôr Shin. Hinamori sa na neho oduto pozrela. "Povedz mi z akého dôvodu ti príde tak hrozne divný?! To len preto, že má biele vlasy a zelené oči ste ho takto odsúdili?! Ani sa nečudujem, že utiekol isto si myslel, že je to niaky detinský žart sprostých detí ako z neho spraviť blbca!" Hinamori po Shinovi hodila svoju polievku a odutá sa vybrala prejsť. Nechápala prečo tak ľudia odsudzujú človeka, ktorý sa od nich niak líši. Prišlo jej to trápne a hlavne detinské. "Ale ja potrebujem tie lieky!" ozval sa jej zrazu známy hlas. Otočila sa za ním a zbadala toho bielo vlasého chlapca ako sa snaží kúpiť niaky lieky ale predavač ho zúrivo vyháňa preč. "Zmizni ty nepodarok jeden!" zavrčal predavač a odsotil ho na zem. Chlapec sa naštvane zviechal zo zeme. Statočne sa snažil zakryť bolesť, ktorá mu prúdila z rozbitého kolena. "Prosím, tie lieky potrebujem pre starkú." zašepkal. "Povedal som ti, že ti nič nedám a prac sa odtiaľto!!" predavač ho chcel udrieť palicou ale čiasi ruka ho zastavila. "To by stačilo." zasyčala naštvane Hinamori. "Ďalší sopliak to mi tak chýbalo!" predavač sa zahnal aj po nej ale Hinamori sa palici šikovne vyhla a päsťou trafila predavača do tváre. Ten odletel pár metrov a pristál v stene. Hinamori neváhala schmatla lieky, ktoré boli na stole a chytila Hitsugaya za ruku. "Zdrháme!" zvrieskla a obidvaja sa šprintom rozbehli preč. Keď už boli od miesta činu dostatočne ďaleko udychčaný sa zastavili. "Nech sa páči." Hinamori mu podala lieky. "Ty si ich ukradla!" vyhŕkol zhrozený Hitsugaya. "No a čo? Koľko ľudí tu kradne. Zajtra si ani nebude pamätať kto mu to ukradol." obhájila sa Hinamori. "Ale..." váhal. "Ber ich tvoja babka sa potrebuje vyzdravieť." po týchto slovách si Hitsugaya od nej lieky zobral. "Ďakujem." zašepkal, že ho skoro vôbec nebolo počuť. Hinamori sa usmiala a potom pozrela na jeho rozbité koleno. "Ošetrím ti to." povedala. Zobrala list a namočila ho vo vode, potom opatrne ranu čistila. Hitsugaya ani nesykol len sa na ňu nemo díval. "A je to." vyhlásila Hinamori, keď bola s prácou hotová. Hitsugaya nič nepovedal len sklonil hlavu. Zrazu sa rozpršalo. "Prečo?" zašepkal po chvíľke. "Prečo si ku mne taká dobrá? Prečo v tvojich očiach nevidím to opovrhnutie voči mne ako v ostatných?" všimla si, že mu po lícach stekajú slzy. "Pretože ja človeka neodsudzujem podľa výzoru a navyše tvoje biele vlasy sú úžasné." postrapatila ho po nich. "A tie tvoje zelené oči kiežby som aj ja také mala." usmiala sa. "Ja..." zašepkal Hitsugaya ale na viac sa nezmohol. "Budeme priatelia Hitsugaya?" spýtala sa ho. Prekvapene na ňu pozrel. "Ale ja som priateľa nikdy nemal." povedal. Vtom ho Hinamori objala. "Práve si jedného získal..." zašepkala.

Prítomnosť

Hinamori sa prebudila v posteli. Najprv chvíľu hľadela do stropu a potom pozrela vedľa seba na Hitsugaya. "Vitaj naspäť." privítal ju. Hinamori sa usmiala. "Práve sa mi snívalo o našom prvom stretnutí." povedala. Hitsugaya jej neodpovedal namiesto toho ju pevne objal. Zostalo ticho. "Som tak strašne rád, že ťa môžem znovu cítiť Hinamori. Teplo tvojho tela, tvoju prekrásnu vôňu, že môžem vidieť tvoje prívetivé hnedé oči a počuť tvoj prekrásny hlas." šepkal s tichým plačom. Hinamori ho pevne objala. "Aj ty si mi strašne chýbal Hitsugaya." rozplakala sa. Obidvaja spolu zostali v objatí a ani jeden sa nedokázal od toho druhého odtrhnúť.