Tears of an Angel

Neviem prečo toto sem vlastne píšem ale blog je aj niečo ako môj denník a keď mám depky vy ma vždy dokážete povzbudiť

Prežila som aj v škole aj na intráku. Teda poviem vám, že sa mi tam už celkom začína páčiť aj na svoju novú triedu si pomaly zvykám. Nie sú až taký strašný ako na mňa zo začiatku pôsobili...teraz som sa vrátila domov a...už to nie je ako bývalo. Všetko sa mi vzdialilo a najviac priateľky. Však ako mohla som to čakať každý mi predsa hovoril, že keď odídem na strednú nájdem si iných priateľov a všetko zo základnej sa proste stratí v spomienkach ibaže ja som bola naivná a myslela som si, že to sa mne nestane ja mám svoje priateľky rada nadovšetko. Stále ich aj mám rada ale...cítim na sebe aj na nich tu zmenu. Snažíme sa to všetky zakryť a tvárime sa, že všetko je v poriadku ale nie je to tak. Už si nič nehovoríme ani si nepamätám kedy sme sa naposledy z chuti spolu zasmiali. Kým som na intráku všetko v mojom rodnom meste mi uteká z rúk... to čo som s kamarátkami prežila je už len minulosť. Minulosť, ktorú sme nechali na základnej. Minulosť, ktorá časom vybledne a ja si už možno o pár rokov nespomeniem ani na naše spoločné zážitky... je mi to strašne ľúto. Hrozne ma to bolí. Dnes som sa bola pozrieť na miesto kde sme spolu často sedávali je to taký kameň na kopci a odtiaľ je krásny výhľad na naše mesto. Až tam som si uvedomila, že je už koniec a ja to nevrátim pretože život ide ďalej a ja sa nemôžem zastaviť ale musím ďalej žiť...

Túto pesničku počúvam vždy, keď mám depku je hrozne pekná a pomáha mi cez všetko sa preniesť