Jsou bolesti, v nichž člověk pouze sám si může pomoci, a silné srdce se chce jen na svou sílu spolehnout.

Ja viem, že v posledne dobe tu nič nepribudlo ale ja nemám fantáziu lebo som sa dostala do depky. Mali ste už niekedy pocit, keď ste boli vonku s priateľmi alebo aj doma s rodičmi, že sa nedokážete prispôsobiť ich životom a máte pocit, že patríte úplne do iného sveta? Ja neviem prečo ale, keď som vonku so svojim priateľmi akoby všetko išlo cezo mňa všetky ich problémy...prídem si úplne iná. Zaráža ma, keď mi frflú na môj štýl hudby, pretože počúvam rock a oni počúvajú pomalé zaľúbené pesničky. Taktiež ma zaráža, keď sa ma stále vypytujú, že čo asi ja tak môžem robiť na nete, keď nechodím na icq, na pokec a málokedy na facebook. No a čo tak ma na počitáči zaujímajú iné veci ako sú napr. písani poviedok alebo vytváranie videí, zháňanie obrázkov, pozeranie filmov a anime...ale oni to nevidia a nemôžu pochopiť pretože ja ich akosi nedokážem do toho svojho sveta vspustiť.

Fakt si niekedy prídem ako z inej plánety akoby som len sem zavítala na návštevu. Vôbec ma nezaujímaji ich problémy a často sa stáva, že som vonku duchom neprítomná a potom ma všetko čo sa deje s mojimi priateľmi obchádza...Niekedy mám pocit, že na tomto svete nemám ani svoje miesto...

Ja viem, že je tá chyba vo mne pretože sa nedokážem prisbôsobiť "normálnemu" žitia života ale niekedy mi príde tak hnusný, že sa radšej uzatvotím do svojho sveta. Vtedy si prídem ako vták letiaci vysoko v oblakoch, ktorého obchádzajú všetky problémy tohto sveta a som v tých oblakoch štastná pretože sa tam cítim doma ale to je ten problém pretože letím až moc vysoko a ostatný za mnou nedokážu vzlietnuť...