Fallen Angel-14 Kapitola-Muž zo snov

T-T Takže moji rodičia sa pre mňa z niakeho neznámeho dôvodu rozhodli, že k babke ideme už dnes takže vám sem ešte aspoň prihodím kapitolu s Fallen angel. Vrátim sa až vo štvrtok tak sa zatiaľ majte...

14.Kapitola

Muž zo snov

---

Shunsui sa vyvaľoval na gauči, keď vtom sa pri ňom objavila Nanao. Otočil hlavu k nej. "Zistila si?" spýtal sa jej. Prikývla a dala mu do ruky papiere z kartoték. Shunsui si ich začal prezerať. Na jeho tvári bolo vidno zdesenie zmiešané s prekvapením. "To...nemôže byť pravda..." habkal. Práve držal v rukách dôkaz o tom, že duša sa môže reinkarnovať do ľudského tela a vrátiť sa naspäť medzi živých. "Ani ja som tomu z počiatku neverila." zamrmlala Nanao. V miestnosti nastalo úplne ticho. "Čo urobíte taichou?" spýtala sa ho pochvíľke. Shunsuiovi stiekol po tvári pot. Má im to povedať? Ale aká bude ich reakcia? Čo ak sa to dozvie viac shinigami ako je treba? Vznikla by panika. Čo má robiť? Má si to nechať pre seba alebo im to má povedať? "Ja neviem Nanao. Ja fakt neviem." zašepkal.

***************************************************

"Manami a čo tieto svadobné šaty?" jej kamarátka schytila do ruky šaty. Manami na ne hodila mŕtvy pohľad. "Mne je to fuk." zamrmlala. "No tak Manami prečo si taká? Ideš sa vydávať za muža z bohatej rodiny mala by si byť šťastná." kamarátka sa na ňu vyčítavo pozrela. "Ale ja ho nemilujem. Čo ma potom, že je z bohatej rodiny!" zavrčala podráždene. Kamarátka si vzdychla. "Toto nemá cenu Manami." povedala a vrátila šaty na miesto. "Vráť sa domov, odpočiň si a premysli si to v hlave." začala jej dávať inštrukcie pričom sa Manami na ňu nahnevane dívala. Potom sa obidve rozišli inými smermi ale Manami nešla domov. Išla úplne opačným smerom. Nechcela sa vrátiť domov do klietky, z ktorej nemôže vyletieť kde jej všetci pristrihávajú krídla aby nevylietla k modrej oblohe na slobodu. Rozbehla sa a pritom jej z očí stekali slzy. Prečo? Prečo si nemôže vybrať vlastnú budúcnosť? Nenávidí svoju rodinu. Jediné na čom im vždy vážne záležalo boli peniaze a ich dobrá povesť. Jej beh sa zrýchľoval. Chcela odtiaľ preč. Musí utiecť z domu iná možnosť nie je. Nechce sa vydať za toho neznámeho muža, ktorého jej vybrali rodičia. Nechce! Zastavila sa až keď si bola istá, že je ďaleko od domu. Snažila sa popadnúť dych. Pomalými krokmi sa blížila k parku. Tam si sadla na lavičku, schovala si tvár do dlaní a ticho sa rozplakala sa. Ani nevedela ako dlho tam bola, ako dlho plakala. Slzy sa proste nechceli zastaviť. Vtom ju niekto chytila za plece. Vystrašene sebou trhla. "Prepáčte nechcel som vás vystrašiť ale videl som vás tu plakať tak som za vami prišiel či sa vám náhodou niečo nestalo." ozval sa kľudný mužský hlas. Manami si rýchlo zotrela slzy. "Nie nebojte sa všetko je v poriadku." s núteným úsmevom sa na neho pozrela a ich pohľady sa stretli. Obidvaja sa zostali na seba bez dychu a prekvapene dívať. "Hi...sana..." zašepkal muž. Manami neodpovedala len sa naďalej na neho dívala. Potom sa jej oči znovu naplnili slzami. "Ty...si ten muž z mojich snov..." zašepkala. Byakuya sa nezmohol na slovo. Zdalo sa mu to? Je to naozaj Hisana? Áno je. Bola to ona. Sedela tu pred nim na lavičke a on jej držal plece. Cítil teplo jej tela. Znovu po toľkých rokoch ju cítil pri seba. "Hisana..." zašepkal znova a objal ju. Manami ho tiež silno objala. Zrazu a jej pred očami začali mihať obrazy ako niesla bábätko a potom ho nechala na ulici aby si ho niekto zobral lebo ona sa nedokázala o neho postarať. Potom sedela opustená pod Sakurou. Fúkal strašne studený a silný vietor. Bola jej zima, bola hladná a potrebovala sa vyspať. Vtom sa pri nej objavil on, podal jej ruku, prehodil cez ňu svoj plášť a objal ju aby na ňu nefúkalo a nebola jej zima. Zaviedol ju k sebe domov a zobral si ju za ženu aj cez námietky celej svojej rodiny. Dal jej celú svoju lásku. Ona ho milovala strašne moc ale z niakeho dôvodu mu tu svoju lásku nevedela dostatočne vrátiť pretože mala strach o svoju sestru, ktorú opustila. Snažila sa ju nájsť, každý deň ju hľadala ale potom ochorela. Nikomu o tom nepovedala a raz ju choroba premohla a ona...umrela...posledná spomienka bola na neho ako jej drží ruku a spolu pozerajú na jeden jediný rozkvitnutý kvet Sakury. "Byakuya..." zašepkala aj ona. "Si to ty...Byakuya..." šťastím sa jej rozžiarila tvár. Byakuya sa tiež usmial a po tvári mu stiekla slza jedna, dve, tri. Ani sám si nepamätá kedy naposledy plakal...

"Matsumoto mala potom pravdu, keď hovorila, že tie deti sú Hinamori a Hisagi." zamrmlal Byakuya po dvoch hodinách rozprávania sa s Hisanou. "Asi sa duše dokážu vážne reinkarnovať naspäť do ľudského sveta." uvažoval ďalej. Hisana mu silnejšie stisla ruku, za ktorú ho neprestajne držala. "Narodila som sa tu ako Suzuki Manami. Som šťastná zato, že som mala možnosť znovu sa narodiť ale...narodila som sa do veľmi zlej rodiny..." vzdychla. Byakuya sa na ňu smutne pozrel. Rozprávala mu o tom, že sa musí vydať za toho bohatého muža, ktorého ani nepozná. Vtom ho popadol hnev. Nie! Za nikoho sa vydávať nebude! Predsa je to jeho žena, jeho a nie niakeho debila, ktorého ani nepozná. "Nie ja ťa nepustím! Nepustím ťa za tým mužom!" vyletelo z neho skôr ako to stihol zastaviť. Prekvapene na neho pozrela. V živote ho nevidela takého naštvaného ako teraz. Vždy bol taký kľudný ale teraz sa od hnevu až triasol. Byakuya jej pustil ruku a postavil sa pred ňu. Znovu k nej natiahol svoju ruku. "Prosím Hisana poď so mnou. Buď zase mojou ženou. Vrátime sa do Soul society a budeme žiť spolu." povedal. Hisane sa od údivu rozšírili oči potom sa však usmial a prijala jeho ruku. On ju postavil na nohy a objal ju. "Už nikdy nedovolím aby som ťa stratil." zašepkal. Hisana sa na neho pozrela. "Ďakujem Byakuya...ďakujem za všetko..." usmiala sa dojatá. On chytil jej hlavu do svojich dlaní a vtisol jej na pery bozk. Bolo pre neho úžasné znovu cítiť jej pery, nežnosť jej rúk, teplo jej tela. Keď sa po dlhej dobe od seba oddelili začal sa smiať. Smial sa zo srdca. "Nikdy som ťa nepočula takto sa smiať." povedala Hisana, ktorá ne neho prekvapene hľadela lebo takúto reakciu z jeho strany nečakala. "Ani ja seba." povedal a ešte stále sa smial. Začala sa smiať s ním. Potom ju chytil za ruku. "Poď predstavím ti tvoju sestru." povedal. "Už je aj ona vydatá a ma dve krásne deti. Staršieho chlapčeka volá sa Kaien a mladšie dievčatko to sa volá Masaki a druhým menom Hisana." Hisana sa pousmiala ale váhala. "Ja neviem Byakuya ako sestra som zlyhala. Strašne som ju sklamala..." povedala ticho. "To nie je pravda aj keď si na teba Rukia nespomína má ťa rada to viem." Hisana ešte chvíľku váhala. "No tak dobre ale sľúb mi, že budeš celý čas pri mne." povolila nakoniec. "Sľubujem vôbec sa od teba nepohnem." usmial sa a v ruka v ruke vykročili k hotelu, v ktorom sa ubytovala Rukia s celou svojou rodinou.