Fallen Angel-7.Kapitola-Diary of Hinamori Momo

Ďalšia kapitola, dúfam, že sa bude páčiť :))

7.Kapitola

Diary of Hinamori Momo

---

Saya pozrela na Kira, ktorý sa na ňu už dlhšiu dobu díval bez pohnutia. "Prečo sa na mňa tak dívate pane shinigami?" spýtala sa ho pochvíľke. "Neviem." znela Kirova krátka odpoveď. Saya si vzdychla a začal sa ďalej venovať kresleniu. "Čo to kreslíš?" Kira k nej pristúpil a pozrel na obrázok. Dievča na svoj vek kreslilo veľmi dobre. Na obrázku bol chlapec, ktorý ležal v posteli. Vyzeralo to akoby bol chorý a vedľa neho sedelo dievčatko a hladkalo ho po tvári. "Hmm....kreslíš naozaj pekne." pochválil ju Kira a ďalej pozrel na obrázok. Ten malý chlapček mu trochu pripomínal Hitsugaya. "Ďakujem." odvetila Saya a slávnostne zdvihla do vzduchu svoj dokončený obrázok. "Čo má ten obrázok predstavovať?" spýtal sa jej Kira. Saya sa naňho s úsmevom pozrela. "Ten chlapec ochorel a to dievča je pri ňom a lieči ho." znela jej prostá odpoveď. "Aha." Kira na obrázok nechápavo vyvaľoval pohľad. "Počúvaj Saya nepoznáš náhodou dievča menom Hinamori Momo?" spýtal sa jej. Saya sa zamyslela Hinamori Momo to meno už počula. Hlavou sa jej zase začali brodiť tie rozmazané spomienky. Hinamori Momo, Hinamori Momo, Hinamori Momo jej myseľ si stále dookola hovorila toto meno. "Ja neviem." Saya začala zhlboka dýchať. V hlave stále počula to meno. "Ja naozaj neviem." oči sa jej naplnili slzami. "Neviem!!" rozplakala sa. "Tíško to je dobré to nič...prosím ťa neplač...možno si časom spomenieš...no tak nebuď uplakaná." snažil sa ju utíšiť. Vtom Saya prestala plakať. "Uplakaná..." zopakovalo to slovo. "Uplakaná Momo..." zašepkala. Kira sa strhol...Uplakaná Momo tak predsa kedysi prezýval Hitsugaya Hinamori. "Áno uplakaná Momo." povedal a silno Sayu objal.

*************************************************

Bielovlasý mladík pomaly prechádzal uličkami Seiretei. Jeho tiché kroky sa zastavili pri jednom dome. Pomaly natiahol svoju ruku ku kľučke. Chvíľku mu trvalo kým sa odvážil otvoriť dvere ale nakoniec ich s chvejúcimi sa rukami otvoril. Pomaly vstúpil dovnútra. Miestnosť bola tmavá a všade bol prach. "Hinamori." zašepkal a čakal, že sa dievča vynorí z kuchynských dverí, zamáva mu, usmeje sa a povie "Ahoj Hitsugaya-kun zavítal si ku mne akurát na večeru. Posaď sa naložím aj tebe." ale nič také sa nestalo...nikto sa z kuchyne nevynoril. Smutne si vzdychol a vybral sa hore schodmi do jej spálne. Dvere ticho zavŕzgali a on vošiel dovnútra. Miestnosť bola taktiež tmavá. Sadol si na jej posteľ a hneď sa okolo rozvíril prach. Pozrel sa na plyšového medvedíka, ktorý bol na vankúši. Toho jej dal kedysi on, keď boli ešte malý. Dostala ho od neho na narodeniny ale ani vo sne by ho nenapadlo, že stým mackom spávala. Chytil ho do rúk a priložil si ho k tvári. Ešte aj teraz po siedmych rokoch cítil na mackovi jej vôňu. Hodil sa aj s mackom na posteľ ale pod vankúšmi narazil na niečo tvrdé. Zarazene sa zdvihol a spod vankúša vytiahol malú modrú knižku na ktorej bolo fialovým perom napísané Diary of Hinamori Momo. Prekvapene sa zostal na knihu dívať. To bol predsa jej denník bol to Hinamorin denník. Má ho otvoriť? A načo ho bude asi tak otvárať aj tak tam asi najčastejšie spomínala toho parchanta Aizena...ale aj tak čo ak je tam niečo čo mu pomôže Aizena zabiť? S trasúcimi prstami knižku otvoril presne v strede a začal ju čítať.

SILVESTER

Juchúú, dnes je Silvester. Som už na svete pár tých 100 rokov ale Silvester ma doteraz neomrzel. Dnes bol nádherný deň ak nerátam tie papierovačky, ktoré som spolu s Aizen-taichou musela vybavovať. Neznášam papierovačky je to taká nudná a dlhá robota. Nechápem ako môže nad tým Hitsugaya-kun stráviť toľko času však by ma šľak trafil. Byť na jeho mieste tak asi poriadne nakopnem Matsumoto do zadku aby mi stým pomohla. Pár hodín pred Silvestrom sme sa všetci prezliekli do slávnostných kimon. Ja som si zobrala to nové ružové s modrými motýľmi. Pomáhala mi ho vybrať Matsumoto. Ako každý Silvester aj tento boli súťaže ale mňa najviac zaujímala súťaž v tancovaní. Každý rok túto súťaž vyhráva tá namyslená krava Taemi ale tento krát som sa rozhodla, že ju prekonám. Ale do tancovačky som nepozvala Aizen-taichou mám ho síce veľmi rada ale, keď sa naposledy pokúsil tancovať...no nebudeme si klamať tancuje hrozne!! Tak som po dlhom presviedčaní na parket vytiahla Hitsugaya-kuna. Ten mi síce tvrdil, že tancovať nevie ale mňa neoklame HA! Pamätám si, že keď sme boli malý učila som ho tancovať tak niečo predsa ovládať musí a nemýlila som sa. Dokonca ma prekvapilo ako úžasne, krásne dokáže tancovať. Myslela som, že to bude tak, že ja budem viesť jeho ale bolo to presne naopak. A išlo nám to spolu skvelé...vyhrali sme!!!! Na pamiatku urobili víťazom fotku, ktorú som si položila na nočný stolík. Je hrozne pekná a Matsumoto hovorí, že nám to tam spolu sluší. Keď to hovorila sa tak šibalsky usmievala... Ohňostroj bol úžasný. Dívala som sa naň len ja a Hitsugaya-kun pretože Aizen-taichou kdesi zmizol a Matsumoto bola s Ginom. A Hitsugaya-kun sa tak pekne usmieval. Už som ho dlho nevidela tak krásne sa usmievať. Dokonca sa aj zasmial a zaželal mi šťastný Nový rok. Neviem ale vždy keď som s Hitsugayom cítim sa v bezpečí, vždy keď som s ním chce sa mi smiať aj keď on sa tvári ako keby každý deň bol jeho najnudnejším dňom života. Keď som s ním cítim sa v bezpečí lebo on ma vždy ochráni a viem, že ma nikdy nezradí. Hitsugaya-kun je môj najlepší priateľ a ja som mu zato veľmi vďačná... Takže šťastný Nový rok...

Hitsugaya už nedokázal knižku ďalej čítať. Opatrne ju zaklapol a choval si ju pod kimono. Do očí sa mu znovu tisli slzy, ktoré sa snažil zadržať. Ona mu verila a on čo? Zradil ju...nedokázal ju ochrániť a ani nestál pri nej, keď ho najviac potrebovala. Aký je on už len najlepší priateľ? Postavil sa z postele a do rúk si zobral jej macka. Vtom mu pohľad padol na nočný stolík kde bola fotka jeho a Hinamori na tej tancovačke. Hinamori mala na sebe to spomínané kimono a okolo krku mala omotaný šál lebo v ten deň bolo dosť chladno, on mal na sebe čierne kimono a z povinnosti biely kapitánsky plášť. Obidvaja sa na fotke usmievali. Presne túto fotku mal aj on na nočnom stolíku. "Hinamori..." zašepkal. "...vráť sa mi...prosím vráť sa mi..."