Fallen Angel-3.Kapitola-Výnimočný dar

3.Kapirola

Výnimočný dar

---

"Tati, tati a budem sa môcť v tom parku hrať so zvieratkami?" Saya od nadšenia skoro skákala. Dnes oslávila svoje 6 narodeniny a celá rodina sa vybrala do zoologickej. "Hrať sa s nimi nemôžeš ale môžeš im dať jesť a to nie je park ale zoo." usmial sa na ňu otec. "A kedy tam už budeme ja sa tu hrozne nudím a Onii-chan spí." Saya pozrela na svojho brata, ktorý sedel opretý o okno auta a veselo si pochrapkával. "Zachvíľku srdiečko." povedal Hideki a ďalej sa sústredil na cestu. "Mamy však ho môžem zobudiť?" Saya s úškrnom pozrela na mamu. "No jasné." žmurkla na ňu Minami. "Oniiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiii-chaaaaaaaaaaaan vstáááááááááááávaj!" zakričala mu do ucho a Tatsujo sebou trhol. "Ja nechcem do školy!" zhúkol ešte v polo spánku na celé auto a všetci sa začali smiať. "Čo je vám smiešne?" oboril sa na nich. "Prečo nechceš ísť do školy Onii-chan v škole je podľa mňa sranda." vyhlásila Saya, ktorá pred týždňom začala navštevovať školu. "Uvidíme čo budeš na školu hovoriť keď budeš mať 11." zamrmlal Tatsujo. Všetci sa začali znovu smiať, keď sa vtom zrazu oproti ním prirútilo auto. Ozvalo sa škrípanie bŕzd, hlasné trúbenie, výkriky a náraz.

*****************************

"Mamy, tati a viete, že v škole je taký chalan volá sa Dan a hrozne sa mi páči." zapýrila sa Saya. Mama sa na ňu usmiala. "Dan to je ten blondiak s modrými očami?" spýtala sa jej. "Presne." Saya sa ešte viac zapýrila. Otec si Sayu k sebe pritisol a pobozkal ju na hlavu. "Prepáč mi to srdiečko ešte ťa tá ruka bolí?" pozrel na jej ruku, ktorá bola v sadre. "Nie vôbec ma to nebolí a pozri všetci spolužiaci sa mi na ňu podpísali a neospravedlňuj sa ocko ty predsa zato nemôžeš to ten druhý vodič počula som ako sa o tom rozpráva onii-chan s tetou." pohladkala ho po tvári a pozrela na svojho brata. "Mamy, tati prečo onii-chan plače?" Saya to nechápala jej brat nikdy neplakal. Vlastne teraz ho videla plakať prvýkrát. Jej mama trochu zosmutnela. "Vieš srdiečko stratu blízkej osoby znáša človek veľmi ťažko." povedala, pohladkala Sayu a po tvári jej stiekla slza. "Mamy, tati počkáte tu chvíľku ja sa zachvíľku vrátim idem ho len utíšiť." obidvaja prikývli a Saya sa pobrala za bratom. Pomaly k nemu podišla a chytila ho za ruku. S uslzenými očami sa na ňu pozrel a ona sa naňho usmiala. Chcel jej úsmev opätovať ale nech sa snažil akokoľvek na tvári sa mu žiadny úsmev neobjavil len veľa sĺz. Saya pozrela na dve truhly zasypané bielymi kvetmi. Potom pozrela na dve fotky, ktoré boli na truhlách. Boli na nich jej rodičia. "Onii-chan neplač mama s ockom žijú." povedala Saya veselo. Tatsujo si k nej kľakol a postrapatil ju po vláskoch. "Máš pravdu žijú tuná v našich srdciach." dotkol sa miesta kde sa nachádzalo Sayine srdce. "Ale onii-chan ja som to tak nemyslela rodičia sú tu na lavičke." ukázala na prednú lavicu v kostole. Všetci ľudia, ktorý boli naokolo udivene pozreli na Sayu a potom na lavičku, na ktorú ukazovala. "Saya ja tam nikoho nevidím." zašepkal Tatsujo. "Ale onii-chan oni sú vážne tam." Saya pribehla k rodičom, ktorý sedeli na lavičke. "Saya to nemá cenu oni nás nevidia." snažila sa ju utíšiť mama. "Chúďa malé je v takom šoku, že nevie čo hovorí." snažila sa zakryť situáciu ich teta. K tej tete sa obidvaja teraz presťahovali keďže je to ich najbližší príbuzný ale ani Saya, ani Tatsujo neboli z toho nadšený pretože ich teta je nafúkaná stará baba, ktorej záleží len na dobrom mene rodiny. "Onii-chan ver mi oni sú vážne tu." Sayi sa do oči nahrnuli slzy. Nechápala to prečo mamu s ockom vidí len ona? Prečo jej nikto neverí? Tatsujo k nej podišiel a pozrel na lavičku. "Saya ale..." pozrel na svoju malú sestričku, ktorej slzy stekali po tvári. "Saya chyť Tatsujovu ruku." povedala jej mama. Saya chytila Tatsujovu ruku. Mama s otcom natiahli svoje ruky a pevne stisli Tatsujovu. Tatsujo od prekvapenie rozšíril oči. Cítil, že ho niekto držal za ruku ale nebola to Saya. Zrazu mu nebolo clivo za rodičmi. Mal pocit, že tam vážne s ním sú. Pozrel na lavičku a zazdalo sa mu, že tam vidí mamu s otcom. "Mama a ocko ti odkazujú, že ťa hrozne ľúbia a že sú na teba pyšný a že sa máš o mňa postarať, že nás zhora budú sledovať." zopakovala Saya čo jej mama a otec povedali. Tatsujo sa nezmohol na slovo. Do očí sa mu znovu nahrnuli slzy. "Prísahám vám, že Sayu ochránim a...a mám vás rád." povedal a na tvári mu konečne zažiaril úsmev. Obidvaja rodičia mu so slzami šťastia zmiešaného so smútkom pustili ruky. "Saya ľúbime vás a vždy tu pre vás budeme." povedala jej mama a ešte raz dcéru pohladkali po tvári. Potom sa s otcom chytili za ruku a obidvaja sa rozplynuli v žiari svetla. Zrazu sa Saya cítila sama. Prišlo jej clivo a rozplakala sa. Tatsujo k nej prišiel a zobral ju na ruky. "Chúďa malé." šepkali si ľudia po celom kostole. "Je v takom šoku, že ani nevie čo hovorí." zneli odvšadiaľ hlasy. Tatsujo to už nemohol počúvať. Tí ľudia vôbec nevedia čo sa tu teraz stalo. ako by len mohli? Nechápu to. Zo Sayou na rukách sa vybral von. Večer po pohrebe ju Tatsujo viedol domov na rukách. Tete povedal, že sa s ňou chce prejsť po čerstvom vzduchu. Saya si tíško opierala svoju hlavu o jeho plece a dívala sa na kostol, ktorý sa vzďaľoval. "Onii-chan teta mi večer povedala, že som bláznivá myslíš si, že je to pravda?" spýtala sa ho tichučko. Tatsujo sa zastavil. Nenávidel tú starú hnusnú kozu, s ktorou budú nútený žiť do jeho 18 rokov pretože dovtedy mu Sayu do opatery nezveria pretože je maloletý. "Nie Saya." povedal. "Ty nie si blázon to nie je pravda. Máš len niečo čo oni nemajú a preto to nemôžu pochopiť." zašepkal. "A čo to je onii-chan?" Saya sa naňho spýtavo pozrel. "Máš dar. Máš výnimočný dar Saya. Stráž si ho a opatruj. Saya ty si výnimočné dievča a ja ti sľúbim, že vždy budem stáť pri tebe. Vždy ti budem oporou a budem ťa chrániť." Sayi sa na tvary rozžiaril úsmev a silno objala svojho brata. "A ešte ti sľúbim, že keď budem mať 18 presťahujeme sa od tej starej protivnej kozy a budeme bývať spolu len my dvaja." pohladkal ju po vlasoch. "Sľubuješ?" Sayine čokoládové oči sa pozreli do jeho orieškových. "No jasné malíček nato." vystrčil malíček. Aj Saya vystrčila svoj malíček . Obidva malíčky sa spojili a tak bol sľub spečatený.