Fallen Angel-2.Kapitola-Nový život menom Saya

Takže ďalšia kapitola dúfam, že sa vám bude páčiť :))

2.Kapitola

Nový život menom Saya

---

V jednom meste Karakura v jednej malej nemocnici počuť detský plač čerstvo narodeného dieťatka. Jeho mama ho opatrne ukáže malému chlapcovi. "Tatsujo pozri sa to je tvoja malá sestrička Saya." 5 ročný chlapček natiahne krk a svojimi hnedými očami pozrie na malé dievčatko. To pootvorí jedno hnedé očko a slabým úsmevom sa zvíta so svojím bratom. "Mamy pozri sa aké ma smiešne vlásky." prenesie so smiechom Tatsujo a pohladká malú Sayu po čiernych vláskoch, ktoré trochu pripomínajú strih, ktorý sa nazýva kohút. K Tatsujovi sa prikloní otec. "Neboj neskôr ich bude mať pekné." povie s úsmevom. Tatsujo mu úsmev obetuje a znovu pozrie na svoju malú sestričku. "Môžem si ju zobrať na ruky?" začne žobroniť. Mama prikývne a opatrne mu podá Sayu, ktorá je zabalená v mäkkej, hodvábnej deke. Tatsujo ju chytí. Saya mu už venuje úplnú pozornosť a jej veľké hnedé oči naňho zvedavo hľadia. "Vitaj na svete Saya ja som tvoj veľký brat Tatsujo." povie hrdo a veselo na ňu pozrie. Saya len otvorí ústa ako by mu chcela niečo povedať a potom sa jej malá rúčka dotkne Tatsujovej tváre. "Mamy, mamy ona sa smeje." povie Tatsujo a pozrie na mamu. Malá Saya sa naozaj smeje slabunko ale smeje. Spolu s ňou sa začne smiať celá rodina...

Malá Saya rástla ako z vody. Žila celkom normálny život malého dieťaťa so svojím bratom Tatsujom, otcom Hidekim a mamou Minami až do svojich 5 rokov...

Ako každú nedeľu sa rodina vybrali do kostola. Saya išla s Tatsujom popredu. Ten ju ako starostlivý starší brat držal za ruku. "Onii-chan mne sa zdá, že na tom kostole niečo je." prehovorila Saya, keď prešli cez prechod a stáli pri kostole. Tatsujo prekvapene pozrel na strechu kostola. "Nič tam nie je." povedal a s úsmevom pozrel na Sayu. To však Sayu vôbec neukľudnilo. Na tom kostole stále niečo videla. Bola to hrozne divná príšera s bielou maskou pripomínajúcu lebku niakeho zvieraťa. Monštrum na ňu pozrelo a oči mi zasvietili na červeno. Bolo v nich vidno túžbu zabiť malú Sayu. Saya chytila brata pevne za ruku a začala ho ťahať k rodičom, ktorí sa k ním už tiež približovali. "Saya čo to robíš?" Tatsujo na ňu nechápavo pozeral ale nechal sa odtiahnuť k rodičom. "Mamy, tati poďme preč." povedala vyľakane. "Saya o čom to rozprávaš?" Minami sa na ňu udivene pozrela. "Prosím!" Saya chytila otca za ruku a začala ho ťahať preč. "Saya no tak prestaň čo sa deje?" Hideki sa zastavil a nech sa Saya snažila ako chcela svojho veľkého otca nedokázala sama odtiahnuť. Vystrašene pozrela na monštrum, ktoré sa k nim pomaly približovalo. "Mne neutečieš dievča." povedalo monštrum a začalo sa šialene smiať. Saya prepadla panike. "Oco poďte! To monštrum nás zabije!" rozplakala sa hystericky. "Saya čo to robíš za divadlo." začala ju karhať Minami. Saya vystrašene cúvla o tri kroky do zadu. Monštrum bolo u nej už celkom blízko. "Máš silnú duševnú energiu dobre si na tebe pochutnám." povedal a chytil Sayu do svojich láb. Saya sa nemohla ani pohnúť, ani kričať. Tá divná sila čo vyžarovala z toho monštra ju zrážala k zemi. Monštrum ju hodilo o stenu kostola. Sayi do chrbta udrela silná bolesť. Padla na zem. Pomaly sa zviechala a zistila, že je pripútaná k niakej reťazi. Chcela si ju odtrhnúť ale nešlo to. Pozrela sa na miesto, kde reťaz končila. S hrôzou zistila, že končí...pri jej tele, ktoré nehybne ležalo na zemi a jej brat, rodičia a ostatný okoloidúci sa ju snažili oživiť. "Prečo som tam? Čo to je? Prečo ležím tam a pritom stojím tu?" Saya nechápala čo sa to deje. "To preto moja milá lebo ty si len duša a to čo vidíš tam je tvoje telo, miesto kde žije tvoja duša....dalo by sa to nazvať tvojou schránkou." odpovedalo jej monštrum. "Ako to?" Sayi sa nahrnuli slzy do očí. "Nemáš to jedno aj tak ťa zachvíľku zožeriem!" zrevalo monštrum a vrhlo sa na Sayu. Tá nebola schopná vydrať zo seba jediný výkrik len s nemou hrôzou vo svojich očiach hľadela na prichádzajúce monštrum. Už bolo úplne pri nej keď vtom...TRESK ozvala sa rana a všade sa rozpŕchol prach. Keď prach ustál Saya si všimla chlapca v čiernom kimone s bielym plášťom, ktorý stál nad ňou. Jej zrak sa presunul na monštrum, ktoré bolo uväznené v ľade. Zrazu ľad praskol a spolu s ním sa vytratilo aj monštrum. Bielovlasý chlapec k nej pristúpil a sklonil sa k nej tak aby sa jej díval priamo do očí. "Si v poriadku?" spýtal sa jej. Saya naňho nemo hľadela až sa nakoniec z jej pier vydralo. "Kto si?" bola úplne zmätená z toho čo sa tu stalo ale vedela, že ten chlapec ju zachránil. "Hitsugaya Toushirou kapitán 10. jednotky." odpovedal jej s ľadovým hlasom. Pozrela do jeho očí. Videla v nich veľa smútku....zdali sa jej také mŕtve. "J...ja som Saya." odpovedala stroho. Vtom pocítila na čele niečo teplé prešla si tade rukou a zistila, že jej tečie krv. Jej detské očká sa naplnili slzami pretože sa toho hrozne zľakla. "Neplač." povedal chlapec, odtrhol si kúsok z bieleho plášťa a ranu jej očistil. Potom ju zobral na ruky. "Tak poď vrátime ťa do tela aby sa už tvoji rodičia netrápili." povedal. Dievčatko sa k nemu pritislo. Cítilo sa s ním v bezpečí. Chlapec ju opatrne vložil do tela. "Sakra robota zabudol som, že im musím pozmeniť pamäť." vzdychol si a vytiahol prístroj, ktorý vybuchol. Okolo sa rozprskol dym. Keď dym ustal chlapec už bol preč. Saya tomu nechápala, zdvihla sa zo zeme a poobzerala sa dookola no nikde ho už nenašla. "Saya vieš, že máš byť so mnou aby si sa nestratila!" dobehol k nej Tatsujo. "Ale Tatsujo kde je ten chlapec? A čo to bolo na monštrum?" Saya bola zmätená vôbec tomu nechápala. Tatsujo na ňu prekvapene pozrel. "Aký chlapec?" spýtal sa jej. "Však ten bielovlasý stým biely plášťom Hitsugaya Toushirou." Saya sa stále obzerala dookola. Tatsujo sa silno zamyslel. "Saya tvoj kamoš je asi preč." povedal pretože si to vysvetlil tak, že Saya má imaginárneho priateľa. "Ale on ma zachránil pred tou obludou a ja som sa mu zabudla poďakovať." fňukala Saya. "Poďakuješ sa mu niekedy inokedy teraz poď." povedal a chytil ju za ruku ale Saya sa mu vytrhla. "Saya no tak..." vtom sa sekol. Saya zo zeme zdvihla biely kúsok handry, na ktorej bola krv. "To si odtrhol zo svojho plášťa aby mi utrel krv." povedala veselo a pozrela na oblohu. Biely kúsok z Hitsugayovho plášťa si priložila ku srdcu. "Arigato Hitsugaya Toushirou!" zakričala do neba a veselo sa rozbehla do kostola. "Prečo, keď som bol v jej veku nemal som tiež takú bujnú fantáziu?" zamrmlal Tatsujo a rozbehol sa za ňou.

*************************************

"Hitsugaya-taichou zničil ste toho hollowa?" spýtal sa Renji keď sa Hitsugaya vrátil do Seiretei. "Áno toho hollowa prilákalo silné reaitsu jedného malého dievčatka." povedal a hodil sa na gauč. Vtom sa dvere desiatej jednotky rozvalili a do vnútra vletela Matsumoto. "Taichou už ste naspäť ako sa darilo...a čo to máte s plášťom?" pozrela na spodok plášťa, z ktorého bolo odrhnuté. "To je nadlho." zamrmlal. "Taichou vy mi nikdy nič nehovoríte." Matsumoto sa tvárila dotknuto. "No a?" táto chladná odpoveď ju úplne skolila k zemi. "Taichou vy ste na mňa protivný." zamrmlala urazene. "Idem sa prejsť." vyhlásil Hitsugaya a odišiel. "Matsumoto nezdá sa ti, že Hitsugaya sa v poslednom čase chodí akosi často prechádzať?" spýtal sa jej Renji.

Hitsugaya položil dve červené ruže na hrob a pozrel na fotku, z ktorej sa naňho usmievala Hinamori. "Hinamori je to už päť rokov a ja sa s tvojou smrťou nedokážem zmieriť." prehovoril k fotke a dúfal, že ho Hinamori tam z neba počúva. "Vieš dnes som bol vo svete ľudí. Niaky hollow tam napadol také malé dievčatko. Volala sa Saya." usmial sa. "Vieš hrozne mi ťa pripomínala hlavne tie jej oči ako by som v nich videl teba..."