Ichirin no Hana-10. Kapitola-The End

Takže sme dnes prišli do školy a hneď na prvej hodine sme sa dozvedeli, že sa môžeme vrátiť domov lebo netečie voda :DD Tak sme sa celá škola hromadne rozpŕchli domov a ja som si urobila čas a dopísala som poviedku Ichirin no Hana. viem, že bola dosť krátka ale tak hádam sa vám páčila a psolednú kapitolu si užijete. Zajtra sem pribudne recenzia k novej poviedke a vrhnem sa aj na spoločnú poviedku :))) Tak THE END poviedky Ichirin no Hana dúfam, že sa vám bude ľúbiť :)))

---

10.Kapitola

Saya

"Saya..." Rukia si k nej kľakla. "No tak Saya...preber sa...Saya nesmieš zomrieť..." potriasla s ňou akoby čakala, že dievča sa zobudí povystiera sa a zaželá jej Dobré ráno. "Saya no tak." Rukia sa celá chvela a jej slzy padali Sayi na tvár. "Saya VRÁŤ SA!!!!" Rukia si položila hlavu na jej hruď a rozvzlykala sa. "Nesmúť maličká tam na onom svete sa stretnete...škoda ani som si s tebou neužil..." Arrancaru sa pomalými krokmi blížil k Rukii ale tá ho vôbec nevnímala a ďalej sa skláňala nad mŕtvou dievčinou. Arrancaru k nej pristúpil celkom blízko a napriahol sa mečom do vzduchu. "Zbohom." zamrmlal a meč zašvišťal vzduchom. Bol to len zlomok sekundy Rukia sa prestrašene otočila, chcela vykríknuť no to sa už niekto pred ňu postavil a smrtiaci útok zablokoval. Ozvalo sa rinčanie dvoch mečov. "Ty hlupáčik ani si, si nevšimla, že sa na teba niekto blíži mečom." Ichigo sa na ňu s úsmevom otočil. "Ichigo..." do očí sa jej nahrnul nový príval sĺz. "Ty bastard!!!!" vrieskol Ichigo na arrancara a jediným úderom Zangetsua protivníka zničil. "Rukia poď musíme odtiaľto preč naši kamoši arrancari si stihli zavolať posily a my nie sme v takom rozpoložení aby sme bojovali proti presile." Ichigo ju chytil za ruku. "Ale čo Saya? Čo bude so Sayou nemôžeme ju tu len tak nechať zachránila mi život!!!" Ichigo pozrel na mŕtve telo dievčaťa a zosmutnel. "Byakuya ju zoberie." zašepkal, chytil Rukiu do náručia a rozbehol sa s ňou preč. Čo najrýchlejšie sa hnal temnými chodbami sídla arrancarov. Rukia si zaborila hlavu do jeho hrude a plnými dúškami vdychovala vôňu jeho telo. "Ichigo sľúb mi, že ma už nikdy neopustíš." zašepkala. Ichigo sa na ňu pozrel. "Sľubujem...a sľubujem ti, že ťa vždy budem ochraňovať a nedám si ťa už nikdy zobrať." usmial sa na ňu a Rukia mu úsmev opätovala. "Ichigo...a keď sa dostaneme z tejto šlamastiky musím ti niečo povedať..." Ichigo na ňu prekvapene pozrel. "Čo mi chceš povedať?" podozrievavo sa na ňu pozrel. "Uvidíš." Rukia sa naňho lišiacky usmiala. "To bude niečo veľké, keď sa tak usmievaš."

"Ani si nevieš predstaviť ako." ani sa nenazdali a ocitli sa na konci tunela. "To vám trvalo!" oboril sa na nich Toushiro. "Sklapni!!" zavrčali Byakuya a Ichigo jednohlasne. "Padáme!" zamrmlal Ichigo a všetci sa rozpŕchli do lesa...

********************************************

"To čo ste urobili bolo veľmi nezodpovedné a hlúpe!! Hlavne by som taký prístup nečakal od kapitánov!!!" Yamamoto si pohľadom premeral Toushira a Byakuyu, ktorý mali chuť rozplynúť sa vo vzduchu aby na nich Yamamoto nehádzal také naštvané pohľady. "Kurosaki a vy si čo myslíte o sebe?!" Yamamotov pohľad prešiel na Ichiga, ktorý mu to oplatil pohŕdavým pohľadom. "Ja si nemyslím nič viem len to, že si Rukiu beriem zo sebou vy starý..."

"SKLAPNI!!" Byakuya, Rukia a Toushiro ho zahriali skôr ako stihol nadávku dopovedať. "Tche!" odfrkol si Ichigo. "Aký si, si istý ale moje rozhodnutie znie nie! Nevezmeš si Rukiu do sveta ľudí vrátiš sa tam bez nej!" Yamamoto tresol drevenou palicou o zem. "Vy starý odporný chrapúň kašlem na vaše rozkazy!" Ichigo pristúpil bližšie k Yamamotovi akoby sa s ním chcel pobiť ale Rukia ho zadržala. "Myslím, že tento rozkaz budete musieť zrušiť vrchný kapitán Yamamoto." Rukia sa naňho vážne pozrela. "Ako to myslíte Kuchiki Rukia?" Yamamoto nadvihol jedno obočie. "Ja totižto čakám s Ichigom dieťa aké by to asi bolo keby som chúďa malé musela vychovávať bez otca a potom keby sa ma na svojho tata pýtalo musela by som mu oznámiť, že vrchný kapitán Yamamoto mu zakázal aby sa videl zo svojou rodinou.? Však by vás to malé znenávidelo." Rukia sa chytila za brucho a všetci, ktorý sa nachádzali v miestnosti čiže kapitáni, podkapitáni a Ichigo na ňu vypleštili oči a zostali tam bez pohnutia a bez myknutia oka stáť ako svätý za dedinou. "Ja...ty...to...ja...ty...ty si dva v jednom?!" ozval sa Ichigov koktaví hlas po dlhej a trápnej minúte ticha. Rukia sa začala smiať. "Áno." odpovedala mu ešte stále so smiechom. Ichigovi sa tiež na tvári rozžiaril úsmev, schytil Rukiu do náručia a zatočil sa s ňou. "Ja budem otec!!!" výskal na cieľu miestnosť a všetci sa nad tým šťastným mladým párikom museli pousmiať. "Tak Yamamoto idem domov so svojou rodinou nenechám vám ich tu!!" Ichigo si k sebe pritúlil Rukiu a bojovým pohľadom pozrel na Yamamota. V miestnosti zase zavládlo ticho. "Tak fajn...porada končí." zamrmlal Yamamoto. Ichigo pobozkal Rukiu a potom ju objal. "Ideme domov...všetci." usmial sa a chytil Rukiu za brucho. O dva dni nato sa konal Sayin pohreb, kde jej skoro všetci prišli vzdať poklonu a poďakovať sa jej za záchranu Rukie. "Rukia, Rukia ja mám pre teba darček!" ozvala sa Matsumoto, keď sa po pohrebe všetci stretli v sídle Kuchiki. Rukia vytiahla z tašky žlté dupačky. "Najprv som rozmýšľala či nemám kúpiť ružové ale ešte nevieme či to bude dievčatko alebo chlapček tak som vybrala neutrálnu farbu."

"Arigato Matsumoto." Rukia sa na ňu usmiala a ukázala dupačky Ichigovi. "Taichou a vy si kedy s Hinamori plánujete založiť rodinu aj vášmu dieťaťu chcem už chodiť nakupovať oblečenie." Matsumoto so smiechom pozrela na Toushira a ten sčervenal od ucha k uchu. "Matsumoto do toho ťa nič nie je." zamrmlal...

O 9 mesiacov neskôr

"Pustite ma do vnútra ja chcem ísť za ňou!!!" vrieskal Ichigo v nemocnici a snažil sa vytrhnúť zo silného zovretia Toushira a Byakuya. "Ichigo ukludni sa, keď bude po všetkom zavolajú ťa." Hinamori sa ho snažila
ukľudniť ale nič nepomáhalo. "Už sú tam hodinu ja chcem ísť dovnútra!!"

"Kurosaki prestaň!!!" zvrieskol naňho Toushiro. Vtom sa dvere pôrodnice otvorili a vyšla z nich Unohana. "Gratulujem máte...." nestihla to ani dopovedať pretože Ichigo okolo nej preletel až sa za ním prach zavíril a pritom stihol zhodiť Unohanu. "Magor." odfrkol si Byakuya a pomohol Unohane na nohy. Ichigo vošiel do izby a s úsmevom pozrel na Rukii a na malé ružové klbko, ktoré zvierala v náručí. "Ichigo máme dievčatko." ozvala sa Rukia a usmiala sa na neho. Ichigo k nim pristúpil sadol a si k Rukii na posteľ. Dievčatko upriamilo svoje modré očka na tata a natiahlo k nemu malú ručičku. "Zober si ju na ruky." Rukia mu podala dievčatko a Ichigo ju opatrne chytil. "Je prekrásna." zašepkal dojatý. Rukia si o jeho plece oprela hlavu. "Ako ju budeme volať?" spýtal sa Ichigo a podal jej dievčatko naspäť. "Chcem aby sa volala Masaki Saya." zašepkala Rukia a pobozkala dievčatko na hlavičku. Ichigo sa na ňu usmial a obidve si ich k sebe pritisol. "Tak vitaj na svete Masaki Saya Kurosaki." usmial sa na dievčatko a pohladkal ho po tváričke. Masaki chytila jeho prst do svojej maličkej dlane a jej modré očká prezrádzali, že je šťastná...