Svetlo v tme-9.Kapitola

Ok ja viem, že mi to trvalo ale za týždeň píšem monitory takže väčšinu času trávim nad knihami. Ok ešte pre zaujímavosť chlapec, ktorého ste už spoznali v čiatiach predtým Hozumi vyzerá takto:

A chlapec, ktorého spoznáte teraz Taiki vyzerá takto:

---

9.Kapitola

Zrada

"Nenávidím shinigami!!!" zakričala Tsuki na celú miestnosť a všetky prekvapené a zhrozené pohľady spočinuli na nej. "Prosím?" Yamamoto nadvihol jedno obočie akoby si nebol istý či dobre počul. "Nenávidím shinigami. Nenávidím samú seba zato, že som sa stala jednou z vás!!!" Tsuki sa až triasla od hnevu. "Čo ste to do čerta za ľudia?! Ste ako Yamamotove cvičené psy. On povie kašlite na bezbranných ľudí nech pokapú pre nás je dôležitejší Aizen a vy ako taký poslušný psici splníte jeho rozkaz doslova do písmena!!" Tsuki mala chuť Yamamotovi jednu silnú streliť. "Tsuki!" ohriakol ju Hitsugaya. "TY sa láskavo do toho nemiešaj!!" vyhŕkla naňho Tsuki. "Nenechám si rozkazovať od sprostého sopliaka, ktorý nevie čo by robil od dobroty!!!" Hitsugaya od zlosti až zovrel ruky v päste. "Ako sa opovažuješ?" zavrčal na ňu. "Takto sa opovažujem!!" zvrieskla, strhla zo seba znak 10. jednotky s bielou stužkou, ktorú nosili podkapitáni a hodila to pred Yamamota. "Mám vás plné zuby. Fajn robte si ako chcete. Chcete naďalej zabíjať nevinných len preto aby ste zničili zlo? Tak nech sa vám páči ale so mnou nepočítajte. Ste partia strelených bláznov a ja som konečne pochopila prečo vás ostatný neznášajú. Konečne chápem prečo ľudia nenávidia shinigami. Pretože shinigami sú obyčajné stroje na vraždenie, ktoré nemajú dušu a žiadne city!! Meno bohovia smrti ste si zaslúžili právom pretože všade tam kde sa objavíte prinášate zo sebou smrť!" vychŕlila zo seba, otočila sa na päte a vybrala sa k dverám, ktoré viedli von. "Kam si akože myslíš, že ideš slečinka?" spýtal sa jej Yamamoto. "No ako ste, si práve všimli dala som padáka takže si idem pobaliť kufre a vypadnem z tejto diery." zazrela naňho. "To si myslíš, že ťa pustím po tom tvojom nádhernom prejave, ktoré si tu predniesla? Urazila si hrdosť mňa aj mojich spolubojovníkov!" zahrmel na ňu. "Bolo mi potešením uraziť vás s veľkou radosťou to spravím aj nabudúce." odvrkla mu Tsuki a spravila ďalší krok k dverám. "Hlúpe malé dievča je mi ťa ľúto." ozval sa znovu Yamamoto. Tsukin hnev sa po týchto slovách ešte zdvojnásobil. "Yamamoto pri všetkej úcte ale ja ľutujem teba a ľutujem všetkých, ktorý za teba položili život a ľutujem aj všetkých tých, ktorý ti slúžia pretože ty by si, si zaslúžil zhniť v hrobe." povedala tichým nahnevaným hlasom a vyšla z dverí. V miestnosti nastalo úplne ticho. Všetci boli tým čo sa práve stalo šokovaný. "Tak tomuto sa teda vraví výmena názor." uškeril sa Dan, ktorému sa divadielko asi najviac zo všetkých páčilo. "Aká škoda, že má Tsuki pravda." zamrmlal ešte s väčším úsmevom. "Dan drž hubu!" ohriakol ho Hisagi a silno ho kopol do zadku. "Tsuki." zašepkala Themia a chcela sa za ňou rozbehnúť ale Hisagi ju zastavil. "Taichou." šepla Matsumoto a pozrela na Hitsugaya, ktorý sa triasol od hnevu. Maboroshi sa tiež mlčky dívala k dverám dobre vedela čo Tsuki teraz spraví. Dobre vedela na čiu stranu sa teraz pridá no nebola jediná, ktorá pochopila čo Tsuki ide spraviť. Hinamori ticho stála na mieste a obzerala sa okolo seba. Každý sa tváril, že je Tsukinim prejavom úplne zhrozený a pohoršený ale ona Tsuki dobre chápala a sama s ňou v duchu súhlasila. "Tsuki!" zakričala nakoniec a rozbehla sa za ňou. Nemôže jej predsa dovoliť aby spravila osudovú chybu.

**********************************

"Aizen-sama priviedol som shinigamiho, ktorého som našiel potulovať sa v Rukongaii." povedal Arrancaru a hodil pred Aizena Ashrai, ktorá sa doteraz snažila vyslobodiť z jeho silného zovretia. "Taiki koľkokrát som ti hovoril, že sem nemáš vodiť každého shinigamiho, na ktorého cestou narazíš." uškrnul sa naňho Aizen. Taiki ho prebodol pohľadom. "Ale táto ma veľké reaitsu." povedal. "Tak dosť nebudete sa tu o mne rozprávať ako o niakej veci, ktorú tento primitív našiel na zemi!!!" osopila sa Ashrai. Taiki na ňu s hnevom pozrel, potom sa k nej naklonil a silno jej stisol ruku. "Ty máš dosť prerezanú pusu maličká." zamrmlal na ňu a jeho biele vlasy mu padli do zelených mačacích očí. "Ty debil pusť ma!" zvrieskla a keby sa Taiki neuhol kopla by ho do rozkroku. "Takže ty si podkapitánka?" Aizen si ju so záujmom prezrel. "Tak to je už iná reč." usmial sa. "Gin čo povieš nato keby sa k nám pridala podkapitánka?" Aizen pozrel na svojho druha, ktorý pri ňom stál. Gin sa usmial na Ashrai. "Ja si myslím, že je to dobrý nápad." odpovedal s tým istým úsmevom. "Prečo sa usmieva ako slniečko na hnoji?" potichu sa spýtala Ashrai Taikiho. "Podľa mňa má poškodené svalstvo na tvári a ten úsmev mu preto tak zostal. To je ešte dobre ten tretí z nich je slepý, hrozne oddaní a stále naštvaní." odpovedal jej s úškrnom. Ashrai sa tiež musela usmiať. Až teraz si všimla, že chlapec vôbec nevyzerá ako Arrancaru ale ako normálny človek už len preto, že nemal žiadnu masku a nevidela ani dieru, ktorá sa mala nachádzať na jeho tele. Bol iný ako Arrancaru, o ktorých sa učili na akadémii. Niečím sa od nich líšil. "Tak čo Ashrai pridáš sa k nám?" Ashrai sa otočila naspäť k Aizenovi. "Nie!!!" povedala rozhodne. "Tak vtom prípade to pôjde inak. Dám ti čas si to dozajtra rozmyslieť a ak povieš nie odnesú si to tvoji priatelia shinigami a ten quincy." povedal Aizen s úškrnom. "Taiki odveť ju." prikázal bielovlasému chlapcovi. "Poď." povedal Taiki a chytil ju za ruku. Ashrai zostala zaskočená pretože ju viedol opatrne aby jej neublížil a nie ako niake vrece zemiakov. "Prepáč je to moja chyba." povedal keď ju zaviedol do izby s posteľou, kreslom, kobercom a malým okienkom. "Netráp sa tým." odpovedala Ashrai ešte stále zaskočená jeho zmenou správania. Budem ťa musieť strážiť tak sa tvár, že tu nie som." povedal ticho a sadol si do kúta izby kde ho pohltila černota.

*************************************

"Prečo si ma nenechal ísť za ňou?!" chŕlila Themia na Hisagiho. "Pretože nechcem aby si sa dostala do problémov dosť čo má tuná Dan prerezanú pusu!" Hisagi hodil vraždiaci pohľad na Dana, ktorý sa naňho uškeril. "No a povedz mi, že fakt nesmie ako taký poslušný psy, ktorý plnia každý Yamamotov rozkaz. Hav, hav." zasmial sa a zmizol. "Ten chalan je vážne divný." zamrmlala Themia. "Hm...má na všetko vlastný názor a na všetko sa díva zo svojho pohľadu." povedal Hisagi. "Aha." znela Themiina ironická odpoveď. "Tak poď." povedal. "Kde?" Themia sa naňho pozrela s nechápavým pohľadom. "Ku mne. Pozývam ťa na čaj a vravela si, že sa ti snívajú zle sny." usmial sa na ňu...

"Akoto, že kapitáni majú také veľké domy?! A prečo máš dvojposchodový a ja len jednoposchodový dom?!" hnevala sa Themia keď videla Hisagiho obrovský dom. "No to asi preto lebo ako si sama povedala som kapitán." uškeril sa na ňu. "To je diskriminácia prečo aj podkapitáni nemajú také veľké domiská?!" Themia zložila ruky vbok. "Na tu máš čaj a nerozčuľuj sa." povedal a položil čaj na stôl v obývačke, ktorá bola plná skríň s knihami a papiermi. Themia si sadla na modrú sedačku a pozrela na horúci čaj. "Čo si myslíš čo sa teraz stane?" spýtala sa ho po chvíľke. "Ako to myslíš čo sa stane?" Hisagi ju so záujmom sledoval. "Čo sa teraz stane s Tsuki? A čo s nami? A čo sa stane s tými ľuďmi, ktorý ešte stále trpia tam v Rukongaii..."

"Neviem." zašepkal. "Ale predsa tí ľudia potrebujú našu pomoc!" Themii z toho bolo do plaču. "Ale počula si Yamamota." povedal a Themia sa naňho zhrozene zadívala. "Tsuki mala pravdu! Všetci tuná konáte ako vám Yamamoto prikáže!" nahnevane sa zdvihla a chcela utiecť z Hisagiho domu niekam ďaleko. "Themia!" Hisagi sa rozbehol za ňou a chytil ju za ruky. "Pusť ma!" šklbala sa Themia a po lícach sa jej rinuli slzy. Hisagi ju však namiesto toho pritlačil k stene a snažil sa ju ukľudniť. "Nechaj ma Hisagi!!" kričala naňho a snažila sa vytrhnúť z jeho silného zovretia. Hisagi ju však nepustil a jej nezostávalo nič iné len sa ukľudniť. "Pozri Themia sľubujem ti, že sa o tých ľudí postaráme." zašepkal jej kľudným hlasom a pustil jej ruky. Themia padla do jeho náručia a znovu sa rozplakala. "Prečo je všetko tak komplikované?" spýtala sa ho. "Neviem." odpovedal jej, zobral ju do náruče, sadol si na gauč a ju si položil na kolená. Themia sa mu pritisla k hrudi a pomaly zaspala.

********************************************

Sora a Renji ticho sedeli pri večeri, ktorá im na stole pomaly chladla. "Ja akosi niesom hladný." zamrmlal Renji. "Ani ja." vzdychla si Sora. "Bože je som idiot neviem ani dievča pozvať na poriadne rande." zamrmlal si sám pre seba ale Sora ho veľmi dobre počula. "Čože?" prekvapene naňho pozrela a on nabral červeň na lícach. "A-ale no nechaj tak." uškrnul sa na ňu ale Sora sa naňho naďalej podozrievavo dívala. "Nie zopakuj to." trvala si na svojom. Renji sa z hlboko nadýchol. "Že ťa nedokážem pozvať na poriadne rande." zopakoval vetu, po ktorej nastalo úplne ticho. "Uhm...to nevadí mne sa páči keď som tu s tebou." zašepkala Sora po dlhej odmlke a ostýchavo sa na neho pozrela. Renjimu sa na tvári zjavil veľký úsmev a opatrne sa k Sore naklonil. "Dúfam, že bozkávať viem lepšie ako ťa pozývať na rande." zašepkal a jeho pery sa spojili so Sorinimi. Keď sa od seba po dlhej chvíli oddelili Renji ju zobral na ruky. "Bozkávaš výborne." pochválila ho Sora a on ju znovu pobozkal. Vtom sa spoza rohu ozval detský smiech a obidvaja stuhli na mieste. "Renji pobozkal Soru! Renji pobozkal Soru!" spustila na plné kolo Yachiru, ktorá vyšla spoza rohu a začala okolo nich robiť koliečka. Renji pustil Soru na zem a chcel Yachiru jednu zavaliť ale Sora ho zastavila. "No tak nechaj ma aby som jej aspoň jednu vlepil."

"Nie Renji malé deti sa nebijú! A ešte k tomu je to aj dievča a baby sa tiež nebijú!"

"Tche." odvrkol Renji. "Renji miluje Soru! Renji miluje Soru!" spievala si Yachiru stále dookola. "Poď ideme." zamrmlal Renji, chytil Soru za ruku a vybral sa s ňou preč. Yachiru sa však tak ľahko nemienila vzdať a vybrala sa za nimi. "Sora a tebe sa Renji páči podľa mňa nie je až taký pekný." začala sa tento krát vypytovať Sory. "To si vyprosím!" vyprskol na ňu a Sora ho znovu musela upokojovať aby Yachiru neublížil. Yachiru sa ešte raz zasmiala a potom zmizla. "Niekedy mám chuť to decko zabiť." zašepkal naštvane Renji. "No tak Renji prestaň je to len malé dieťa a nemal by si, si želať jej smrť nič také ti neurobila." ohriakla ho Sora. "Ja viem...prepáč." zamumlal. "Tak poď." usmiala sa Sora a ponúkla mu ruku. On ju s radosťou prijal a obidvaja odišli preč.

***************************************

Maboroshi si skoro ráno zobrala svoj zanpakuto a na stôl položila znak podkapitána. Hozumi jej dnes v noci ukázal cestu do jaskyne a ona sa rozhodla ísť ho zabiť aj keby ju to stálo stratu jej hodnosti a pri najhoršom vyhostenie zo Seiretei. Potichu vyšla z bytu. Poobzerala sa okolo seba. Nikto nikde nebol všetci ešte spali keď však urobila krok do predu ozval sa jej známy hlas. "Maboroshi." ona sa otočila a zbadala Yin, ktorá sa na ňu s hnevom dívala. "Čo to robíš?" spýtala sa jej Yin. "Idem si s niekým vyrovnať účty." povedala Maboroshi chladne. "To nemôžeš." Yin trošku zvýšila hlas. "Ale môžem." odbila ju a urobila ďalší krok od Yin. "Maboroshi..."

"Pozri Yin nemienim sa tu s tebou hádať ten chlapík sa so mnou zahrával a zato mi draho zaplatí a ty si buďto so mnou alebo proti mne." Maboroshi spravila ďalší krok od Yin. "Maboroshi ak...ak odídeš budem kričať a oni ťa zastavia ešte predtým ako opustíš brány Seiretei." vyhrážala sa jej Yin ale Maboroshi sa nad jej slovami iba pobavene usmiala. "Yin obidve dobre vieme, že to nespravíš." s pobaveným výrazom pozrela na nahnevanú Yin. Potom sa jej úsmev pomaly zmenil na vážnu tvár. "Maj sa Yin." zamrmlal a už jej nebolo. Yin sa bezbranne zostala pozerať na miesto kde ešte pred chvíľkou stála. Maboroshi ticho ale rýchlo preletela až k bránam Seiretei a odtiaľ sa nebadane dostala do Rukongai. Bola rozhodnutá za každú cenu zabiť toho chalana. Rýchlo prebiehala miestami, ktoré sa jej v sne objavili až sa ocitla v hlbokom tmavom lese no to ju nespomalilo a ona bežala ďalej a nakoniec to zbadala. Zbadala čierny vchod jaskyne, ktorý bol zo všetkých strán obkolesený stromami, ktoré ho kryli. Pomaly vošla dovnútra. "Vitaj." z černoty sa jej ozval pobavený chlapčenský hlas.

****************************************

Kiko pomaly kráčala za Yachiru, ktorá niesla papiere k Unohane. Bolo skoro ráno takže nikto ich nevidel čo bol výborné pre Kiko. Na tvári sa jej zračil nebadaný úsmev. Chcela to vidieť, chcela vidieť ako sa bude Zaraki Kenpachi ten, ktorý sa nebojí smrti tváriť keď nájde svoju podkapitánku mŕtvu. Bohužiaľ, ona to už nevidí lebo bude dávno preč. Opatrne a nebadane stisla rukoväť svojho zanpakuto. "Yachiru." ozvala sa medovým hlasom a malá podkapitánka sa k nej so záujmom otočila. Kiko sa k nej pomaly priblížila. "Čo sa deje?" spýtala sa jej. "Nič ja len videla si už Kenpachiho niekedy plakať?" spýtala sa jej Kiko. Yachiru na ňu žmurkla. "Kenpachi nikde neplače ani plakať nebude...on je silný a nič ho nerozplače." povedala rozhodne a zazrela na ňu. "Och..." povedala Kiko, ktorá stála už tesne blízko pri Yachiru. "Tak dnes vyroní svoje prvé slzy." zašepkala a v očiach sa jej zableskla túžba zabiť. "Ako to mysl..." Yachiru pocítila ostrú bodavú bolesť, ktorá sa jej predrala celým telom. Vyľakane pozrela na meč, ktorý jej prešiel cez brucho. Zrazu jej zoslablo telo a bolesť sa ešte zväčšila. Vykašľala krv a pustila papiere na zem. Kiko si k nej kľakla a zahľadela sa do jej bielej tváre. "Pozdravuj odo mňa na druhej strane." zašepkala jej zabijacky do ucha. Yachiru sa podlomili kolená a padla na zem. Snažila sa pohnúť s telom ale nešlo to iba sa bolesť v bruchu prehĺbila. Z očí jej vyhŕkli slzy. Kiko pomaly sledovalo ako dievča sťažka dýcha a ako sa jej z očí vytrácajú plamienky života až nakoniec úplne zmizli. Jej hruď sa prestala dvíhať a z oka sa jej vyronila posledná slza. "Tak to bolo rýchle." za Kiko sa objavil Grimm. Pomaly k nej pristúpil a objal ju. "Za toto ma Kenpachi zabije." zamrmlala. "Nie nezabije kým som tu ja neskriví ti ani vlások na hlave." zavrčal a pritisol si ju k sebe ešte bližšie. Potom otvoril bránu a obidvaja do nej vošli. Brána sa pomaly zatvorila nechajúc za sebou len mŕtve telo dievčatka.

******************************

Satsuki namrzene prechádzala ulicami prázdneho Seiretei s papiermi v ruke pre kapitána Kurosakiho. Vliekla sa ako slimák a pritom si unudene kopala kamienok pred sebou. V mysli sa vrátila k chladnej tvári svojho kapitána. Odkedy dostala od neho pusu sa ani raz na ňu nepozrel a stále sa jej vyhýbal. Keď boli spolu v jednej miestnosti vôbec sa spolu nerozprávali. "Úžasné fakt úžasné." mrmlala si pre seba keď vtom z diaľky začula niake hlasy. Zastavila sa dívala sa smerom odkiaľ sa hlasy ozývali. Nedalo jej to a vybrala sa tým smerom. Keď už bola blízko cieľa. Hlasy utíchli a ona spozornela. Vytiahla svoj zanpakuto a pomaly sa blížila k miestu odkiaľ sa ešte pre chvíľkou hlasy ozývala. To čo tam ale zbadala bolo oveľa horšie ako si predstavovala. "Yachiru!!!" vykríkla a rozbehla sa k dievčatku pod, ktorou sa tvorila veľká kaluž krvi. Kľakla si k nej a hodila meč do kaluže krvi. "Yachiru!!" zopakovala ale dievča jej neodpovedalo. "No tak Yachiru!" do očí jej vyhŕkli slzy keď zistila, že dievča nedýcha ani nepočuje tlkot jej srdca. Dívali sa na ňu len jej prázdne mŕtve oči. "Hej!" ozvalo sa zrazu za ňou. Otočila sa a zistila, že na ňu upierajú pohľady dvaja zhrozený shinigami. "Vy ste zabili podkapitánku." povedal jeden z nich keď si všimol, že je celá od krvi a že aj jej zanpakuto je krvavý. "Nie..." hlas sa jej triasol. "Ja som ju nezabila." zašepkala zhrozene.

*****************************

Tsuki nahádzala do tašky posledné veci a vybrala sa preč. Vonku ju však niekto čakal. "Hinamori." zamrmlala a pozrela sa na dievča, ktoré sa na ňu prísne dívalo. "Tsuki nech ti už Yamamoto spravil hocičo nemôžeš sa pridať k Aizenovi." povedala a jej pohľad sa ešte sprísnil. "To mi hovorí tá čo tu ešte pred mesiacom rozhlasovala, že Aizen je nevinný?" Tsuki ju prebodla pohľadom. "Áno presne tá..." zašepkala. "Prepáč Hinamori ale Yamamoto môže za to, že môj brat a moji rodičia sú mŕtvy a ja spravím všetko preto aby som sa mu pomstila aj keby som sa mala pridať na stranu zla." hlas sa jej zase od zlosti triasol. "Tsuki prosím..."

"Nie Hinamori! Ja som sa už rozhodla a svoj názor nezmením len ty mi jedno sľúb." Tsuki sa na ňu smutne usmiala. "Čo?"

"Ži tak aby si ničoho neľutovala." povedala a prešla okolo Hinamori no zrazu sa zastavila. "Vieš Hinamori je veľká škoda, že sme sa nespoznali skôr mohli z nás byť dobre priateľky." Tsuki sa na ňu posledný krát pozrela a potom zmizla.