Svetlo v tme-10.Kapitola

Ja viem, že by ste ma najradšej upálili na hranici zato, že to pridávam tak neskoro ale posledné týždne mam nabité pretože buť to som na oslavách alebo si musím robiť projekty, alebo som u babky, alebo mi počítač obsadia sestry...
Ale konečne som sa dopracovala k 10.Kapitole to si zaslúži potlesk xDDD Dúfam, že sa bude páčiť :)) ešte jedna drobnosť ohľadom nových postáv toto je Kris:
a toto je Toraia:


10.Kapitola
Generácia mŕtvych

Hozumi sa škeril na Maboroshi a jeho zelené oči vyžarovali číre pobavenie. "To bolo rýchle čakal som, že ti chvíľku potrvá kým sa sem potrepeš." zasmial sa. "Uvidíme či ti bude ešte niečo smiešne keď ťa zabijem." zašepkala znechutene Maboroshi a tasila svoj zanpakuto. Hozumi si vzdychol. "A ja som si myslel, že sa dohodneme ako normálny ľudia ale to asi nepôjde keď vôbec niesme NORMÁLNY ľudia." znovu sa zaškeril. "Aká dohoda?" zasyčala naňho Maboroshi. "Pridaj sa k Aizenovi." zašepkal. "Tak tuná sa nieje o čom rozprávať...
Satsu, Kinsei!" zanpakuto zmizol a namiesto neho sa okolo Hozumiho objavili čierne ihlice. Hozumi si ich s pobavením premeral. "Aj tak sa k nemu pridáš a ak nie po dobrom tak potom po zlom." znovu sa zasmial. Vtom sa mu do chrbta zapichli ihlice ale nič sa nestalo. "A toto bolo čo? To je ten tvoj zanpakuto zo mňa taký zdeptaný, že ma nedokáže ani zabiť?" Hozumi si vytiahol jednu čiernu ihlicu z chrbta. "Nie to bol len prvý útok, ktorý ťa upozorňuje, že máš zobrať nohy na ramená." Maboroshi rozprávala s mrazivým kľudom. "Lenže ty vieš, že to nespravím." Hozumi zmizol a objavil sa za Maboroshi. "Trošku si zaplávame." usmial sa a okolo neho sa objavila voda, ktorá pohltila Maboroshi a spolu s ňou narazila o steny jaskyne. Vzduchom sa ozvalo zasvišťanie ihlíc. Hozumi ich síce spozoroval ale nedokázal sa vyhnúť všetkým a ihlice sa mu zabodli do pravej ruky. "To bol druhý útok." ozvala sa Maboroshi, ktorá nemala na tele jediný škrabanec. "No a?" Hozumi ju chcel znovu napadnúť ale telo ho neposlúchalo, nechcelo sa pohnúť z miesta. "Čo to kurva je?!" zavrčal Hozumi a snažil sa prinútiť svoje nohy do pohybu ale tie naďalej stáli na jednom mieste akoby odmietali poslúchať. "Nemôžeš sa pohnúť však? Druhým útokom preberám kontrolu nad tvojím telom a vieš čo sa stane keď ťa tretí krát zasiahnú ihlice?" Maboroshi sa usmiala a okolo Hozumiho sa objavili čierne ihlice pripravené na útok. "Zomrieš..." zašepkala a ihlice sa vrhli na svoj terč. Zabodli sa do Hozumiho tela ale ten nepadol k zemi. Z rúk aj hlavy mu kvapkala krv ale on sa tomu len smial. "Že vraj zomriem...Maboroshi mám pre teba novinku..." smial sa hrôzostrašným smiechom a duševným tlakom striasol zo sebe ihlice. Okolo ruky sa mu objavila voda, ktorá sa sformovala do modrého meča. "Mňa nemôžeš zabiť..." zašepkal a pomaly sa začal blížiť k Maboroshi. "Ja už mŕtvy som." usmial sa a po stenách jaskyne sa rozprskla krv.

********************************************

Themia prechádzala miestami Seiretei a snažila sa nájsť Tsuki. "Koho hľadáš?" ozval sa hlas za ňou. "Teba isto nie Dan." odvrkla. "Čo si taká podráždená?" Dan sa k nej pripojil. "Lebo celý svet je na hovno." odbila ho znovu ale on si nedal pokoja. "Hľadáš Tsuki však?" spýtal sa jej na rovinu a Themia naňho hodila vraždiaci pohľad. "Vieš kde je?" spýtala sa ho. "Minula si ju hneď nad ránom odišla a skús si typnúť kde tak mohla ísť po tom divadle čo včera predviedla." Themia nechápala o čom hovorí. "Išla sa pridať k nášmu úhlavnému nepriateľovi Aizenovi aby pomstila smrť svojho brata a svojich rodičov." Themia naňho vyvalila oči. "Odkiaľ to vieš?" spýtala sa ho. "Počul som ju keď sa rozprávala s Hinamori." vzdychol. "Do kelu, do riti, do čerta." chŕlila zo seba Themia. "Idem za ňou musím ju zastaviť!" rozhodla sa nakoniec a Dana toto rozhodnutie skoro posadilo na riť. "A ako čo chceš robiť? Vtrhnúť rovno levovi do brlohu? Však tá je už dávno u Aizena a ty sama proti všetkým Aizenovym spojencom nič nezmôžeš!"
"To mi je jedno JA idem za ňou!" naštvane dupla nohou. "Vtom prípade idem s tebou nenechám ťa tam samú na pospas tým príšerám." rozhodol sa Dan...
Potichu sa vkradli do sídla svojej jednotky kde mali odložené meče. "Ten tvoj zanpakuto je iný maco." Dan si s úškrnom premeral Themiin veľký zanpakuto. "No a čo." odvrkla mu Themia. "Mali by sme nechať Hisagimu niaky list lebo ho šokne keď zistí, že sme sa vyparili." povedal Dan a už čmáral odkaz na kus papiera. Keď to dopísal hrdo ukázal odkaz Themii. Tá si ho zobrala a začala čítať.

Čawoo Taichou
Predtým než začnete čítať tento list posaďte sa...

Išiel som aj spolu s Themiou hľadať Tsuki, ktorá odišla za Aizenom. Nebojte sa o nás a hlavne nie o Themiu. So mnou je v dobrých rukách. Pre vaše vlastné bezpečia Vám radím aby ste nás nešli sám hľadať.
Čawoo Dan :-)
P.S.: Keby sme sa do týždňa nevrátili volajte pohrebnú službu.

"Myslím, že z tohto ho šokne ešte viac ako keby sme sa vyparili a nenechali mu odkaz." skonštatovala Themia. "To máš jedno hlavne už poď." popohnal ju Dan a obidvaja pomaly opustili budovu svojej jednotky. "Hisagi nás aj tak zabije." zamrmlal Dan. "Ak sa ti to nepáči zostaň tu a kry mi zadok." odvrkla mu Themia. "Nie idem s tebou." Dan ju potľapkal po pleci a obidvaja zmizli...

************************************************

"Ja som ju nezabila!!" chŕlila zo seba Satsuki. "Ale váš zanpakuto je od krvi aj vaše ruky sú od krvi." shinigami nevedeli čo majú robiť. "To preto lebo som ju chcela zachrániť a ten meč som nechtiac hodila do tej kaluže krvi kde ho vidíte teraz!"
"Čo je to tu za rozruch?" ozvalo sa za nimi. "Kuchiki Taichou tuná podkapitánka nám tvrdí, že nezabila podkapitánku Yachiru ale dôkazy svedčia proti nej." ozval sa jeden so shinigami a Byakuya si najprv premeral mŕtve telíčko malej podkapitánka a potom sa pozrel na Satsuki. "Keby podkapitánka zabila Yachiru tak jej tu už dávno nie je." povedal chladne a Satsuki si vydýchla. "A...asi máte pravdu." shinigami zostali zarazený. "Jeden z vás nešťastníkov teraz pôjde oznámiť čo sa stalo kapitánovi Kenpachimu a skúsi jeden z vás z úst vypustiť, že moja podkapitánka je zodpovedná za smrť podkapitánky Yachiru tak potom za seba neručím." jeho chladný hlas s nimi otriasol a obidvaja zmizli. "Arigato." poďakovala sa Satsuki. "Nemáš začo...poď, zober si meč a poriadne sa umy." povedal ale nepozrel sa jej do očí. Spolu sa vybrali do sídla svojej jednotky kde sa Satsuki poriadne umyla. "Taichou." ozvala sa ale Byakuya sa na ňu vôbec nepozrel. "Prečo sa mi vyhýbaš? Čo som spravila?" Satsuki k nemu spravila krok. "Ty si nič nespravila." zašepkal a otočil sa k nej ale stále sa jej nedíval do očí. "Tak prečo sa ku mne takto správaš ako k cudzej? Najprv mi dáš pusu a potom...potom sa tváriš akoby sa nič nestalo." spravila k nemu ďalší krok. "Pripadám si ako zradca...akoby som ju zradil..." zašepkal a Satsuki sa zastavila. Nemusel ani vysloviť jej meno...Hisana bola ako múr, ktorý oddeľoval ich dvoch. "Tak o toto ide...a ty si myslíš, že ja som niaka bábika na hranie aby si sa mohol pohrávať s mojimi citmi...to ti teda ďakujem." zašepkala a ušla preč čo najďalej od neho. Pokiaľ tu bude Hisana ona bude mať vždy len druhé miesto v jeho srdci...Hisana bola tieň, ktorý sa za ňou zakrádal a nedovolil jej zobrať si Byakuyu. S týmito myšlienkami bežala kam ju nohy zaviedli...čo najďalej od neho...čo najďalej od Hisany...

***********************************

"Dobrá práca Kiko." usmial sa Aizen na Kiko, ktorá sa tvárila, že by ho najradšej zniesla zo sveta. "Ja viem." odvrkla mu. "Drzá ako obvykle." ozval sa chalan sediaci v kúte a s úsmevom pohodil zelenými vlasmi. "Debil ako obvykle." odbila ho Kiko a vyslala laisre do jeho zelených očí. Aizen si vzdychol. "Grimmjow odveď Kiko nech sa prezlečie." zamrmlal a Grimmjow ťahajúc vyviedol Kiko z miestnosti. "Prečo ich Aizen oživil len tu robia neplechu." gánila Kiko. "Ty toho Toraia vážne neznášaš." zaškeril sa Grimmjow. "Keby len toho zeleno vlasého idiota ale ja neznášam celú tu generáciu mŕtvych. Nechápem načo ich Aizen oživil keď už raz zomreli!"
"Lebo potrebujeme spojencov." vzdychol Grimmjow. Spolu vošli do izby Kiko a tá sa obliekla do bieleho oblečenia, ktoré nosil každý kto bol spojencom Aizena. "Čo mám spraviť s týmito handrami?" spýtala sa Grimmjowa držiac v rukách čierne kimono shinigamiho. "Hm...ja neviem spál to alebo to daj na handry." zasmial sa a Kiko hodilo kimono do najvzdialenejšieho kúta izby. "Tak čo sa tu prihodilo odkedy som bola preč?" spýtala sa ho a sadla si na posteľ. Grimmjow si k nej prisadol a pritisol si ju k sebe. "Vlastne nič Aizen kraľuje, Gin chodí so zamrznutým úsmevom, Tousen je naďalej slepý ako patrón a ešte k tomu Aizenov najväčší pätolizač, Generácia mŕtvych sa tu premáva akoby bola najväčšia a zajali sme jedného shinigamiho."
"Shinigamiho?" Kiko naňho prekvapene pozrela. "Áno akúsi podkapitánku ako sa to len volá...Ashrai, tak sa volá."
"Tak tu veľmi dobre poznám." usmiala sa Kiko. "Aizen jej dal na výber buď to sa k nám pridá po dobrom alebo po zlom."
"To je iný výber." zasmiala sa Kiko. Grimmjow ju opatrne chytil za bradu a nežne ju pobozkal. "Chýbala sa mi." zašepkal a objal ju. "Aj ty mne." usmiala sa na neho.

********************************************

Tsuki ticho stála pred Aizenom, ktorý sa na ňu usmieval. "Tak ty sa teda pridáš ku mne?" spýtal sa jej. "Áno..." povedala rozhodne a premerala si ho od hlavy k päte. Tie vlasy má akoby mu ich ulízala krava čo im tu nefungujú sprchy? pomyslela si. "To ma teda teší." uškeril sa ešte viac. Zuby alias reklama na zubnú pastu skomentovala jeho žiarivo biele zuby a potom pohľadom skočila na muža, ktorý sa uškieral od ucha k uchu. "To je kto? Dvorný šašo?" spýtala sa Aizena a prstom ukázala na Gina. "Nie to je Gin." odpovedal jej s kľudom Aizen. "A prečo sa uškiera ako priteplený?"
"Nebuď drzá!" ozval sa akýsi chalan. Tsuki sa naňho otočila a prvé čo ju zarazilo boli jeho oči. Pravé oko mal biele zatiaľ čo ľavé bolo krvavo červené. Čierne vlasy s červenými prameňmi mu padali do tváre a čierne oblečenie z neho vzbudzovalo chladný dojem akoby ani nemal srdce a city... "Nestaraj sa!" odvrkla mu ale naďalej z neho nemohla spustiť zrak bol jej taký povedomý... "To je Kris." predstavil jej ho Aizen. "Ja som sa ne jeho meno nepýtala." osopila sa naňho. Aizen sa len pousmial. "Ulq ukáž jej izbu." z tmy sa vynoril Arrancaru, ktorý sa na ňu díval ako na niečo neužitočné. "Super..." zamrmlala si Tsuki pre seba keď ju Ulq viedol malou tmavou chodbou. "To je tvoja izby." ukázal jej niečo čo skôr pripomínalo väzenskú celu. "Čakala som niečo...elegantnejšie." skonštatovala keď si premerala izbu s jedným malý zamrežovaným oknom, so zaprášeným kobercom, so starou pohovkou a malou posteľou. "Ešte si aj vyberaj ženská jedna." odbil je Ulq. "Áno chlap jeden ešte si budem aj vyberať." nedarovala mu to. Ulq jej nato nič nepovedal len si sadol do kúta izby a mlčky sa na ňu díval. "Tam na gauči máš oblečenie tak sa prezleč." ukázal jej biele oblečenie. "No jasné budem sa prezliekať pred tebou zmizni!" zasyčala a ukázala na dvere. Ulq sa zdvihol a vykročil k dverám. "Keď sa prezlečiem zavolám ťa." povedala mu a poriadne za ním zavrela dvere až padla omietka. "Super tu sú len samý idioti a perverzné hovadá." zamrmlala si sama pre seba.

**************************************************

"Taiki prečo si sa tu vlastne ocitol?" spýtala sa Ashrai bielovlasého chalana. Ten si zhlboka vzdychol. "Keď som bol malý pohádal som sa s mamou. Vieš aj ja som bol kedysi človek a žil som vo svete ľudí...Hrozne sa na mňa naštvala a vlepila mi facku nečakal som to a z trucu som ušiel z domu...keď som sa večer nevracal mama zavolala políciu a išla ma spolu s nimi hľadať. Našli ma blízko koľajníc kde som sa pri rieke hral. Mama ma volala, že sa mám vrátiť ale ja som o tom nechcel ani počuť a rozbehol som sa k tým koľajniciam. Nevšimol som si však vlak, ktorý sa ku mne z diaľky blížil...jediné čo som stihol započuť bolo ako moja mama zakričala moje meno a potom ma ten vlak zabil..." Taiki sa odmlčal. "Nič čo bolo po mojej smrti si nepamätám len...potom no konci si pamätám oslepujúce svetlo, po ktorom som sa zobudil tu...Vtedy mi Aizen povedal: Taiki budeš patriť do generácie mŕtvych."
"Generácia mŕtvych?" Ashrai sa naňho spýtavo pozrela. "Tak nás Aizen nazval zatiaľ sme len piati ale Aizen chce generáciu mŕtvych rozšíriť. Všetci máme jedno spoločné boli sme ľudia a keď nás Aizen "oživil" každý z nás získal schopnosti..."
"Aké schopnosti?" prerušila ho Ashrai. "Každý ma inú schopnosť ja ovládam vzduch...ale to nie je všetko...sme iný ako vy...nás nemožno len tak ľahko zabiť pretože svojim spôsobom sme vlastne mŕtvy...sme len chodiace mŕtvoly bez duše..."
"Tomu nerozumiem." Ashrai sa zadívala do jeho zelených očí. "Nevadí časom pochopíš."
"Ale ty si povedal, že vás nemožno len tak ľahko zabiť...takže existuje niaky spôsob, ktorým to ide."
"Áno je len jeden, jediný spôsob ale ten ti nikdy nepoviem..."
"Mohla som si myslieť." usmiala sa na neho. Vtom sa Taiki zdvihol. "Už je čas ísť za Aizenom a povedať mu ako si sa rozhodla." zašepkal. Ashrai na sucho preglgla, postavila sa a vybrala sa za ním.

****************************************

"Sora pohni kostrou." zavolal Renji na Soru. Práve sa nachádzali v sídle svojej jednotky. "Hm...prečo?" nechápala Sora. "Yamamoto vyhlásil schôdzu."
"Už zase?" vzdychla Sora.
Potichu vošli do miestnosti kde prebiehala porada. Sora sa poobzerala okolo seba. Polovica podkapitánov tu nebola ale ich kapitáni sa tu už dávno nachádzali. Pohľadom prebehla na kapitána Hisagiho, ktorý sa tváril, že každú chvíľu vybuchne od hnevu. Kapitán Zaraki Kenpachi tu vôbec nebol aj jeho podkapitánka bola preč. S premýšľania ju prerušilo buchnutie palice. Všetci sa otočili na Yamamota. "Porada sa začína." zamumlal Yamamoto a Sore sa zdalo, že aj on je dosť naštvaný. "V prvom rade vám musím oznámiť smutnú správu...Podkapitánka Zarakiho Kenpachiho Yachiru dnes v skorých ranných hodinách zomrela...niekto ju zabil..." miestnosťou zašumeli hlasy. "To nie je všetko podkapitáni Tsuki, Maboroshi, Themia, Dan, Kiko a Ashrai sa vydali za Aizenom a tým pádom sa stávajú zradcami Soul society."
"To je sprostosť!" vyhŕkla Sora a všetci na ňu pozreli. "Poznám ich všetkých už dosť dlho pochybujem, že sa zobrali za Aizenom dobrovoľne niekto ich musel donútiť." začala obhajobu. "Áno Tsuki sa vybrala dobrovoľne akoto bolo s Maboroshi a Kiko zatiaľ netušíme Dan a Themia sa, že vraj vybrali hľadať Tsuki." Yamamoto sa tváril, že každú chvíľu dostane srdcový infarkt za následok veľkého hnevu. "Všetci podkapitáni, ktorý sa vybrali za Aizenom sú odteraz zradcovia Soul society. Kapitáni Hitsugaya Toushiro, Renji Abarai, Hisagi Shuhei a ich podkapitáni, ktorý tu ešte zostali ich pôjdu hľadať a na mieste ich zabijú." vydal rozkaz Yamamoto. "Čože?! To predsa nemôžete!" Soru od hnevu až striaslo. "Sú to zradcovia a taký ako oni sa nešetria a nezaslúžia si žiť." povedal už s kľudom Yamamoto. "Renji..." Sora sa s prosbou o pomoc obrátila k Renjimu ale on sám bol proti tomuto rozsudku smrti bezmocní...



Komentáre