Svetlo v tme-8.Kapitola

Juchúúú konečne ďalšia časť. Dúfam, že sa vám bude páčiť :))))

8.Kapitola

Dve strany mince

---

Satsuki ticho sedela za stolom a držala v ruke niake spisy. Hisana Kuchiki? Prečo zomrela čo sa vlastne stalo? vŕtali jej myšlienkami otázky. "Nemala si tie spisy ísť už pred hodinou zaniesť?" z premýšľania ju vyrušil Byakuya, ktorý práve vošiel do miestnosti. "Ja viem...prepáčte..." povedala, zdvihla sa a prešla okolo neho so sklopeným pohľadom. Od tej veľkej tragédii v Rukongai sa už skoro vôbec nerozprávali a ona sa mu neodvážila pozrieť do jeho chladných očí, ktoré ju vždy tak veľmi zamrazili. Keď však prechádzala okolo neho chytil ju za ruku. "Čo sa deje?" spýtala sa ho pričom sa dívala na jeho ruku, ktorá pevne zvierala tu jej. "Pozri sa mi do očí." povedal tichým hlasom. Opatrne nadvihla zrak a jej fialové oči sa stretli s jeho čiernymi. "Čo sa deje taichou?" spýtala sa ho znovu. On jej neodpovedal len ticho na ňu hľadel. Zdalo sa jej, že v jeho očiach vidí nerozhodnosť. "Tak teda nič." zamrmlala a chcela sa vytrhnúť z jeho zovretia ale on ju nepustil, naopak. Potiahol ju k sebe hrozne blízko a stalo sa niečo nečakané. Síce len na malú chvíľku ale Satsuki sa to zdalo ako celá večnosť venoval jej bozk. Satsuki sa divo rozbúchalo srdce. Keď bozk pominul Byakuya zmizol, vyparil sa ako keby tam ani nebol. Satsuki tam zostala zaskočená stáť ale po chvíľke sa jej na tvári vyčaroval úsmev.

******************************

"Sora ja sa ti moc ospravedlňujem to som nechcel ja som bol strašne unavený." Renji sa červenal ako nikdy v živote pretože sa mu ešte nikdy nestalo, že by sa prebudil v lone dievčaťa. "To je v poriadku taichou." usmievala sa Sora. "Ehm...no vieš to....ehm...ja...to...." Renji sa nevedel vykoktať. "Taichou chcete mi niečo povedať?" spýtala sa ho Sora keď nemohla z jeho slov vylúštiť zmysluplnú vetu. "No...vieš...ono je...to tak...." začal Renji. Sora mala pocit, že sa to z neho ťahá ešte horšie ako z chlpatej deky. "Ja, že mi je to veľmi ľúto a chcel by som to odčiniť..." začal.

"Ale taichou predsa som povedala, že sa nič nestalo tak sa prestaňte obviňovať." vzdychla si Sora.

"Nešla by si so mnou na večeru?" vychŕlil zo seba Renji. V miestnosti nastalo úplne ticho. "P...prosím?" spýtala sa Sora pretože si nebola istá či dobre počula. "Ja...že...nechceš so mnou ísť na večeru?" spýtal sa znovu Renji a snažil sa zakryť už fakt veľkú červeň na tvári. V miestnosti nastalo znovu ticho. "Veľmi rada." ozvala sa nakoniec Sora s úsmevom. Renji sa na ňu tiež s veľkým šťastím usmial. "Skvelé tak môžeme po schôdzi kapitánov vyraziť." dodal a skoro od šťastia prekonal svetový rekord v skoku do výšky.

**************************************

Ashrai ticho prechádzala ulicami Rukongaia. Nechcelo sa jej naspäť do Seiretei. "Blbý Aizen, blbý Arancaru..." mrmlala si. Vtom z rohu ulice niekoho spozorovala. "Ishida to si ty?" pozrela na neho. On jej však neodpovedal namiesto toho sa zvrtol na päte a niekde sa rozbehol. "Ishida počkaj!!" zakričala naňho a rozbehla sa za ním. Ishida sa nezastavil ani keď ho Ashrai doháňala a bežal ďalej. "No tak Ishida!" zakričala keď sa jej stratil za rohom. Spomalila a aj ona zabočila za roh no jeho tam nenašla. Našla tam len slepú uličku, ktorá nikde neviedla. "Čo to..." nestihla dopovedať lebo ju niekto zozadu chytil a zapchal jej ústa. Chcela sa brániť ale protivník bol oveľa silnejší. Už len jeho reaitsu bolo silnejšie ako to jej. Podľa reaitsu spoznala, že je to Arancaru. "Slečinka byť tebou moc sa nebránim lebo ťa namieste zabijem." zašepkal jej do ucha a ona sa rozohnala rukou aby ho trafila do brucha. On však jej ruku zastavil. "Ale no tak to nemyslíš vážne." povedal so smiechom a rukou ju trafil do krku. Ashrai pocítila v krku slabý tlak a viečka jej oťaželi. Chcela sa brániť ale telo ju neposlúchala a ona zaspala.

********************************************

Maboroshi ticho sedela v kancelárii keď vtom pocítila ako sa miestnosť pohla a ona sa ocitla na niekom mieste zahalenom tmou. Vyzeralo to ako jaskyňa. Maboroshi tasila zanpakuto. "Tak dosť nech si hocikto vylez a prestaň sa so mnou pohrávať!" zakričala do tmy. Z diaľky sa ozvali kroky. Niekto sa k nej blížil. "Ahoj." ozvalo sa a z tmy sa vynoril hnedovlasý chlapec so zelenými očami, v ktorých sa odrážalo pobavenie. "Vitaj Maboroshi." povedal a zakýval jej akoby to boli niaky starý priatelia. "To ty zato môžeš! To ty si sa mi vkradol do mysle!" zavrčala naňho. "No a?" jeho tón bol priam posmešný. Maboroshi tasila zanpakuto. "Satsu, Kinsei!" zakričala a meč sa okamžite rozčlenil do veľkého množstva čiernych ihlíc. "Ale Maboroshi to nemyslíš vážne. nebudeš predsa so mnou bojovať vo svojej mysli. Neboj čoskoro sa stretneme. Ak si chceš dať so mnou súboj príď na toto miesto. Ukázal na jaskyňu. V sne ti ukážem cestu ako sa do jaskyne dostaneš ale o našom stretnutí nemôžeš nikomu povedať lebo sa súboj konať nebude. Zatiaľ sa maj Maboroshi." usmial sa na ňu, zakýval jej a ona sa ocitla naspäť v kancelárii.

******************************

"Ken-chan nepoďme na tú schôdzu." žobronila Yachiru. O hodinu sa totižto mala konať schôdza kapitánov a podkapitánov. "Musíme tam ísť." zamrmlal Kenpachi. Kiko na nich z diaľky zazerala. Mala premyslený plán, že keď bude schôdza kapitánov zabije Yachiru pretože by pri nej Kenpachi nebol ale ten starý idiot Yamamoto sa rozhodol, že na schôdzu musia ísť aj podkapitáni takže jej plán bol v čudu. "Do čerta so schôdzami." zamrmlala si. "Aj ja si myslím." povedal Kenpachi, ktorý ju počul. Čo teraz? Mám už len dva dni a tá krpaňa sa za celý ten čas nepohla od Kenpachiho ani na krok. premýšľala v duchu. "Ozaj Yachiru zajtra choď hentú hŕbu papierov zaniesť Unohane kým ja vypíšem ďalšiu kopu pre Yamamota." ozval sa zrazu Kenpachi. Kiko zbystrila pozornosť. Zajtra pôjde Yachiru sama zaniesť papiere Unohane. Je to jej jediná šanca. Zajtra ju musí zabiť iná príležitosť sa už nenaskytne. "Yachiru ak chceš pomôžem ti zajtra s tými papiermi pre Unohanu. Pôjdem ich s tebou zaniesť." nasilu sa na ňu usmiala. "Jasné Kiko budem veľmi rada." potešila sa Yachiru.

*************************************

"Themia nevidela si môj zanpakuto?" Dan pobehoval po celom sídle a snažil sa nájsť svoj stratený meč. "Dan máš ho v ruke." s povzdychom zamrmlala Themia. Dan sa zastavil a pozrel sa na svoju ruku, v ktorej zvieral meč. "A vážne." povedal prekvapený "Dan ja to nepochopím ako shinigami môže stratiť zanpakuto a pritom ho držať v ruke?" začal si ho doberať Hisagi. "Presne tak ako sa kapitán môže ožrať s kozatou podkapitánkov desiatej jednotky." oboril sa Dan. Hisagi chytil červeň na lícach. "To už bolo dávno nie je fér vyťahovať na mňa záležitosti spred roka!" bránil sa. Themia sa vzdychla. "Mala by sme ísť na tú schôdzu." povedala. Dan sa zdvihol a vyštartoval z dverí prvý. Themia ho hneď nasledovala no vtom ju Hisagi chytil za ruku. Pozrela sa naňho. Hľadeli si priamo do očí. "Už je to dobré Themia?" spýtal sa jej. "No hej len sa mi o tom stále sníva, stále to dieťatko vidím pred očami." zašepkala a do očí sa jej nahrnuli slzy. "Ak chceš môžeš dnes prespať u mňa. Možno, že sa ti v inom prostredí nebudú zdať také sny." usmial sa na ňu s veľkou červeňou na lícach. Themia najprv zostala šokovaná nehybne stáť. "Tak fajn." vydralo sa z nej nakoniec a usmiala sa.

********************************************

Tsuki ticho stála vedľa Hitsugaya a Matsumoto. Nachádzali sa v sídle vrchného kapitána a čakali nato kedy sa začne schôdza. Ona však vôbec nevnímala veci, ktoré sa okolo nej diali. Stále rozmýšľala nad tým čo povedal ten chalan. Stále sa snažila presvedčiť o tom, že to nie je pravda. Dovnútra vstúpili všetci kapitáni a ich podkapitáni a Yamamoto začal schôdzu. "Tak v prvom rade by sa malo začať s vecami okolo Rukongaia." začal Yamamoto riešiť prvú tému. "Ja navrhujem aby sme ľuďom pomohli s opravami domov, vyšetrili všetkých zranených a pomohli tým, ktorým sme zatiaľ ešte pomocnú ruku nepodali." navrhol Hisagi a každý mu dal za pravdu. Každý okrem..."Nie!" zakričal Yamamoto a trepol svojou palicou o zem. "Teraz sa nemôžeme rozptyľovať takými záležitosťami ako je Rukongai. V prvom rade sa musíme zamerať na prichádzajúci boj s Aizenom!" rozhodol Yamamoto. Všetci naňho vypleštili oči na nikto sa mu neodvážil odporovať. "Ako to myslíte pripraviť sa na boj s Aizenom a čo tí nevinní ľudia tam vonku to sa na nich úplne vykašleme?!" vychrlila Tsuki. Zrazu sa jej chlapcove slová nezdali až také vymyslené. "Ako si počula v prvom rade sa zameriame na boj s Aizenom." odpovedal jej Yamamoto s kľudom. Chcela mu poriadne vynadať. Spravila krok dopredu ale Hitsugaya ju zastavil. S vraždiacim pohľadom pozrela do jeho ľadových oči. "Nerob si problémy a počúvaj Yamamotove príkazy." povedal jej výstražne. "Schôdza končí." oznámil Yamamoto a všetci sa chystali rozísť, keď vtom. "Nenávidím shinigami!!!" zakričala Tsuki na celú miestnosť a všetky prekvapené a zhrozené pohľady spočinuli na nej.