Svetlo v tme-7.Kapitola

Ok dokopala som sa k ďalšej kapitole v rekordnom čase sa nezdám xDDD Dúfam, že sa bude páčiť :)))

---

7.Kapitola

Tajomstvo, ktoré malo zostať skryté

Bolo ticho, úplne ticho, ktoré prerúšalo len tiché štebotanie vtákov. Satsuki sa bez pohnutia dívala na zapadajúce červené slnko. Červené...tak sa niesol aj tento deň v červených farbách. Skryla si hlavu do dlaní a rozplakala sa. Počula ako k nej niekto pristúpil. Cítila ako sa neznámeho pohľad zavŕtal do nej a to ju dosť vytočilo. "Nemôžeš vypadnúť chcem mať trochu súkromia!" ohradila sa a otočila sa na neznámeho. Zaskočená zistila, že práve poslala do čerta Byakuya. "Prepáčte taichou ja...ja som myslela, že ste niekto iný." ospravedlnila sa. Byakuya si k nej prisadol a zahľadel sa jej do očí. "Ak tu plačeš kvôli tomu slepému dievčatku bude v poriadku. Unohana sa o ňu postará." povedal ticho. "A čo ostatný?" vyhŕkla Satsuki. "Ostatný v poriadku nie sú! Pretože skoro všetci sú mŕtvy a my shinigami veľký ochrancovia nevinných sme im ani nedokázali pomôcť!" vzlykala a slzy sa jej kotúľali po lícach ako perly padali na jej kimono. Vtom sa Byakuyova ruka pohla k nej a slzy jej zotrela. Satsuki sa naňho prekvapene pozrela. Na jeho tvary sa črtala bolesť a smútok. "Každého zachrániť nemôžeme a o to viac to bolí keď nedokážeme pomôcť ani milovanej osobe." zašepkal, zdvihol sa a bez slova odišiel preč. Keď už bol ďaleko za Satsuki sa vynoril niaky hnedovlasý mladík. "Vyzerá to, že taichou sa ešte nezmieril zo smrťou svojej milovanej manželky." povedal s úškrnom. Satsuki a naňho zmätene pozrela. "Akej manželky? A kto vlastne si?!" vyštekla naňho. "Hisana Kuchiki jeho manželka. Zomrela veľmi dávno a on si doteraz vyčíta, že jej nepomohol." povedal chlapec a ako rýchlo sa objavil tak sa aj vyparil a nechal tam zmätenú Satsuki samú.

************************************************

Sora sedela na veľkom kameni a s bezduchým výrazom hľadela do prázdna. Bolo jej zle zo všetkého čo sa stalo. V mysli sa jej ešte stále črtal obraz tej mŕtvej rodinky. Zrazu ju z obehu myšlienok vyrušil biely plášť ktorý jej pristál na hlave. "Si v poriadku?" ozvalo sa za ňou a ona sa otočila na Renjiho, ktorý sa na ňu ustarane díval. "Ja neviem." vydralo sa znej. Renji si k nej sadol a prikryl jej chrbát plášťom. Sora si plášť k sebe viac pritisla a s povzdychom sa pozrela na zem kde si mravce usilovne plnili svoju robotu a zháňali potravu pre hniezdo. Z pozorovania ju prerušilo slabé Renjiho syknutie. Prekvapene sa naňho pozrela. Kŕčovito sa držal za hlavu a z jeho zavretých očí sa dalo vyčítať, že ho poriadne niečo bolí. "Taichou ste v poriadku?" spýtala sa ho. Kŕčovito sa na ňu usmial. "T...to nič nie je len ma bolí hlava už týždeň som poriadne nespal." povedal a znovu zavrel oči. "Taichou nemám niekoho zavolať aby vás vyšetril?" Sora oňho začínala mať vážne strach. "N...nie nikoho nevolaj len ma nechaj trochu sa vyspať." povedal bolestne. "Prosím?" Sora vôbec nepochopila zmysel vety. "N...nič len...ma nechaj vyspať sa." povedal, ľahol si na zem a hlavu si položil do jej lona. Okamžite zaspal. Sora najprv od prekvapenia zbledla a potom nabrala neuveriteľnú červeň na tvary. Po chvíľke keď to rozdýchala pozrela sa na Renjiho spiacu tvár a začala ho po nej jemne hladiť.

**********************************************

"Yin ja som myslela, že to prestalo!" chŕlila Maboroshi. "Tak počkať za toto ja nemôžem pretože ja som ti neukazovala nič z budúcnosti. Toto zvaliť na mňa nemôžeš!" ohradila sa Yin, "Jasné takže ono je to úplne normálne, že sa my na akadémii zjavilo v mysli presne toto dievča a teraz sa tá vec, ktorá sa mi zdala na akadémii skutočne odohrala!" syčala. Yin si vzdychla. "Ja neviem kto robí Maboroshi proste a jednoducho NEVIEM ale mám taký pocit, že niekto ti to robí naschvál." dodala vážne. Maboroshi na ňu vyjavene pozrela. "Počkať ty mi chceš povedať, že niekto sa mi snaží dostať do mysle a ovládnuť ma?" vyklopila prekvapene. "To zrovna netvrdím ale je to dosť možné. Alebo sa ťa snaží pomocou myšlienok niekde nalákať." povedala Yin už naozaj vážne. "A prečo s tým niečo neurobíš?" útočila na ňu znovu. "A čo stým asi tak mám urobiť keď sama neviem! Ani poriadne neviem čo sa to vlastne deje! " znovu sa začala brániť Yin. Maboroshi si vzdychla. "Fajn nechajme to tak možno, že sú to len naše trápne závery." snažila sa upokojiť samú seba ale moc jej to nešlo. Vtom sa ozvali kroky a obidve zbystrili. "Maboroshi už to tu zabaľujeme ide sa domov." povedal uťahaný Ichigo a premeral si obidve dievčatá. "Dobre už idem." prikývla Maboroshi a vybrala sa za ním. Yin sa zase vybrala za svojou kapitánkou s úmyslom zistiť čo sa vlastne deje. Kto za týmto všetkým stojí. Maboroshi sa tiež ponorila do podobných myšlienok ako Yin.

********************************************

Themia ticho sedela za domom. Vôbec netušila koľko tu už strávila hodín. Bolo jej to jedno. Dieťa ešte stále držala na rukách. Už ani neplakala len sa naňho s bolesťou dívala. "Themia tak tu si!" ozval sa za ňou známy hlas Hisagiho. Themia sa naňho neotočila ani sa mu len neozvala. "Themia mali sme o tebe strach kde si celý ten čas bola." pribehol k nej. Neodpovedala mu stále hľadela na dieťatko. Hisagi si všimol, že niečo drží v rukách. "Themia čo to máš?" spýtal sa a chcel sa pozrieť čo to drží ale Themia sa od neho vzdialila. "Nie!" vyšlo z nej. "Themia prosím ťa ukáž mi to." povedal a pomaly k nej pristupoval s otvorenou náručou. Themia už nemala silu brániť sa a nechala ho aby si dieťa zobral. Nastalo ticho. "Themia..."

"Ja som nevedela čo mám robiť! Nechcela som ho tu nechať aby naňho sadali muchy. Tie deti chceli aby som sa oňho postarala." s plačom vyhŕkla. Potom si skryla ruky do dlani a rozplakala sa ešte viac. "Chceli aby som sa oňho postarala." vzlykala. Vtom pocítila, že ju Hisagi silno objal. Nebránila sa a sama sa pritisla k jeho hrudi ale jej plač neprestával. "Vieš Themia teraz sa to dieťatko má isto lepšie. Viem, že to bolí. Bolí to keď vidíš smrť akosi zoberie taký mladý život ale tak to na svete chodí ja viem, že to bolí. Ale teraz sa to dieťatko ma isto lepšie a my mu pomôžeme stým keď mu spravíme dôstojný pohreb." povedal. Nastalo úplne ticho. Themia prestala plakať a počúvala tlkot jeho srdca, ktorý ju upokojoval. Zvrela oči. "Hisagi zostaneš tu so mnou?" spýtala sa ho. "Áno." odpovedal jej nežne...

*********************************************

Ashrai tíško sedela a z diaľky sa dívala na toho malého chlapca, ktorého sem priviezla. Už bol v poriadku. Tíško pri ňom sedela jeho rodina. Jeho starší brat sa jej asi stokrát poďakoval za to, že mu zachránila život. Povzdychla si. Vtom sa za ňou ozvali kroky a ona sa obzrela. "To si ty?" pozrela sa na mladíka. "Ishida však?" nebola si istá či si dobre pamätá jeho meno. Chalan prikývol sa sadol si k nej. "Je to hrozné však?" prehovoril po dlhej odmlke. "Hej." povedala ticho. "Nečakal som, že toto Aizen spraví." zamrmlal si skôr pre seba. "Zničil Rukongai bez toho aby sme ho spozorovali. Parchant! Ako to len urobil?!" Ashrai naštvane kopla do kameňa, ktorý bol pred ňou a ten sa odrazil rovno niakemu shinigamimu do hlavy. Chudáka to tak vyviedlo z miery, že stratil rovnováhu a capol na zadok. Ishida sa neudržal a začal sa smiať. "Nesmej sa!" ohriakla ho Ashrai červená od hanby. "Ashrai zlatíčko tu si!" ozval sa Shunsui, ktorý sa tam objavil aj s Nanao. "Nehovorte mi zlatíčko." odula sa. Mala pocit, že ju tu každý len strápňuje. "ÁÁÁ to je náš Ishida." začal Shunsui veselo. "Nato čo sa tu stalo máte výbornú náladu." zamrmlal Ishida a vyhol sa jeho objatiu. "Bodaj by nie však je ožratý!" Ashrai na kapitána hodila pár zlovestných pohľadov. Nanao si vzdychla. "Každý inak rieši trápenia." zašepkala smutne. "Presne a ožrať sa to je fakt výborné riešenie vy ste sa ale vyznamenali taichou takto celú situáciu len zhoršujete!" vyhŕkla Ashrai a ušla preč.

********************************************

Kiko oduto kopala kameň pred sebou. "Zabi Yachiru! To sa ľahko povie ale ťažko spraví ako mám to šibnuté decko zabiť keď je s ním stále ten idiot Kenpachi a vlastne prečo si to Aizen nevybaví sám keď sa mu už podarilo vyplieniť Rukongai." mrzuto si mrmlala pre seba. Zastavila sa z diaľky videla Kenpachiho a Yachiru. Ako ju mám do kelu zabiť? Kým je tam on tak nemám šancu. Musím využiť situáciu keď bude sama a keď to bude najmenej čakať. Premýšľala si v hlave plán. "Kiko!" z myšlienok ju prerušil Kenpachi. Pokúsila sa o prívetivú tvár, s ktorou sa naňho pozrela. "Áno taichou?" snažila sa aby jej hlas znel sladko. "Našla si niečo?" spýtal sa jej Kenpachi, ktorý si jej pretvárku vôbec nevšimol. "Nie." odvetila. "Fajn tak to tu balíme." povedal a jeho jednotka sa začala zoraďovať. Od hlavy po päty si premerala svojho kapitána a zhrnula si dokopy všetko čo jej Aizenom o ňom povedal. Ak by sa pokúsila zabiť Yachiru pred ním nemala by šancu. O Yachiru moc nevedela a preto nechcela riskovať, že by precenila jej sily preto ju musí napadnúť rýchlo aby sa nestihla brániť a aby to bolo pre ňu prekvapenie, ktoré nečakala. Ale ako to len spraví keď to sprosté decko je stále zavesené na pleci Kenpachiho. Vtom sa jej na tvary rozžiaril veľký úsmev. "Mám to." zašepkala si pre seba.

***********************************

Tsuki sedela sama na rozpadnutej lavičke a dívala sa na zničený Rukongai. Vtom začula zaprašťať vetvu a otočila sa. "Kto si?" spýtala sa hnedovlasého mladíka. Neodpovedal jej na otázku len sa na ňu veselo usmieval. "Hovorí ti niečo meno Haku?" Tsuki sa rozšírili od údivu oči. Haku bol jej brat, ktorý zomrel pri jej obrane keď bola ešte človek a napadli ich zlodeji. Tsuki bola jedna z mála shinigami, ktorý si pamätali svoj minulý život. "Pamätáš si na ten deň keď si prišla o rodinu však? A vieš čo nikto ale vôbec nikto nemusel z tvojej rodiny zomrieť. Totižto na blízku boli shinigami tí sa bohužiaľ radšej rozhodli, že zlikvidujú hollowa akoby mali zachrániť ľudskú rodinu a vieš prečo? Dostali jasný príkaz od Yamamota, že majú toho hollowa zabiť, že vraj ten hollow je prvoradý a nemajú sa rozpilovať zachraňovaním obyčajnej rodiny." Tsuki sa naňho pozrela so slzami na krajíčku. "Klameš!" vyštekla naňho. "Keď myslíš." usmial sa a zmizol. "KLAMEŠ!" zakričala za ním Tsuki no sama si tou pravdou nebola istá s plačom sa zosunula na zem. "To nemôže byť pravda...nie...nemôže...nie je to pravda" hovorila si dookola ale v skutočnosti boli jej pochybnosti oveľa väčšie.

**************************************

"Tak čo Hozumi ako sa ti vodilo?" spýtal sa Aizen hnedovlasého chlapca. "Nebude chýbať málo a Tsuki sa k nám pridá aj plán s Hisanou vychádza perfektne." uškrnul sa chlapec. "A čo to dievča Maboroshi?" pýtal sa ďalej Aizen. "Dajte mi chvíľku čas aj tú vám sem doveziem." chlapcove zelené oči zaiskrili. "Výborne som s tebou nad mieru spokojný Hozumi." usmial sa naňho Aizen