Spomienka

Chcem sa ospravedlniť, že som sem dávno nič nepridala a že neobieham SB ale mám zaracha kvôli známkam a dnes. 19.2. mi zomrel zajac menom Čirko. Museli sme ho dať utratiť pretože mal nádor na mozgu a zistilo sa to až príliš neskoro. Ja viem, že si poviete, že mi úplne šibe keď ma dostala smrť zajaca ale pochopte strávil so mnou 6 rokov čo jej dosť veľká a dlhá doba a ja som ho mala naozaj rada. Čirko ďakujem ti, že si tu bol vždy pre mňa, že si počúval (*aj keď si niekedy pritom zaspával*) moje neustále keci o tom ako sa mi darilo v škole a aký je život super a na druhej strane aký je úplne hnusný. Nikdy nezabudnem nato keď som bola s tebou vonku a nenápadne sa k tebe približovala mačka Cica aby si ťa uchmatla ako myš a ty na miesto toho aby si zdrhol si sa na ňu rozbehol a to chúďa si tak vystrašil, že zostala skrytá a zazerala na tebe alebo ako si sa vždy urazil keď som ti nedala najesť dupol so nohou a zazeral na mňa dovtedy až som ti nakoniec musela vyhovieť. Alebo keď si ako malý prehrýzol šnúru od telefónu a my sme museli kupovať nový. Vždy si budem pamätať nato keď som sa učila a ty si hopkal okolo mňa a obhrýzal mi učebnice a zošity hlavne teda matiku. Nakazil si ma svojou lenivosťou a veľkou pažravosťou :)))) Vtedy keď si u toho veterinára navždy zaspával tak ten veterinár povedal, že sa ti akosi z tohoto sveta nechce pretože si zaspával veľmi pomaly. Mrzí ma ti...mrzí ma, že som ti nedokázala predĺžiť život, že som ťa nedokázala zachrániť strašne ma to mrzí. Bola som tam s tebou až dokonca do úplneho konca pretože ty si bol vždy pri mne. Je mi hrozne keď sa teraz pozriem na klietku, z ktorej si sa vždy na mňa díval a ona je prázdna. Je prázdna a ja si želám aby si v nej bol ale ty si odišiel už navždy a nevrátiš sa...a to bolí najviac. Navždy na teba budem myslieť vždy budeš mať čestné miesto v mojom srdci. Chýbaš mi...dúfam, že sa tam na druhej strane máš dobre...