Svetlo v tme-6.Kapitola

Ja wiem, že sem pridávam ďalšiu kapitolu neskoro ale po rušnom týždni som sa chcela odreagovať a tak som cez víkend behala s kamoškami po vonku ale new kapitola je konečne na svete. Prosím ospravedlnte ak tam budú chyby moc som to neopravovala nechcelo sa mi XDD a užite si ďalšiu kapitolu :)))

---

6.Kapitola

Bozk smrti

"Dobrú noc!!" ozývalo sa celým Seiretei. Každý sa chystal na spánok po dlhom a náročnom dni. V Seiretei nastala pokojná noc ale bola aj taká pokojná u obyvateľov, ktorý žili mimo Seiretei?

Ráno Tsuki prebudil krik a hluk. Vyšla von vo svojom modrom pyžame s ovečkou a skoro ju prevalcovali shinigami, ktorý prebehli okolo nej. "Dávajte pozor!!!" zaziapala. "Ospravedlňujeme sa podkapitánka Tsuki." uklonili sa a bežali ďalej. "Čo je to tu za rozruch?" zamrmlala. "Dobré ráno Tsuki." ozvalo sa za ňou a ona skoro dostala srdcový šok. "Matsumoto nevieš zaklopať?!" zasyčala na ňu. "Obleč sa máme problém." povedala Matsumoto vážne. Tsuki na ňu prekvapene pozrela. "Aký problém?"

******************************

Satsuki vbehla so svojim kapitánom do Rukongai do najchudobnejšej časti. V noci to tu prepadli Arancaru . Celá štvrť ľahla popolom nehovoriac o stovkách mŕtvych a ranených ľudí. "Satsuki ty choď prehľadať domy a ak nájdeš ranených pomôž im kým sa k tebe nedostaví 4 jednotka." prikázal jej Byakuya. "Hai." povedala a obidvaja sa oddelili. Satsuki prechádzala štvrťou. Všade boli zdemolované domy niektoré ešte dohorievali. Ostrý pach dymu jej bránil poriadne sa nadýchnuť. Všade plakali a kričali ľudia. Kaluže krvi, ktoré sa spolu miešali. Bol to otrasný pohľad pri ktorom človeka zamrazilo. "Pomoc!" ozvalo sa zrazu z jedného domu, ktorý mal zničenú strechu. Satsuki vbehla do vnútra. "Je tu niekto?!" zakričala do čierneho ticha. Nikto sa jej neozval keď vtom sa niečo zamrvilo pod tehlami. Satsuki tam pribehla a začala tehly odhadzovať. Pod tehlami ležala žena ale na Satsukine zhrozené prekvapenie zistila, že je mŕtva. "Panebože." zašepkala Satsuki. "Mamy?" ozval sa slabučký hlas spod tela ženy. Satsuki aj keď nerada presunula telo ženy a zistila, že pod ním sa nachádzalo dievčatko. "Kto je tu? Kde je mama? Čo sa stalo?" plačlivo opakovalo dievča dookola. Satsuki to nechápala čo ju nevidí? Keď vtom. Ona je slepá! prebehlo jej mysľou keď si všimla mŕtve oči dievčaťa.

**************************************

"Taichou ďalší ranený!!" kričala Sora na Renjiho keď spod trosiek vylovila starého pána, ktorému po hlave tiekol veľký prameň krvi "Do čerta zkurv**ý Aizen." zanadával Renji. "4 jednotka okamžite sem!!" zakričal na členov štvrtej jednotky, ktorý už aj tak mali plné ruky práce. Tí okamžite pribehli k ranenému. Sora sa neveriacky dívala na tú spúšť. Vedela, že keď nastúpi ako shinigami bude vidieť veľa hrozných vecí ale toto bolo priveľa. Našli už 10 mŕtvych a 20 ranených a to sa nachádzajú len na začiatku. "Haló tuná niekto je zavolal jeden shinigami. Sora k nemu pribehla a pomohla mu vyhrabávať spod trosiek. Keď však trosky odkryli Sora skríkla a s vystrašenými očami, ktoré sa jej naplnili slzami cúvla dozadu. Potom padla k zemi a snažila sa vymazať si z hlavy ten strašný obraz. "Sora čo sa deje?" Renji k nej pribehol a objal ju. "Všetci sú mŕtvy..." vzlykala Sora. "Všetci." zopakovala vystrašene. Renji pristúpil k troskám a sám mal čo robiť aby sa nezrútil k zemi. Celý zbledol a jeho oči sa od údivu rozšírili. "T...to nie je možné vykoktal." spod trosiek naňho hľadeli mŕtve oči a nehybné telíčko dieťatka, ktoré objímali dve mŕtve tela jeho mladých rodičov. Všetci boli mŕtvy.

********************************************

"Maboroshi tu!" Yin k nej pribehla a v ruke zvierala 6-ročného chlapca, ktorý bol v bezvedomí. "Bež s ním k členom 4 jednotky." prikázala jej Maboroshi a Yin sa s ním rozbehla preč. "Taichou našli sme ďalšieho raneného." ohlásila to hneď Maboroshi Ichigovi. "Do čerta to nie je normálne." mrmlal Ichigo. "Taichou!!" ozvala sa z diaľky Hinamori. Zvierala v rukách chlapca, ktorý silno krvácal z hrude. "Okamžite sním bež za Unahanou!!" prikázal jej. Hinamori už na nič nečakala a rozbehla sa s ním za Unahanou ako najrýchlejšie vedela. Maboroshi sa tiež vydala na prieskum. Prechádzala malou uličkou keď zbadala dom, ktorý hádam jediný držal pohromade. Nedalo jej to. "Je tu niekto?!" zakričala keď vošla dovnútra. Bolo tam úplne ticho. Celý dom smrdel akousi zatuchlinou. Maboroshi zneistela. Niečo sa jej na tom dome nepáčilo. "Tak je tu niekto?!" pomaly vytiahla zanpakuto. Vtom pocítila ako ju čiasi ľadová ruka chytila za nohu. Okamžite sa ohnala mečom ale nad malým telíčkom sa zastavila. Zahľadela sa do skoro mŕtvych hnedých očí dievčatka, ktoré malo polku tváre celú krvavú. "Pomôž mi hrozne to bolí." zašepkalo dievčatko a po lícach jej stiekli slzy.

****************************************

"Sakra, sakra!" Ashrai lietala z jednej strany na druhú. Okolo nej na nosítkach a v rukách prenášali zranených. "Taichou je toho veľa 4. jednotka nestíha." zadychčaná pribehla za Shunsuiom. "To mi hovor." zamrmlal naštvaný Shunsui. Ashrai to nechápala ako sa sem cez noc mohol dostať Aizenov spol. bez toho aby si ich všimli, bez toho aby ich zacítili. Keby o tom vedeli nemuselo sa to stať. Nemuselo byť toľko ranených a už vôbec nie toľko mŕtvych. "Prosím pomôžte!!" ozvalo sa zrazu z diaľky. Ashrai zdvihla hlavu a zistila, že k nej beží chalan asi v jej veku. Pribehla k nemu. "Čo sa stalo?" spýtala sa ho. "Môj brat zrútila sa na neho strecha." povedal chlapec. Ashrai sa pozrela na zakrvavené malého chlapca, ktorého zvieral v náručí. "Daj mi ho donesiem ho k lekárom." povedala Ashrai. "Prosím zachráň ho." povedal chlapec a podal jej chlapčeka. "Spoľahni sa." povedala pritisla si k sebe chlapca a rozbehla sa s ním čo najrýchlejšie za Unahanou. "Vydrž." šepkala mu stále. Cítila ako sa chlapcovi hruď slabo zdvíha. "Vydrž." zopakovala mu a ešte viac pridala do behu. "Unohana!!" kričala už z diaľky na Unahanu. "Mám raneného chlapca." pribehla k nej zadýchaná. "Daj ho Isane tá sa oňho dobre postará." povedala Unohana, ktorá mala plné ruky práce s ďalšími pacientmi. Isane si ho hneď zobrala do opatery a začala ho liečiť. "Prosím ži." opakovala si v duchu Ashrai.

******************************************

"Themia tu sú ďalší!" volal Dan, ktorý našiel ďalších ranených. "Je ich veľa 4. jednotka nestíha všetkých liečiť." pribehla k nemu Themia. "Ja viem ale nemáme na výber. 4. jednotka sem!!" zakričal na členov 4. jednotky a tí okamžite pribehli na pomoc. "Idem sa pozrieť do tej uličky." zvolala Themia a zabočila do uličky, ktorá sa nachádzala kúsok od ich stanoviska. Obzerala sa okolo seba nikto tam nebol keď vtom. "Aha tam je! Tam je anjel smrti!" započula niake detské hlasy. Anjel smrti-zarazila sa nad týmto oslovením. Vzbudzovali strach a pritom bolo také vznešené. "Anjelik." kričali deti a bežali k nej. Themia zaostrila a zistila, že jedno dieťa vpredu zviera v ruke niaku dečku, v ktorej má asi zabalené batoľa. Deti k nej pribehli. "Na anjelik postaraj sa oňho." dievčatko jej podalo batoľa zabalené od hlavy po päty v deke. Themia ho chytila. Dieťatko sa zmrvilo a slabo zaplakalo. "Postaraj sa oňho anjelik." povedalo dievčatko ešte raz a spolu s ostatnými deťmi sa rozbehla preč. "Počkajte!" kričala Themia ale deti už boli preč. Themia odkryla deku. Jej oči sa naplnili slzami, udusila v sebe výkrik a strasúcimi rukami sa dotkla detskej tváre. Cítila ako tvárička chladne až zostalo studené. Mŕtve očká malého batoľaťa sa smutne dívali do prázdna. Dieťatko bolo mŕtve.

********************************************

"Pohyb!! Pohyb!!" poháňala Tsuki členov jednotky, ktorý niesli ranených. Celé jej čierne kimono bolo od krvi pretože v rukách prenášala dievčatko, ktorému tehly úplne rozdrvili pravú ruku. "Taichou to je už 50 ranených." povedala Matsumoto zhrozene. "Ja viem." šepkal Hitsugaya. "Aizen ty bastard." šepkal naštvaný. Vtom ho však z myšlienok vyrušila Tsuki, ktorá mu násilím stiahla biely plášť. "Čo to nacvičuješ?!" zakričal na ňu. Neodpovedala mu len sa s plášťom rozbehla preč. On sa tiež rozbehol za ňou. Všimol si, že niečo do jeho plášťa balí. "Čo to robíš?" spýtal sa jej. "Na." podala mu do ruky batoľa zabalené v jeho plášti. "Jeho mama je mŕtva. Musíme ho zaniesť k Unohane môže byť ranené. Ty si najrýchlejší ty sa tam rýchlo dostaneš." povedala mu vážne. Hitsugaya jej neodpovedal ale okamžite aj s dieťatko zmizol. Tsuki potrela na jeho mŕtvu mamu. "Postaráme sa oňho." sľúbila jej dúfajúc, že ju mama dieťatka z neba počúva.

*************************

Kiko prechádzala zdemolovanými ulicami. "To sú idioti. Banda bláznov čo ich to len napadlo?" mrmlala. Takto dokalič Rukongai. Nechápala to? Však vojna má byť až o mesiac. Prečo to urobili? "Hej dievča." ozval sa zrazu známy hlas vychádzajúci z jedného domu. Ako víchor tam vošla. "Grimmjow čo tu robíš chceš aby ťa na mieste popravili?!" osopila sa naňho. Grimmjow na ňu meravo pozrel. "Čo sa deje?" spýtala sa ho. "Ja lenže som nečakal...no proste to bol Aizenov nápad." povedal strnulo. "A prečo ste zabili toľko nevinných prečo ste zabili deti?!!!" Kiko sa hnevom až triasla. "To nebol môj nápad dievča ja som sa detí ani nedotkol ale keby sme to nesplnili Boh vie čo by s nami Aizen urobil." šepkal. "Prečo toto všetko?" Kiko sa popozerala dookola. "Ja neviem nič nám nepovedal ale Kiko je tu ešte väčší problém." povedal ešte s väčším šeptom. "Aký?" Kiko sa naňho váhavo pozrel. "Po týždni sa máš k nám vrátiť naspäť ale ešte predtým máš zabiť podkapitánku Kenpachiho Zarakiho." Kiko neverila tomu čo jej práve povedal. "M...mám zabiť Yachiru?" neveriacky sa naňho dívala. "Áno to ti prikazuje Aizen." Grimmjow zaťal päste a s vážnou tvárou sa na ňu pozrel.