Svetlo v tme-5.Kapitola
Konečne som sa dokopala k ďalšej kapitola užite si ju ďalšia tak skoro nebude XDDD
5.Kapitola
Nástup do jednotiek
"Už ide?" Tsuki sa naklonila nad Themiu, ktorá sa dívala z okna. "Tsuki pýtaš sa ma to už asi miliónty krát a ešte stále nejde." zamrmlala Themia a očami sa snažila privolať shinigamiho, ktorý im mal doniesť papiere kde sa píše do akých jednotiek a na aké postavenie sa dostali. "Už ide! Už ide!" vyhŕkla zrazu Satsuki a všetky sa načapili k oknu. "Aby to sklo neprasklo." zamrmlala Maboroshi, ktorá jediná spolu s Yin zostala sedieť na posteli. Shinigami s listami vošiel do vnútra. Bolo počuť krik a smiech detí, ktoré dostali svoje papiere. Chvíľku trvalo kým sa dostal do izby k dievčatám keďže chodil do každej izby zvlášť. Po 10 minútach sa ozvalo klopanie na ich dvere. Všetky sa rozbehli k dverám a tak potiahli kľučkou, že ju až vytrhli. Stál tam shinigami. Vytiahol 8 bielych obálok. "Tu sú tie obálky a prosím vás nechajte ma ich rozdať kým sa na ne vrhnete ako hladné šelmy ÁÁÁÁÁÁ!!!!!!!!!" vyzeralo to, že shinigami všetko povedal do vetra pretože dievčatá sa na obálky vrhli ako zmyslov zbavené a pritom stihli prevalcovať aj jeho. "Maboroshi, Yin to je pre vás." podala im Sora obálky. Ozvalo sa trhanie papiere a nastalo hrobové ticho. Po chvíľke sa však ozvalo veselé výskanie. "Som podkapitánkou kapitána Kuchikiho." výskla šťastne Satsuki. "Ja som podkapitánka kapitána Abaraia." pridala sa šťastne Sora a obidve sa veselo objali. "Ja som sa stala podkapitánkov kapitána Hisagiho Shuuheia." Themia sa zatočila a s radosťou vykríkla. "Ja som podkapitánka Kyouraku Shunsuia." zamávala Ashrai papierom. "No jo ja som zas podkapitánka a do čerta..." Kiko skoro posadilo na zadok. "J...ja som podkapitánkou Zarakiho Kempachiho." Kiko v duchu preklínala idiota, ktorý ju dal do jednotky s tým blbcom. "Ja...ja som." Tsuki pokrčila papier. "Podkapitánka Hitsugaya Toushira." zavrčala a od hnevu z nej vychádzala až para. "Ja som podkapitánka Kurosakiho Ichiga." Maboroshi to meno nič nehovorilo. Nemo sa pozrela na muža s ryšavou hlavou, ktorý bol na fotke. "Ja som podkapitánka Soi Fong." povedala Yin. "Zajtra nastupujeme a všetky ako podkapitánky. Môžeme si zagratulovať." povedala Ashrai.
Ráno si pobalili veci pretože teraz bude mať každá svoj vlastný byt, ktorý im zabezpečil Yamamoto keďže sú podkapitánky. Dali posledné zbohom izbe kde žili spolu s pavúkmi, komármi a inými háveďami dlhé štyri mesiace a vybrali si každá do svojej jednotky za kapitánom...
*************************************
"Teba poznám ty si tá zvedavá." vyhŕkol Renji keď Sora vstúpila do sídla tretej jednotky. "Díki za krásne uvítanie." zamrmlala Sora. "Prepáč ja len, že ťa poznám." ospravedlnil sa Renji. "Sadni si." ukázal na stoličku oproti nemu. Sora si sadla a ruky si položili na stôl zaplnený papiermi. "Takže ako moja ďalšia podkapitánky máš povinnosti typu zabíjanie silnejších hollowov a iných netvorov. Pri rozhodujúcom boji s Aizenom tiež budeš bojovať so silnejšími no a ako každého podkapitána ťa neminú papierovačky." ukázal na kopu papierov. "Nie je ich akosi veľa?" vyľakane pozrela na tú hromadu. "Aj ja si myslím." vzdychol nešťastne Renji. "A ozaj ešte je tu môj jeden podkapitán Kira. Toho by som ti predstavil ale zrovná má misiu." dodal Renji. "Aha." nastalo trápne ticho. Po chvíľke sa obidvaja natiahli po papier z hromady. Obidvaja si však vystriehli presne ten istý papier a ako si ho chceli zobrať nechtiac sa dotkli rukami. Obidvaja zostali ako zamrznutý. Pozreli na seba a nabrali červeň na lícia. "Prepáč!" vydralo sa z nich jednohlasne a ich ruky sa oddelili. "Ja...no...mali by sme začať s tými papiermi." vykoktal Renji ešte stále červený až po uši.
*****************************************
"Taichou kde mám dať tie papiere?" spýtala sa Satsuki držiac v ruke kopu papierov. Boli dosť ťažké a Satsuki mala pocit, že jej odpadnú ruky. "Počkaj pomôžem ti s tým." povedal Byakuya, zdvihol sa zo stoličky a zobral jej papiere z rúk. Položil ich na skriňu. Satsuki z neho nespúšťala zrak. Od vtedy ako prekročila prah šiestej jednotky jej kapitán ani raz nezmenil výraz tváre. Stále ho mal taký chladný ale keď sa mu hlboko zadívala do očí videla v nich veľa smútku. "A je to." zašepkal Byakuya a znovu si sadol za stôl. Satsuki zobrala ďalší zväzok papierov, vyšplhala sa na stoličku a dala ich na samý vrch skrine. Akú minulosť skrývaš Byakuya? prebehlo jej mysľou. Vtom sa stolička zakývala a Satsuki stratila rovnováhu. Jediné čosi v tej chvíli uvedomila bolo, že padá zo stoličky. Zavrela oči a zacítila, že ju niekto zachytil. Jej fialové oči sa otvorili a pozreli sa do ľadových oči jej kapitán. Byakuya ju zovieral v náruči. Odvrátila od neho svoju tvár aby si nevšimol, že sa červená. "Dávaj sa väčší pozor lebo sa zraníš." povedal a položil ju na zem. "Prepáčte nabudúce si budem dávať väčší pozor." povedala nehľadiac mu do oči a rýchlo odišla zapisovať papiere. "Lebo si ublížiš." Čo to de kelu kecám? pomyslel si a pozrel z okna na modrú oblohu. "Hisana." zašepkal si sám pre sebe ale Satsuki ho zreteľne počula.
**********************************************
"Vitaj v jednotke no nehovoril som ti, že prejdeš?" potľapkal Hisagi Themiu po pleci. "Vraveli." usmiala sa naňho Themia. Tie slová mi dodali odvahu dodala si v mysli. "Prosím ťa aké vraveli? Prosím tykaj mi sme predsa kamoši." povedal s úsmevom. "A ako ťa mám oslovovať keď sme kamoši?" uškrnula sa naňho Themia. "Hisagi." žmurkol na ňu. "Tak teda ešte raz ahoj Hisagi." žmurkla aj ona naňho a odcestovala k hŕbe papierov. Myslím, že mi dvaja si budeme dobre rozumieť Themia pomyslel si s úsmevom. "Som TU!!!!!!!!!" do vnútra sa vrútil chalan s krátkymi čiernymi vlasmi. Hisagi chytil silný šok a Themia od ľaku rozliala atrament na papier. "Dan ty idiot nevieš klopať?!" zavrčal naňho Hisagi. "Prečo by som mal klopať keď tu prakticky vlastne bývam." oboril sa chalan a modrými očami sa zapichol do Hisagiho vraždiaceho pohľadu. "Themia to je môj druhý podkapitán Dan." predstavil ho Themii. "Čawooooo!!!" zreval Dan a objal ju tak, že sa skoro zadusili. Super to mi chýbalo debil do partie pomyslela si Themia.
************************************************
"Zdvihni tu svoju lenivú riť a pomôž mi!!!!!!!" Tsuki hodila na Matsumoto hŕbu papierov a ona od ľaku padla z gauča. "Ty jedna...čo to tu nacvičuješ?!" oborila sa na ňu Matsumoto. "Nič ibaže ty tu celý deň váľaš šunky a ja sa tu piplem z papiermi!!!" zavrčala na ňu Tsuki. "No a čo? Si tu nová tak sa čiň." Matsumoto na ňu hodila víťazoslavný pohľad. "Ty stará koza." zasyčala na ňu Tsuki a to Matsumoto natoľko vyprovokovalo, že ju začala naháňať po celej kancelárii. "TAK A DOSŤ!!" Hitsugaya tresol päsťou do stola. "Relax taichou." uškrnula sa naňho Tsuki. "Relax? Pri vás?!" Hitsugaya sa snažil ukľudniť. "Ale no tak nemaj stres." Tsuki ho zo srandy oviala papierom. "Daj pokoj!" odohnal ju. "Mal by si, si nájsť babu tá by ťa ukľudnila." uškrnula sa lišiacky Tsuki. "Tche, na také hlúposti nemám čas." zamrmlal a pozrel sa z okna. Hinamori zašepkal si v duchu jej meno. "Matsumoto však je on do niekoho zaľúbený?" zašepkala Tsuki keď videla aký je Hitsugaya zamyslený. Matsumoto si smutne vzdychla. "To by si asi nepochopila Tsuki..."
***************************************
"Ehm...no tak Maboroshi ja som tvoj nový kapitán Ichigo Kurosaki. Prosím ťa ber ma s rezervou v živote som kapitána nerobil." Ichigo bol zo všetkého úplne nervózny. "No jasné." povedala Maboroshi. "Tak no ďalšiu podkapitánku Hinamori Momo ti predstaviť nemôžem tá nastúpi do práce až zajtra." zamumlal Ichigo. "To nevadí." Maboroshi skúmavo hľadela na Ichiga. Bol hrozne nervózny videla to na ňom. S povzdychom si sadla. "Tak začneme triediť tie papiere." snažila sa uvoľniť napätú situáciu a začala podpisovať papiere. "Dobrý nápad." usmial sa Ichigo a začal jej pomáhať. Nastalo zase ticho. "Tak prečo si sa vlastne stala shinigami?" prehovoril po chvíľke Ichigo. "Ja neviem." zamrmlala Maboroshi. Zase ticho. "Pripadám si fakt trápne." Ichigo položil papiere. "To je dobre Taichou." Maboroshi k nemu zdvihla zrak. "Nesmiete byť taký nervózny. Čo budete preboha robiť keď nastúpi tá druhá podkapitánka?" spýtala sa ho. Ichigo zvážnel. "Tak to teda vôbec neviem." zašepkal. Maboroshi si všimla zmenu jeho správania. "Prečo?" vyletela z nej otázka.
****************************************
"Konečne dievča ako sa patrí." Soi Fong bola nad mieru spokojná zo svojou podkapitánkou Yin. "To je nespravodlivé prečo tá malá zožala celú slávu?" fňukal Marechiyo. "Baby držia spolu." zamumlal Ukitake, ktorý sa tiež vydal pozrieť na novú podkapitánku Soi Fong. "Tak Yin musíme si niekedy keď budem mať čas dať súboj si fakt silná." Soi Fong ju potľapkala po pleci a pozrela na hŕbu shinigami, ktorých Yin pobila. "Veľmi rada si s vami dám súboj." uklonila sa Yin. "Vidíš to Marechiyo ber si znej príklad." zazrela naňho Soi Fong. " Diskriminácia." zamrmlal nahnevane Marechiyo. "Tak Yin trošku ťa tu prevediem." Soi Fong ju chytila okolo pliec a odišli preč.
**************************************
Shunsui si pochlipkával ako vždy svoje saké keď vtom. TRESK miska s jeho alkoholom skončila na zemi rozbitá. "Ashrai prečo si to urobila?" Shunsui sa nešťastne hodil k rozbitej miske. "Lebo chľastáte celý deň a vôbec nám nepomáhate!" zavrčala naňho Ashrai. "Ale ja som kapitán."
"Však práve mali by ste robiť najviac." Ashrai ho prepichla pohľadom. Nanao sa začala smiať. "To je nespravodlivé prečo musím ja mať dve baby, ktoré sú proti mne." zamrmlal a sadol si pomáhať s papiermi. Chcel sa načiahnuť po fľašu sakého ale Ashrai bola rýchlejšia fľašu chytila a vyliala ju z okna. "Nieeeeeeeeee!!!!!!" zakričal Shunsui a nešťastne sa pozeral ako sa jeho saké vylialo niakemu shinigamimu na hlavu. Ashrai si pošúchala ruky. "Tak a teraz sa môžete úplne sústrediť na prácu." usmiala sa naňho. Shunsui sa zviezol k zemi. "PREČO JAAAAA??!!!!!!!!!!!!!!!!" ozval sa jeho zúfalý hlas celou jednotkou.
*************************************
Bože prečo ja? Prečo ja? Kiko sa meravo pozerala na svojho mega kapitána a jeho mini podkapitánku. "Tak Kiko dúfam, že si silná a pri boji sa mi nebudeš pliesť do cesty." uškrnul sa na ňu Kenpachi. Ty debil keby bolo po mojom odrovnám ťa na mieste pomyslela si
"Nebojte nebudem sa vám pliesť do cesty." umelo sa naňho usmiala. "Ken-chan však nás obidve budeš nosiť na chrbte?" žobronila Yachiru. "Nie!" vyhŕkla Kiko. Obidvaja na ňu prekvapene pozreli. "Teda chcem povedať ja som už nato veľká." pokúsila sa o úsmev. "Tche, slovo krása jej nič nehovorí." ozval sa za ňou Yumichika. "No ty tou krásou priam prekvitáš." nedarovala mu to Kiko. "Čo si to povedala?!" oboril sa na ňu. "Hovorím, že si príťažlivý." posledné slovo poriadne zdôraznila. Kenpachi sa začal smiať a Ikkaku mal čo robiť aby udržal Yumichika. "Dievča ty sa mi páčiš." uškrnul sa na ňu Kenpachi. Grimmjow dúfam, že si to užívaš lepšie ako ja. pomyslela si.
"Nebojte nebudem sa vám pliesť do cesty." umelo sa naňho usmiala. "Ken-chan však nás obidve budeš nosiť na chrbte?" žobronila Yachiru. "Nie!" vyhŕkla Kiko. Obidvaja na ňu prekvapene pozreli. "Teda chcem povedať ja som už nato veľká." pokúsila sa o úsmev. "Tche, slovo krása jej nič nehovorí." ozval sa za ňou Yumichika. "No ty tou krásou priam prekvitáš." nedarovala mu to Kiko. "Čo si to povedala?!" oboril sa na ňu. "Hovorím, že si príťažlivý." posledné slovo poriadne zdôraznila. Kenpachi sa začal smiať a Ikkaku mal čo robiť aby udržal Yumichika. "Dievča ty sa mi páčiš." uškrnul sa na ňu Kenpachi. Grimmjow dúfam, že si to užívaš lepšie ako ja. pomyslela si.
****************************************
Aizen sedel za stolom na "čajovom posedení" a usmieval sa na Espadu. "Je čas zaútočiť." oznámil im.
Komentáre
Zverejnenie komentára