Ichirin no Hana-7.Kapitola-Láske nerozkážeš

Po dlhom čase som sa rozhodla napísať ďalšiu kapitolu Ichirin no Hana. Dúfam, že sa bude páčiť :-))))

7.Kapitola

Láske nerozkážeš

---

Seiretei bolo celkom pokojné. Každý sa staral o svoje záležitosti, smial sa s ostatnými a plnil si rozkazy od kapitána. Všade vládla pokojná harmónia, ktorá však akosi zabudla zavítať do vznešenej rodiny Kuchiki. "No tak mladá pani mali by ste niečo zjesť ak nechcete ochorieť." dohováral staručký pán Rukii, ktorá sa zamkla vo svojej izbe a odmietla ju opustiť. "Nie!" ozval sa rázny trucovitý hlas Rukie. Starček si vzdychol. "Mladá pani keď ochoriete nič tým nevyriešite." dohováral jej naďalej. "Nech." ozval sa vzdorovitý hlas z izby znovu. Starček na po druhé vzdychol a s neúspešnou misiou došiel za pánom domu, ktorý tiež pretrvával v pochmúrnej nálade. "Mladá pani odmietla jesť." povedal starček. Tento krát sa ozvalo Byakuyove vzdychnutie. Pomaly sa postavil a ráznymi ale tichými krokmi vykročil k izbe svojej sestry. "Rukia poď sa najesť." povedal nezáživným hlasom. "Choď preč!" Rukiin hlas sa z trucovitého zmenil na nahnevaný a Byakuya mal čo robiť aby od zúrivosti nepomlátil veci naokolo a nerozkričal sa na celé Kuchiki sídlo. "Trucovanie ti nijako nepomôže Rukia." snažil sa zachovať si svoj chladný hlas ale pery sa mu od hnevu chveli. "Ale pomôže a daj mi pokoj!" osopila sa naňho. "Rob si ako chceš." zamrmlal nahnevaný. "Beztak odtiaľ raz vylezieš hlad ťa prinúti." povedal, zvrtol sa na päte a vrátil sa späť do svojej izby. Nervózne sa pustil do papierov, ktoré mal na stole. Rukia mu ani raz ,ani jediný raz v živote neodvrávala a nebola na neho drzá a teraz? Ani sa nebránila dať mu najavo, že by ho najradšej zniesla zo sveta.

Medzi tým u Urahara

"Ichigo podľa môjho názoru by si sa mal najprv ukľudniť." Urahara zamával vejárom akoby sa tým snažil zahasiť lávu, ktorá sa nachádzala vo vnútri Ichiga a hrozilo, že každú chvíľu vybuchne. "Nehovor mi, že sa mám upokojiť a otvor ten debilný vchod do Soul society veľmi by si mi pomohol keby si ma premiestnil rovno do Seiretei do sídla Kuchiki!!" láva v Ichigovom tele nebezpečne bublala. "Mrkváč ja to nepochopím ako môže byť niekto taký idiot a nechať si dievča ukradnúť už druhý krát." zarýpol Jinta čo bola veľká chyba. BUM ozvala sa sopka v Ichigovom tele, ktorá pri Jintových slovách vybuchla. "Ty malý sopliak!!!!!" vrieskol Ichigo a vrhol sa na Jintu našťastie ho Urahara zastavil. "Fajn Ichigo ja ten vchod otvorím len mi prosím ťa nezruinuj obchod a hlavne nikoho z nás nezabi." povedal bezstarostným hlasom a za ním sa objavila brána. "Chceš teda rovno do Seireitei?" spýtal sa ho s lišiackym úsmevom. Ichigo naňho vyvalil oči. "To ako vážne?" spýtal sa ho akoby zle počul. "Jasné však si zástupca shinigami ale byť tebou hneď by som sa kdesi skryl lebo keď Yamamoto zistí, že si v Seireitei je s tebou Amen." znovu zamával vejárom. "Tak fajn." Ichigo sa usmiala a rozbehol sa do brány. "To je idiot." zamrmlal Jinta. "Nuž Jinta láske nerozkážeš." usmial sa naňho Urahara a odišiel preč.

O niekoľko hodín neskôr v kancelárii desiatej jednotky.

Hitsugaya ako obvykle zavalený papiermi pozrel uprene na hodiny. Bolo presne jedenásť večer. Čas aby sa pomaly chystal domov kde ho okrem mäkkej postele čaká Hinamori, ktorá mu isto iste pripravila chutnú a teplú večeru. Hitsugaya sa pri tej myšlienke usmial. Hinamori už s ním bývala niaky ten mesiac a o ničom inom sa tak živo nediskutovalo v desiatej jednotke ako o tom, že kedy sa tí dvaja zoberú. "Domov sladký domov." zašepkal blažene Hitsugaya keď ho vtom zo zadu niekto chytil za plece. Okamžite na to zareagoval tak, že sa rozohnal zanpakuto ale iný zanpakuto útoku zabránil. Hitsugaya vypleštil oči. "Kurosaki si normálny čo tu robíš?!" zašepkal naštvane. "Prišiel som si pre Rukiu a potrebujem tvoju pomoc." Ichigo tiež šepkal. "A prečo by som ti mal ako pomôcť?" zasyčal naňho. "Pretože si jediný koho môžem o pomoc požiadať a pretože Rukia a Hinamori sú dobre kamarátky a pretože keby som bol na tvojom mieste tiež by som ti pomohol." vymenoval dôvody. Hitsugaya si vzdychol. "Bože ak na to prídu som mŕtvy a ty so mnou!" ohradil sa ešte raz a vybral sa preč. "Toushiro kam ideš?"

"Ideme najprv ku mne domov tam niečo vymyslíme." povedal beztoho aby sa na Ichiga pozrel. "Tak fajn." povedal Ichigo a vybral sa za ním.

Keď sa ozvalo klopanie na dvere Hinamori hneď pribehla otvoriť. "Vita...." v polovici slova sa sekla a premerala sa Ichiga od hlavy po päty. "Ichigo čo tu robíš?" spýtala sa ho. "Ichigo sa rozhodol, že si Rukiu odtiaľto vyzdvihne." odpovedal na miesto neho Hitsugaya. Hinamori to docvaklo a rýchlo ho pustila do vnútra aby si ho nikto nevšimol. Ichigo vošiel do útulného domu. Menšia obývačka bola prepojená s kuchyňou, ktorú oddeľoval pult. Obývačka bola pokrytá hladkým drevom. Uprostred bol malý hnedý stolík pri ňom krémový gauč a krémové kreslo. Keďže sa nachádzali v Soul Society televízor tu nebol na miesto toho tu bolo veľa poličiek a skríň s knihami a papiermi. Ichigo si sadol na gauč a Hitsugaya do kresla. Hinamori každému doniesla misku teplej polievka a aj ona si sadla na gauč. "Máš niaky nápad Kurosaki ako sa dostať do Kuchiki sídla?" spýtal sa ho. Ichigo prestal jesť polievku a silno sa zamyslel. "Keď som bol v Seiretei prvý krát tak som sa najrýchlejšie bez toho aby ma vypátrali premiestnil kanálom. Ten predsa musí prechádzať aj cez Kuchiki sídlo." povedal zamyslene. "To je síce pekné Kurosaki ale nemáš plán kanála a keď bez plánu prenikneš do kanála tak ľahko zablúdiš a pochybujem, že ten kanál prechádza cez Rukiinu izbu." zaškrtol hneď Hitsugaya plán. "A čo keby som za ňou skočila a vyviedla ju von akože sa poprechádzať po Seiretei a porozprávať sa a ty by si, si ju jednoducho zobral a odišli by ste a ja by som sa silno tvárila, že som proti tebe nič nezmohla?" prišla s prostým, jednoduchým ale účinným nápadom Hinamori. "Bude to jednoduché a nebudeš musieť tasiť meč a nikoho zraniť." dodala. Ichigovi sa na tvári rozžiaril úsmev. "Hinamori ty si hlavičky." nadšením skoro vylial polievku. Hinamori sa usmiala. "Ale budeme s tým musieť počkať do zajtra teraz je už veľa hodín do vtedy sa jej isto nič nestane." s úsmevom naňho pozrela.

*************************************

"Mladá pani neprišla ani na večeru." hlásil starček Byakuyovi. To Byakuyu úplne naštvalo. "Však ja naučím to dievča poslušnosti." zamrmlal a vybehol z izby za Rukiou. "Láske nerozkážete pane." zašepkal starček s úsmevom keď už bol Byakuya príliš ďaleko nato aby ho počul. Byakuya vybehol hore schodmi a zatrieskal Rukii na dvere. "Tak to by stačilo slečinka okamžite odtiaľ vylez lebo tam ja vleziem za tebou!" zakričal do izby ale nikto sa mu neozval. "Tak a dosť." zašepkal a dvere vyvalil no so šokom zostal stáť. Rukiu v izbe nenašiel....