Ichirin no Hana-4.Kapitola

4.Kapitola

Keď ťa má niekto rád

Ichigo pomaly otvoril oči. Slnko mu svietilo do izby a šteklilo jeho tvár. Pozrel na spiacu Rukiu, ktorá ho spokojne obímala ako plyšiaka. Musel sa usmiať bola prekrásna. Dal jej pusu na líce a zdvihol sa z postele tak aby ju nezobudil. Vošiel dole do kuchyne a zistil, že všetci sú preč. "To je divné." zašomral a vybral sa do chladničky, zobral si odtiaľ mlieko a pozrel na hodiny zavesené nad dvermi. V okamžiku celé mlieko vychrstol a skoro sa zadusil kašľom. "Rukia meškáme!!!!!!!!!!!" s krikom sa vrútil do izby a spôsobil Rukii menší šok. "Čo sa deje?" pozrela naňho ospalo. "Škola! My meškáme." Ichigo si zobral školskú uniformu a išiel sa prezliecť do kúpeľky. Rukia sa začala prezliekať v izbe. Vznikla organizovaná panika pretože keď Ichigo vychádzal z kúpeľky a Rukia sa tam práve chystala tak sa zrazili. Potom sa skoro zabili ne schodoch keď Ichigo zakopol o Kona a pri páde stiahol so sebou aj Rukiu.

---

"Do čerta! Do čerta! Prvá je matika však nás učka zabije!!" Ichigo si bol istý, že nič hrozné sa mu už tento deň nemôže stať. Práve vošli s Rukiou do školy. Ichigo sa ešte stále snažil predýchať aféru na križovatke kde sa rozhodol, že nebude čakať na zelenú a rozhodol sa prejsť cez červenú. Toto rozhodnutie ho však skoro stálo ročný pobyt v nemocnici a dopravnú nehodu . Rukiu to dokonca tak vystrašilo, že mu celou cestou do školy nadávala, že je Baka bez mozgu a rozumu. Zastavili sa pred dverami do triedy. "Kto otvorí?" pozrel sa na Rukiu. "Tak nato zabudni otvor ty!" povedala a cúvla od dverí. Ichigo na sucho preglgol, pevne chytil kľučku a stlačil ju. Dvere sa s tichým vrzgotom otvorili a oni vstúpili do vnútra. Učiteľka na nich pozrela zabijackym pohľadom. "Netvrďte mi pretože vám to neuverím, že ste obidvaja zaspali." povedala odmerane. "Ehm...pardon." vydrali zo seba jednohlasne a každý si sadol na svoje miesto. "Ichigo ty prasa jedno nechodíte spolu ani dva dni a už spolu skončíte v posteli." Keigo sa naňho lišiacky usmial. Ichigo chytil červeň na líci. "Baka! My sme spolu nespali len sme sa proste oneskorili." zasyčal naňho.

Hinamori sedela na streche a dívala sa na Seiretei. "Rukia tam vo svete ľudí musí byť oveľa väčšia sranda." zamrmlala si pre seba a s povzdychom v myšlienkach zablúdila do sveta ľudí. Bolo to už pekne dávno čo sa tam bola naposledy pozrieť a Rukia a Matsumoto jej rozprávali aké je to tam teraz úžasné. Chcela sa tam ísť pozrieť hrozne moc ale na miesto toho trčala tuná v Seiretei. Vlastne odkedy bola zranená Aizenom jediné čo poznala bol nemocničný pach, veľa hadičiek a injekcií potom keď sa uzdravila a oni ju pustili bola hrozne rada, že zas cíti slobodu...a teraz zatúžila vidieť svet ľudí. Z myšlienok ju prebudila osoba, ktorá ju zo zadu objala. "Ahoj." zašepkal jej do ucha nežný chlapčenský hlas. Na tvári sa jej vyčaroval úsmev. "Hitsugaya." vyhŕkla šťastne, otočila sa k nemu a objala ho. Bola šťastná, že ho vidí. Milovala ho. Jej srdce patrilo celé iba jemu. Spomenula si nato keď bola v nemocnici. Jej stav bol vtedy kritický hrozilo, že zomrie. Vlastne sama si vtedy želala z tohto sveta navždy odísť. Myslela si, že ju tu už nikto nepotrebuje, mala pocit, že na ňu každý zabudol, že pre každého bola Hinamori Momo neexistujúca...zostala sama...to si vtedy myslela. Pamätala si nato...vtedy, keď to už vyzeralo, že zomrie vrútil sa do nemocničnej izby kde ležala Hitsugaya. Členovia 4. jednotky sa ho vtedy odtiaľ snažila dostať zo slovami, že tam teraz nemá čo robiť on si však cez nich prebúral cestu. Chytil Hinamori za ruku, naklonil sa k nej a povedal jej, že ak navždy odíde preč tak už tu nebude mať on pre koho žiť jeho život zostane navždy prázdnym. Povedal jej, že musí bojovať, musí sa znovu postaviť na nohy kvôli nemu lebo on ju miluje. Po tých slovách "Miluje ťa" znovu začala bojovať lebo vedela, že je tu niekto pre koho znamená celý život.

Hitsugaya si priložil svoje čelo na jej. "Čo tu taká smutná, sama posedávaš?" spýtal sa jej a pobozkal ju na špičku nosa. Ona sa pritúlila k jeho hrudi. "To nič len som rozmýšľala ako sa má asi teraz Rukia vo svete ľudí." povedala. "Vážne? Tak to môžeš za chvíľku zistiť pretože tam vyrážame na malý výlet." Hinamori naňho s otvorenou pusou pozrela. Po chvíľke sa však jej údiv zmenil na veľkú radosť. "Arigato Hitsugaya-kun!" zapišťala veselo a obdarovala ho veľkou pusou.

"Sme doma." zamrmlal Ichigo a vošiel s Rukiou do vnútra. Bol celkom vyčerpaný veď 4 písomky za jeden deň nie je žiadna sláva. Vošiel do izby a hodil sa na posteľ. "Hmphmp." ozvalo sa spod jeho brucha. Rukia na jeho brucho prekvapene pozrela. "Eh...Ichigo to teba tak divno škŕka v brucho." spýtala sa ho prekvapene. Ichigo sa zdvihol a zistil, že sa mu podarilo privaliť Kona. "Baka!!! Ichigo schudni si ťažký ako prežraté prasa!!!!!" oboril sa naňho Kon. Ichigo ho chytil za labu, zatočil s ním vo vzduchu a hodil ho von otvoreným oknom rovno do kontajnera. "Hlúpe zviera." zašomral a rozvalil sa znovu na posteľ. "Ichigo! Rukia! Večera!" zavolala na nich Yuzu a oni sa pobrali dole. Pri večery zapol Ichigov otec rádio. "Ako bolo v škole?" spýtal sa ho. "Ehm...pohoda vstal som, prišiel pred zvonením a napísal pár ľahkých písomiek." zatlkával.

"Hlási sa vám dopravné spravodajstvo mesta."

ozvalo sa z rádia.

"Na hlavnej križovatke sa zdržíte vytvárajú sa tam kolóny pretože podľa našich zdrojov sa niaky bláznivý ryšavo-vlasý študent rozhodol prejsť cez červenú a spôsobil dopravnú haváriu. Nikto nebol zranený."

"To je divné ten popis sedí na teba Ichigo." zamyslela sa Karin.

"Náhoda!" vyhŕkol Ichigo. Rukia naňho hodila vraždiaci pohľad. "Viete čo som unavený idem spať." povedal a vybral sa do izby. Rukia sa ešte chvíľku rozprávala s Yuzu a Karin a potom sa aj ona vydala za Ichigom. Vošla do izby a s veľkým prekvapením zistila, že Ichigo už naozaj spí. "Chudák musel byť riadne unavený." povedala s úsmevom a dala mu pusu na líce. Poobzerala sa po izbe, nakoniec si zobrala knižku, vošla do šatníka a tam ju začala čítať. Po hodine knižku zaklapla a do očí sa jej nahrnuli slzy. Hlavná hrdinka v knižke stratila svoju lásku...navždy. "Rukia nebuď mäkká." povedala si pre seba. Pomaly prešla okolo Ichiga, otvorila okno tam si sadla a nasávala čerstvý vzduch. "To je zima." povedala po chvíľke a začalo s ňou triasť. "Ja ťa ohrejem." povedal zrazu Ichigo, chytil ju zo zadu a hodil k sebe do postele. Tam sa s ňou zakryl pod perinu a pritúlil si ju k sebe. "Tak čo je to lepšie? Už ti nie je taká zima?" spýtal sa jej. Rukia sa usmiala. "Nie už mi nie je vôbec zima." povedala a pritisla sa k jeho hrudi tak blízko, že počula tlkot jeho srdca. "Krásne ti bije srdce." zašepkala mu. "Moje srdce bije len pre teba." tieto slová ju ohromili a dojali. "Arigato Ichigo." povedala ticho.