Ichirin no Hana-3.Kapitola

Gomeno, že tak neskoro ale celý týždeň mi zabrala škola a teraz mi blbne net ledva sa dostanem na blog :(

3.Kapitola

Pekné sny

---

"Tak a tu je zmrzlina." povedala servírka a zmizla. Rukia pozrela na veľkú zmrzlinu a spolu s Ichigom ju začali jesť. Teda skôr jedla len Rukia. Ichigo sa na ňu s úsmevom díval nakoniec ju chytil za ruku. Rukia naňho s úsmevom pozrela. Ich pery sa znovu spojili v nádherný dlhý bozk. Vtom sa ale Ichigo odtrhol. "Keigo dávam ti päť minút na rýchli útek ináč dostaneš riadnu bitku." povedal zlovestne a pozrel do kríkov. "Och, ahojte Rukia, Ichigo to je náhoda." povedal Keigo a vystrčil sa z kríkov. "Keigo zmizni! Ak si, si nevšimol rušíš nás." Ichigo na neho hodil vraždiaci pohľad. To Keigovi úplne stačilo. Spakoval sa tak rýchlo, že sa až za ním prášilo. Rukia sa začala smiať. Ichigo položil peniaze na stôl a prišiel k Rukii. Na tvári mu hral úsmev. "Ichigo čo ideš robiť?" vtom sa Rukia ocitla na Ichigovom chrbte. "Drž sa." povedal a rozbehol sa s ňou preč. Rukia sa začala smiať. Ichigo s ňou bežal dosť hodný kus a vtom sa zastavili. "Sme tu." povedal. Rukia zoskočila s jeho chrbta a rozhliadla sa. "To je úžasné." nachádzali si na niakom kopci, z ktorého bolo krásne vidieť mesto. V noci prekrásne žiarilo farbami. Ichigo ju objal okolo pása a položil si hlavu na jej plece. "Ale nie je to také úžasné ako si ty." zašepkal jej do ucha. Rukia sa naňho otočila. "Ichigo." zašepkala. Začali sa vášnivo bozkávať. Ichigo ju zodvihol do výšky ale neprestával sa s ňou bozkávať naopak bozk ešte prehĺbil. Potom sa pre nedostatok kyslíku od seba odtrhli. "Je už veľa hodín mali by sme sa vrátiť." povedala Rukia s úsmevom a Ichigo jej prikývol.

"Vidíš to moja drahá Ichigo má dievča a nie hocijaké ale Rukiu. No nie je to úžasné? Za chvíľku je zo mňa starý otec." Ichigov otec tancoval okolo obrazu Ichigovej mamy. "Len sa toľko nevzrušuj ty si starý beztak tak to máš jedno." vrátil ho naspäť na zem Ichigo. "Aký som ti ja starý!!!!!!! Som muž v mladých rokoch." a ako šialený si roztrhal košeľu a odhalil svoju hruď. "Rukia poď na moju mladú hruď!!!!!!!!!" vykríkol a ako blázon sa vrhol na Rukiu no Ichigova päsť mu cestu k Rukii zatarasila. "Au, vidím hviezdičky." zastonal. "Tak ti treba ti úchyl starý moje dievča obťažovať nebudeš." povedal zabijacky a odišiel s Rukiou do izby. "Oco krása zas si tomu dal." povedala ironicky Karin a aj ona odišla do izby.

Rukia sa hodila na Ichigovu posteľ. "Uvoľni miesto aj mne." povedal a ľahol si tak, že jeho hlava bola položená na Rukiinom

brucho. Rukia sa mu začala hrať s vlasmi a potom ho začala hladkať po tvári. "Máš príjemný dotyk." povedal a skoro od spokojnosti priadol.

"Oco! Pusti ma aj ja chcem počuť!" ozvalo sa zrazu spred dverí. Ichigo sa s frflaním postavil. TRESK dvere sa s rachotom otvorili až to Yuzu a Ichigovho otca odhodilo dozadu "Čo to tu nacvičujete?!" oboril sa na Yuzu a otca. "M-my sme len išli okolo." dostala zo seba nepresvedčivú výhovorku Yuzu. "A to vám mám akože uveriť?! Dva metre od mojich dverí!" Yuzu a otec sa vzdialili. "Tche!" Ichigo ešte s väčším treskotom zavrel dvere. "Tak ja už asi pôjdem spať som unavená a zajtra ráno vstávam do školy." posledné slovo povedala s iróniou. "To už?" Ichigo sa tváril sklamané ale nakoniec jej dal pusu a Rukia sa vybrala do šatníka. "Eh...Rukia." vyderie zo seba Ichigo. Rukia sa naňho otočí. "Áno?" zostane ticho. "Ja len...že...chcel som ti zaželať dobrú noc." Ichigo sa na ňu usmeje ale má chuť si streliť facku. ("Prečo som neschopný sa jej spýtať či by si so mnou neľahla do postele? Asi preto že je to trápne ale je to moje dievča...ale je to TRÁPNE!!!!!!!") prehováral sám seba v duchu. "Oh...aj tebe dobrú noc Ichigo." Rukia sa naňho tiež usmiala a zavrela sa do šatníka. Ichigo sa šľahol na posteľ. "Ichigo si idiot." zamrmlal si pre seba.

"Rukia mňa to mrzí...nechcel som! ONI ma donútili...prepáč.......PREPÁČ!!!!!!!" Renji sa na ňu s bolesťou v očiach díva. Rukia jeho ospravedlnia vôbec nevníma hľadí na telo ležiace vedľa nej. "I...chigo..." po lícach jej stekajú slzy. "Ichigo...ty nemôžeš byť...mŕtvy...Ichigo...ICHIGO!!!!"

Rukia sa zas s plačom zobudí. "Len sen...bol to len sen." ukľudňuje sa ale moc to nepomáha. Celé jej telo sa zo strachu chveje. "Bol to len hlúpy sen Rukia...len sen..." telo ju však vôbec nepočúva a ďalej sa chveje, po tvári jej stekajú slzy a začína jej byť zima. Vyjde zo skrine a pristúpi k Ichigovi, ktorý spí kľudne. Vyzerá to akoby sa mu niečo pekné snívalo lebo sa zo sna usmieva. "Ichigo." zašepká Rukia. Ichigo sa zamrví a oči sa mu nasilu otvoria. Keď však vidí plačúcu a chvejúcu sa Rukiu je okamžite úplne prebudený. "Rukia čo sa stalo?" vyskočí na rovné nohy a chytí ju za plecia. "Zas ten zlý sen..." vzlykne. Ichigo ju obíme. "Už je dobré bol to len sen...len hlúpy sen." chlácholí ju vo svojom náručí. Rukia sa začne ukľudňovať. "Ichigo mohla by som spať s tebou?" položí po chvíľke otázku. Ichigo by najradšej skákal od radosti po strop. "Jasné." povie zoberie ju do náručia, prenesie ju na posteľ a ľahne si vedľa nej. Pritisne si ju k sebe tak blízko, že Rukia počuje tlkot jeho srdca. "Dobrú noc." povie a pobozká ju na vlasy. "Dobrú noc." zašepká mu a viečka sa jej zavrú. Už sa jej budú zdať len pekné sny.