Ichirin no Hana-1.Kapitola

Dúfam, že sa bude páčiť :-)

1.Kapitola

Zvláštny sen


Rukiu odvádzajú na popravisko. Stojí a díva sa okolo seba. Vidí toľko známych tvári. ("Dúfam, že už je Ichigo preč.") pomyslí si. ("Dúfam, že sa zachránil. Prosím.") vtom sa pred ňou objaví Renji. "Tak čo už si sa vzdala nádeje, že ťa tvoj milovaný Ichigo príde zachrániť." spýtal sa jej s vážnou tvárou. "Ja nechcem aby ma zachránil chcem aby sa zachránil on aby sa mu podarilo odtiaľto utiecť." Renji zosmutnie. "Renji čo sa stalo?"
"Prepáč Rukia ja...ja som to nechcel dostal som príkaz od Yamamota. Prepáč..."
"Renji o čom to rozprávaš?" Renji hodil niečo pred Rukiu. Ona na to pozrela. Umlčala výkrik, ktorý skoro vyšiel z jej hrdla a snažila sa udržať slzy, ktoré jej stekali po tvári. "Ichi...go..." vykoktala. Na zemi ležala Ichigova hlava. Jeho smutné oči hľadeli do prázdna. Rukia so slzami v očiach pozrela na Renjiho. "Prepáč Rukia ja som to naozaj nechcel...nechcel som to oni ma donútili...prepáč...PREPÁČ MI TO!"
"To je dobre Renji...budeš mi chýbať." Rukiine laná sa odtrhli a ona vyletela do výšky. Ešte raz pozrela na... "Ichigo." zašepkala. Pred ňou sa objavil veľký plamenný vták. Rozprestrel krídla a...




Rukia otvorila oči. Cítila, že jej po tvári stekajú slzy. Bola celá spotená. Poobzerala sa okolo seba. "Sestrička čo sa deje." pred ňou sa zjavil Kon. "ÁÁÁÁÁÁ!!!!!!!" ozval sa v celej šatni a asi aj v celom dome jej vystrašený výkrik. Schytila Kona a šmarila ho do kúta. "Kon ty hlupák vieš ako som sa ťa neuveriteľne zľakla?!" TRESK dvere šatníka sa otvorila a Rukia dostala znovu šok. "Čo sa stalo prečo vrieskaš? Chceš každého zobudiť?!" Ichigo sa pred ňou objavil zahalený len dolným dielom pyžama čiže bol hore bez. "Tak prepáč ale veľmi som sa zľakla Kona!" ohradila sa pri tom si prezrela Ichigovu vyšportovanú hruď. "A čo ti spravil chcel ťa znásilniť?"
"Nie! Ale mne sa snívalo, že..." sekla sa.
"Čo sa ti snívalo?"
"Ale nič. Som unavená dobrú noc." povedala, zaliezla pod periny a otočila sa chrbtom k Ichigovi. "Dobrú." Ichigo pomaly zavrel dvere šatníka.
"Rukia čo sa tváriš ako skapatá?" spýtal sa Renji cestou do školy. "To bude tým horkom." skonštatovala Matsumoto pretože posledný týždeň boli v meste dosť veľké horúčavy. "Nie to nie je tým teplom." povedala odmerane Rukia. "A si, si istá, že sa ti nezaparil mozog?" neodpustil si štiplavú poznámku Renji. "NIE!!!!!!!! PREČO SA MI NEMÔŽE SNÍVAŤ O JEDNOROŽCOCH?!" zhúkla po ňom. Všetci zostali prekvapene stáť. "O jednorožcoch?" Ichigo si nebol istý či dobre počul. "Ahojte!!!" všetci sa otočili do ich party sa pridala Orihime. "Ahoj." pozdravili ju všetci a vybrali sa ďalej do školy. Orihime si celou cestou veselo hmkala. "Aspoň niekto tu vstal dobre naladený." skonštatoval Renji. Orihime sa naňho veselo otočila. "Bodaj by nie veď sa mi snívalo o jednorožcoch." s Rukiou to rázom seklo. "Eh...no Rukia možno...možno sa tebe bude nabudúce snívať o jednorožcoch." snažil sa zachrániť situáciu Renji. "PRD sa mi bude snívať o jednorožcoch. Mne sa tak nanajvýš bude snívať o tom AKO VŠADE STRIEKA KRV!!!!" odpochodovala naštvane do školy. Všetci na ňu hľadeli ako na blázna. "Strieka krv? Ichigo do prdele čo si jej u vás doma spravil?"
"JA?! Nič ale včera v noci sa zobudila na to, že sa jej sníval niaky sen ale nechcela povedať aký."
"Podmet a prísudok spolu tvoria..." Rukia ju už ani nevnímala. Hľadela do prázdna a rozmýšľala nad svojím snom. ("Čo to do kelu malo znamenať? Však vtedy ma Ichigo zachránil a porazil aj Renjiho tak prečo mám také sny?") "Rukia Kuchiki vnímaš ma?" spýtala sa učiteľka a všetky pohľady spočinuli na Rukie. "Eh...pardon trochu som sa zamyslela."
"Tak sa láskavo nezamýšľaj a rozmýšľaj nad tým nad čím máš." zazvonilo na prestávku. Všetci si pobrali úbory na telesnú a chystali sa prezliecť do šatní iba Rukia zostala sedieť na stoličke a nešťastne hľadela na lavicu. Všimli si ju dve osoby. Ichigo sa dlho premáhal. Chcel ísť za ňou a spýtať sa jej čo sa stalo ale to by bolo blbé lebo nie je baba, ktorá rieši problémy svojej kamarátky. Pomalým krokom odišiel do šatne. Namiesto neho tam prišla Orihime "Rukia to s tými jednorožcami ma mrzí ja som nevedela..."
"To je dobré...to sa toho netýka..."
"A povieš mi čoho?"
"Prepáč ale nechcem o tom rozprávať."
"To nevadí poď zahráme si volejbal aspoň prídeš na iné myšlienky." Orihime jej hodila úbor. "Ďakujem." Rukia sa na ňu usmiala a obidve vyšli z triedy. "Mám ju!" Rukia odrazila volejbalku tá preletela cez sieťku a ich protivníčku ju nechytili. Celý tým, v ktorom bola Rukia začal jasať. Prišli k Rukie a zobrali ju na ruky lebo nebyť jej skončí to remízou. "Rukia! Rukia!" vykrikovali a hádzali ju do vzduchu. Chalani, ktorý práve dohrali futbal sa na nich pobavene dívali. Ichigovi sa na tvári zračil úsmev lebo Rukia sa po prvý krát za tento deň usmiala. Ani sám nevedel prečo ho to tak teší. "Hranolky, hamburgre vy tu máte samé divné jedlá." Renji si pozeral hamburger a hranolky, ktoré mu pristáli na stole. "Nesťažuj sa a jedz." ohriakla ho Rukia. Renji niečo zamrmlal a zahryzol sa do hamburgru. Všetci a začali medzi sebou veselo baviť len Rukia bola znovu ticho. Ichigo si to všimol a všimol si, že ani jedlo jej moc nejde dole krkom. "Tak ja idem ahojte."
"Aj ja čavte."
"Ja mám rande s Hina...teda aj ja idem."
"Kapitán Hitsugaya vy máte rande s Hinamori?"
"SKLAPNI!" Hitsugaya zmizol.
"Tak sa majte ja ho idem sledovať." Matsumoto tiež zmizla. Na stole zostali len peniaze za zaplatenie jedla. Rukia odložila jedlo a pomaly sa zberala preč. Keď sa však stavala zo stoličky niekto ju chytil za ruku. Obzrela sa. "Ichigo čo robíš?" Ichigo sa jej nedíval do tváre ale stále ju držal za ruku. "Rukia čo je s tebou? Správaš sa divne celý deň." povedal a konečne sa na ňu pozrel. Rukiu ten pohľad zaskočil. Ichigo sa na ňu díval zo smútkom v očiach. Takto sa na ňu ešte v živote nepozrel. Rukia si sadla na stoličku. "To bude tou nočnou morou, ktorá sa mi snívala."
"A čo sa ti snívalo?"
"Že...že zabili...niekoho z mojich blízkych ale to nie je možné lebo on žije a mám strach, že mu niečo hrozí." Rukia sa snažila udržať prichádzajúci plač. Ichigo ju pevne stisol za ruku. "To je dobré bol to len sen." povedal a vyložil na stôl peniaze. "Poď ideme." ani nevedeli ako ale ruka v ruke sa vybrali spolu domov.




Komentáre