Apologize-18.Kapitola

Takže toto je posledná kapitola povieky Apologize. Bude mi trochu chýbať....

Tak si poslednú kapitolu užite :) Arigato, že ste túto povieku čítali :)

18.Kapitola

Láska nám dá silu

---

"Tik-tak, tik-tak." Hinamori nervózne pozerala na hodiny. Okolo nej boli traja shinigami, ktorý ju strážili. Pozrela von oknom smerom na miesto kde sa odohrával boj. "A prečo nie ste tam keď sa bojuje proti najsilnejšiemu nepriateľovi?!" osopila sa na partiu chalanov. "Pretože vás máme strážiť." odpovedal jeden s kľudom. "Pch..." Hinamori sa natiahla pre pohár s vodou no skôr než sa ho vlastne dotkla pohár praskol. Začala sa jej chvieť ruka...dobre vedela, že to znamená, že sa stalo niečo zle. Nevedela prečo ale okamžite si spomenula na Tatsujo. "Fajn." zamrmlala si a zdvihla sa zo stoličky. "HEJ ČO TO......." TRESK všetci traja shinigami pristáli v najodľahlejších kútoch. "Keď to nejde po dobrom pôjde to po zlom." zamrmlala Hinamori oprášila si ruky a vybehla z miestnosti. "Hitsugaya...prosím vydrž ty aj Tatsujo." zašepkala a rozbehla sa k veľkému stromu kde prebiehala bitka.

"BAN-KAI." TRESK zas sa všade rozprskol ľad. Aizen a Hitsugaya sa rozbehli oproti sebe. Ozvalo sa rinčanie zbraní. "No Toushiro niečo málo v tebe bude." povedal Aizen a na líci sa mu objavilo malé krvavé škrabnutie, ktoré mu spôsobil Hitsugayov meč.

"Ale je to len málo." dodal s úsmevom. Hitsugaya padol na zem a vykašľal krv. Na hrudi sa mu črtala hlboká rana. "Kurva!" päsťou buchol do tvrdej zeme. Využil celú svoju silu a ani to nestačilo. Cítil sa taký slabý...takto Tatsuja nikdy nepomstí, takto nikdy nepomstí Hinamori, takto nedodrží sľub, ktorý jej dal, takto proste prehrá.

"Hitsugaya!!" ozvalo sa z diaľky. Hitsugaya zamrazilo. To bol predsa Hinamorin hlas.

Otočil sa naozaj k ním bežala Hinamori. "Hinamori ty sprostá načo si sem išla?! Uteč!!!!!!" Hinamori však jeho slová ignorovala. Videla ako shinigami stoja pri strome a nezapájajú sa do boja len sa bezbranne dívajú pretože oni proti Aizenovi nemali šancu. Všimla si aj, že ďalšie hŕstka shinigami sa pri strome nad niečím skláňa. Keď sa bližšie prizrela všimla, že sa skláňajú nad... "TATSUJO!!!!!!" rozbehla sa k ním a sklonila sa k nemu. "Tatsujo prosím ťa hovor na mňa! ZOBUĎ SA!!" jej hlas znel zúfalo, do očí sa jej tlačili slzy. "No tak Tatsujo!!" chlapec jej však neodpovedal ani neotvoril oči. Naďalej spal stým svojím typickým úsmevom. "No tak...prosím...Tatsujo." niekto ju zozadu chytil za plece. "To nemá cenu je...mŕtvy." prehovoril k nej. Hinamori tomu nechcela uveriť. Nemôže byť mŕtvy veď to...nie je možne. Ako môže niekto taký plný života zomrieť? To predsa nie je možné. "NIEEEEEEEEEEEEEE!!!!!!!" miestom kde prebiehala bitka sa ozval jej zúfali výkrik. "Ale Hinamori predčasne plačeš. Potom môžeš začať plakať keď zabijem tohto tu." Aizen ukázal na Hitsugaya, ktorý sa len tak-tak držal pri zmysloch. "Hitsugaya." prešiel ňou mráz. "Hitsugaya!!!!" chcela sa k nemu rozbehnúť ale shinigami ju zastavili. "Čo to robíte?! Puste ma za ním!!! Musím mu pomôcť!!!" snažila sa vytrhnúť z ich zovretia. "Čo ste sa zbláznili?! My sami proti nemu nič nezmôžeme čo by ste tam asi tak chceli robiť vy?!!"

"Ale ja...Hitsugaya!!!!! Prosím postav sa!!!!!!! Prosím nie Hitsugaya nemôžeš ma aj ty opustiť ty si mi sľúbil, že ho zabiješ a vrátiš sa za mnou!!" Hitsugaya zovrel ruku v päsť a snažil sa zviechať zo zeme. "Hinamori ja.......prepáč...ja asi ten sľub nedodržím...ja...ho možno...dokážem zabiť...ale ja...prepáč...pred tým než zomriem...chcem...aby si vedela, že...že ťa milujem..." Hitsugaya sa zdvihol zo zeme a so smútkom a s láskou v očiach sa na ňu pozrel. Hinamori po tvári začali stekať slzy. "Do čerta Shiro-chan ty to nechápeš?" Hinamori sa vytrhla shinigami zo zovretia a rozbehla sa k Hitsugayovi, objala ho a uslzene naňho pozrela. "Ja som ťa už milovala veľmi dlho ale tíško som to v sebe dusila lebo ty si sa vždy ku mne správal len ako najlepší kamarát ale potom po tej nehode keď som ťa druhý krát spoznala na ulici...to už bolo iné...nechápeš, že ak zomrieš môj život nebude mať cenu? Ak máš zomrieť tak chcem zomrieť s tebou, ak chceš bojovať chcem bojovať s tebou pretože láska nám dá silu poraziť ho." Hitsugaya tie slová hriali pri srdci. "Tak fajn spolu ho porazíme." povedal a ich pery sa spojili v jeden prekrásny bozk plný lásky. "Nerád ruším túto milostnú scénku ale je na čase ťa zabiť Toushiro a keď si od Hinamori zoberiem silu pošlem ju za tebou aby ste mohli byť spolu." povedal ironicky Aizen. "Hitsugaya som tu s tebou." povedala ticho Hinamori, skryla sa Hitsugayovi za chrbát a pevne ho objala. "Aizen toto je tvoj definitívny koniec." povedal Hitsugaya a tasil svoj meč. "Vtom prípade aj tvoj Toushiro a Hinamori je mi ľúto musím ťa zabiť spolu s ním keď si taká sprostá." Aizenov duchovný tlak sa zvyšoval čo raz viac. Shinigami, ktorý dobehli na pomoc padali k zemi pretože nával takého duševného tlaku nemohli vydržať. No Aizenov duševný tlak nebol jediný, ktorý rýchlo stúpal. Hitsugayov tlak bol na tom tak isto pretože Hinamori mu prepožičala svoju silu. "Hyourinmaru zabi ho!!!!!!!" jeho meč zažiaril plný novej sily. Aizenov meč tiež zažiaril. Obidvaja meč vyslali duchovné sily, ktoré sa v plnej sile stretli. Miesto osvietila veľká biela žiara nasledovaná silným výbuchom. Shinigami sa stihli na poslednú chvíľu skryť. Keď všetko utíchlo všimli si, že strom, ktorý tam ešte pred malou chvíľou stál bol preč. A v mieste kde sa stretli dve duševné energie bola obrovská diera. "Hitsugaya-taichou, Hinamori-fukutaichou!!!" zakričali zhrozený shinigami. Vtom si všimli dve veľké ľadové krídla, ktoré tvorili ochrannú bariéru pred výbuchom. Krídla sa rozprestreli a shinigami uvideli Hitsugaya držiaceho v náruči Hinamori. "Dokázali sme to." povedala Hinamori a položila si hlavu na Hitsugayovu hruď. "Nie tak celkom Aizen ešte žije ale ušiel." povedal Hitsugaya no v tomto momente ho to vôbec netrápilo. Bol rád, že je tu s Hinamori. "Hinamori ďakujem ti." ich pery sa začali znovu približovať a znovu sa spojili v bozk. Tento krát bol však ten bozk prehĺbený a oveľa vášnivejší.

"Ehm...nerád vás ruším ale mohli by sme sa začať venovať trošku závažnejším veciam?" obidvaja s červeňou na lícach pozreli na kapitána Jakuma, ktorý na miesto došiel aj s ostatnými kapitánmi a podkapitánmi a zo silnejšími členmi jednotiek. "Tatsujo!" spomenula si Hinamori a postavila sa. Nebyť Hitsugaya tak by ale padla na zem. Na zastavenie Aizena spotrebovala veľa svojej sily. Hitsugaya ju znovu zobral do náručia a podišli k Tatsujovi. Nastalo ticho. Hinamori znovu začali po tvári stekať slzy, Hitsugaya sa naňho díval s kamenným výrazom a ostatný kapitáni javili veľký smútok.

"Ten chalan bol vždy plný života a tie jeho hlúpe vtipy...nedal si s nimi pokoja, bol lenivý ale pri tom rozosielal okolo seba toľko radosti aj teraz keď sa naňho pozerám stále cítim z neho tú radosť...stále sa na svet usmieva." Jakumo sa pousmial. "A ty Hinamori už neplač on by si to tak neželal teš sa zo života už ťa čakajú hlavne krásne chvíľke prežité s tvojou drahou polovičkou." Jakumo sa na ňu usmial. Hinamori mu úsmev opätovala a potom sa veselo pozrela na Hitsugaya. "Milujem ťa." zašepkala mu, pritisla sa k nemu a s hrejivým pocitom pri srdci zaspala...

O týždeň neskôr

"Ten Tatsujo si nedá pokoja! Vždy keď niekto umrel pršalo a teraz praží slnko, že idem z toho skapať." zamrmlal Ikkaku. Nachádzali sa v hlavnej sále. Kde prebiehal obrad k Tatsujovmu pohrebu. "Pozrite sa Na Hitsugaya-taichou a Hinamori ale im to spolu pristane." rozplývala sa Matsumoto a hľadela na párik, ktorý sa držal za ruku. "Ja tomu stále nemôžem uveriť, že je mŕtvy." zašepkala Hinamori Hitsugayovi a stisla silnejšie jeho ruku. "Ani ja..." Hitsugaya sa v duchu poďakoval Tatsujovi. Nebyť neho tak tu teraz nestojí spolu s Hinamori.

"...Budeme naňho vždy spomínať." dokončil svoju pohrebnú reč Yamamoto. Nastala minúta ticha. "A teraz je tu ešte Tatsujovo posledné želanie." vyhlásil Yamamoto po chvíľke ticha. "Bol by ste taký láskavý a prečítal ho?" otočil sa na kapitána Jakuma.

"Hai." Jakumo vytiahol lístok z obálky a zostal bez pohnutia stáť. Bolo na ňom vidno, že zadržiava smiech. "Vážne to mám prečítať." spýtal sa Yamamota. "Samozrejme." Jakumo sa z hlboko nadýchol. "Keď zomriem chcem aby ste ma otočili chrbtom ku slnku aby my celé Soul society mohlo pobozkať prdel...hlavne vrchný kapitán Yamamoto." všetci prítomný sa snažili udržať prichádzajúci smiech. "Ja mu tú prdel asi vážne pobozkám." zašepkal pobavený Hitsugaya Hinamori a tá sa začala ticho smiať. Byakuya ako obvykle nejavil žiadne známky zmeny tváre. Zato Renjimu, ktorý bol vedľa neho až tiekli slzy čo sa tak silno snažil smiech zadržať. Rukia sa musela skryť Ichigovi za chrbát kde sa začala smiať a chudák Ichigo sa to snažil tak zamaskovať, že si silno odkašliaval. Kira s Hisagim mali to šťastie, že pred nimi bol Marechiyo, ktorý bol dostatočne veľký a široký nato aby ich obidvoch aj s ich smiechom skryl...

O dva mesiace neskôr

"Žiadne nové správy o Aizenovy?" spýtala sa Hinamori keď sa Hitsugaya vrátil z misie kde mal vypátrať Aizena. "Nanešťastie nie." Hitsugaya si unavene začal zo seba skladať biely plášť. Hinamori k nemu podišla a pomohla mu. "Chýbala si mi." zašepkal jej. "Aj ty mne." pohladkala ho po tvári. Na prste jej zažiaril zásnubný prsteň. Hitsugaya ju pritisol k stene. Hinamori chytila jeho plášť a pritisla si ho bližšie. Bozk, ktorý nasledoval bol pre nich ten najkrajší na celom svete...vedeli, že spolu budú šťastný, spolu budú silnú, spolu všetko prekonajú pretože láska im dá silu...

The End