Shinigami a Kunoichi-1. Kapitola

1.Kapitola

---

ÁÁÁÁ to snáď nie je možné už tu blúdim hodinu a snažím sa nájsť niake trápne Seireitei kde žijú shinigami. Rozhodla som sa totiž, že navštívim svoju kamarátku Hinamori keďže v Konohe som sa začínala poriadne nudiť. Do pekla ešte aj slnko praží a keďže mám dlhé čierne vlasy tak sa idem upražiť. Vtom vidím niakych ľudí v čiernych uniformách. Počkaj takú uniformu mala aj Hinamori.

"HEJ VY TAM V TÝCH ČIERNÝCH UNIFORMÁCH!!!" zakričím na nich. Obidvaja sa na mňa otočia a ja v tej chvíli utrpím dosť silnú porážku. Jeden je do slova plešatý!!!!!!!!! Alebo je len ostrihaný? Neviem ale tá jeho holo vlasá hlava sa tak leskne, že mám pocit, že z toho oslepnem. A ten druhý? No coment. Pôsobí na mňa ako niaky buzerant. "Čo chceš?" spýta sa ma ten jeden. "Eh hľadám Seireitei neviete kde to je?" obidvaja sa začnú ako prihriaty smiať. "Seireitei je to za tou veľkou bránou." ukáže ten plešatý a ja utrpím ďalšiu porážku. Tú bránu som videla odkedy som vstúpila do spoločenstva duší a ani vo sne mi nenapadlo, že za ňou sídlia shinigami.

"Ty si asi tá kunoichi čo?" spýta sa ma ten buzerant.

"Hej."

"A ako sa voláš."

"Tsuki a vy sa ako voláte?"

"Ja som Yumichika a tamten..." ukáže na plešatého "...je Ikkaku. Odprevadíme ťa do Seireitei."

"Tak a odtiaľto už choď sama." povedia keď prekročím bránu a zmiznú.

"HEJ ALE JA TO TU NEPOZNÁM!!" zakričím ale už je neskoro.

"DO RITI!!" zanadávam si a bezcieľne začnem blúdiť. Tak v prvom rade by som mala nájsť niekoho kto bude vedieť kde v tomto momente je Hinamori. Hinamori mi rozprávala, že sú podelený po jednotkách a v každej jednotke je jeden kapitán. Do kopy je tam 13 kapitánov. Mala by som nájsť aspoň jedného ten sa tu isto vyzná alebo sa spýtam niekoho iného. Poobzerám sa po okolí...

"Hej ty tam!" zakričím na niakeho shinigamiho.

"Áno?" otočí sa na mňa.

"Nevieš kde by mohla byť Hinamori Momo?"

"Nie to sa musíš spýtať niakeho kapitána." povie a zmizne. Fakt super takže mi nič iné nezostáva len nájsť niakeho kapitána ale ako len môžu tí kapitáni vyzerať? Isto sú to niaki svalnatí obrovskí chlapi so zabijackym pohľadom. Otočím sa na päte a rozbehnem sa hľadať niakeho kapitána. Beriem si to cez strechy a kade tade až nakoniec pristanem pri niakej budove. Otočím sa a uvidím odchádzať preč chalana asi tak v mojom veku, v bielom plášti s bielymi vlasmi a pri ňom niaku babu...ten chalan jej môže siahať eh...po plecia ani to nie.

"Hej ty! Chlapec!" zakričím naňho. On sa na mňa otočí a tvári sa, že ma každú chvíľu zakiluje pohľadom. Aj tá baba vedľa neho sa na mňa otočí VOLE!!! tá ma kozy ako dve delá. Kokos, že jej to nezavadzá. No nič. Pribehnem k nim. "Hej chlapec nevieš ná..."

"Oslovenie Hitsugaya-Taichou by bolo prijateľnejšie." povie veliteľsky a mne sa v tej chvíli rozpadnú predstavy a kapitánoch. Tento chalan je kapitán?! Však to som sa ja mohla kľudne stať Hokagem!! Huba mi ovisne až k zemi.

"Čo na mňa tak civíš?" spýta sa čo ma úplne odrovná.

"Prepáč ale pod pojmom kapitán som si predstavovala vyšportovaného, mohutného chlapa a nie..." prezriem si ho od hlavy po päty "...špáratko." dokončím vetu. Tá baba, ktorá je pri ňom potlačí smiech a chlapec chytí červený odtieň. "Aké som ti ja špáratko!!!!!!!!!!! Tuná ma budeš oslovovať Hitsugaya-Taichou!!!! Rozumela si!!!"

"Od krpca ako ty si nedám rozkazovať!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! A nanajvýš ja nie som shinigami čiže pre teba nepracujem tak ťa kapitánom nazývať nemusím!!!!!!!!!!!!!!" začneme sa prebodávať pohľadom.

"To stačí vy dvaja." medzi nás vtrhne ceckaňa.

"Tak načo si sem prišla?" spýta sa ma kozatá.

"Prišla som sem za Hinamori Momo. Viete je to moja kamarátka."

"A ako sa voláš?" pýta sa kozaňa ďalej.

"Tsuki."

"Tche o žiadnej Hinamorinej kamarátke menom Tsuki neviem." odvrkne Hitsugaya.

"A ty si čo? Hinamorin chodiaci životopis?" odbijem ho.

"Hinamori je v nemocnice." povie ceckaňa s kľudom.

"Čože?! A to prečo?! Čo sa jej stalo?!" zasypem ich otázkami. Zdá sa mi, že akosi posmutneli hlavne ten Hitsugaya. "To by bolo na dlhé rozprávanie ináč ja som Matsumoto zástupca kapitána." ukáže na Hitsugaya. Že zástupca chlapec ju má isto pre vlastné potešenie.

"A môžem sa ísť na ňu pozrieť?" spýtam sa ich.

"Ak chceš zavediem ťa za ňou." povie Hitsugaya.

"Aj ja idem." Matsumoto na mňa veselo pozrie. Cesta prebieha celkom ticho.

"Viete asi pred rokom som mala misiu a tam som sa stretla s Hinamori...v ten deň mi zachránila život a potom sme sa spriatelili." spustila som po dlhej chvíli mlčania.

"Hinamori bola vždy obetavá až moc..." precedil medzi zuby Hitsugaya. Radšej budem držať hubu ako vidím s Hitsugayom si moc nepokecám. Vojdeme do veľkej nemocnice. Bola by som veľmi zvedavá ako tuná liečia zranených. Som totižto medical ninja učila ma Sakura. "Dobrý deň Matsumoto, Hitsugaya čo vás sem privádza." oproti nám sa zjaví akási baba s dlhým chvostom zapletaným vpredu. Normálne mám chuť jej ho odstrihnúť. Má tiež ten biely plášť ako Hitsugaya takže je asi tak isto kapitánka.

"Dobrý deň Unohana. Tuná Tsuki sa prišla pozrieť na Hinamori." prednesie Matsumoto.

"Aha tak poď za mnou. Idete aj vy?" spýta sa Hitsugaya a Matsumoto. Obidvaja prikývnu. Kráčame už dosť dlho. Zdá sa mi, že je to tu akési tmavšie...

"Tak a sme tu." ozve sa Unohana. Pomaly otvára dvere. Och ja to už hádam nevydržím nemôže ich otvoriť trochu rýchlejšie no nič.

"Hinamori!" vtrhnem do vnútra. Hinamori sa na mňa otočí. Stála pri okne a dívala sa von.

"Preboha Hinamori čo ti to spravili? Nedávajú ti jesť?" Hinamori je oveľa chudšia ako si ju pamätám v tvári je hrozne bledá a jej oči...kde sú tie dve veselé svetielka? Teraz sa na mňa dívajú oči plné smútku a žiaľu bez kúsku života.

"Tsuki?" odpovie a ja sa k nej rozbehnem. Obímem ju ale tak aby som ju náhodou nerozpučila.

"Hinamori čo sa ti stalo?" spýtam sa jej. Hinamori sa na mňa nešťastne pozrie.

"To by bolo na dlhé rozprávanie." povie ticho.

"Tak do toho ja mám čas."