Apologize-16.Kapitola

16.Kapitola

Odhalené tajomstvo

Hinamori sa zobudila až ráno. Popozerala sa okolo seba. Nikto nikde nebol. S úľavou si vydýchla...konečne sa jej nič nesnívalo. "Ahoj Hinamori." do vnútra vstúpil Hanatarou.

"Ahoj Hanatarou kde je kapitánka Unohana?"

"Išla na poradu kapitánov." povedal Hanatarou a veselo sa na Hinamori usmial.

"Na poradu?" Hinamori sa zamyslela a vtom dostala nápad.

"Hanatarou nevadí ti keď ma tu na chvíľku necháš samú?"

"Nie nevadí aj tak na mňa čakajú ešte iný pacienti." povedal a odišiel. Hinamori na nič viac nečakala. Vyskočila z postele, obliekla sa a ušla von oknom. Musí sa za každú cenu dostať na tú poradu možno sa konečne dozvie pravdu. Už sa nachádzala pred budovou. Pomalým krokom vošla do vnútra a skryla sa za roh. Vchod kde sa odohrávala schôdza totiž strážili dvaja shinigami.

"Prepáčte chlapci ale inač to nejde." zašepkala, okolo nich sa objavili fialové lupene a chalani zrazu spali ako zabitý. Hinamori potichu prišla k dverám a začala počúvať.

"Tak kapitán Mayuri načo ste prišli?" spýtal sa ho Yamamoto.

"Podkapitánke Hinamori Momo sa pomaly ale isto vracajú spomienky naspäť. Nebude trvať dlho a dozvie sa, že sme sa pokúsili vymazať jej spomienky na Aizena ale ako samy viete prevrátilo sa to až tak, že skoro prišla o všetky svoje spomienky a minulosť a čo je ešte horšie objavili sa poškodenia jej pamäte. Rozprávala o niakej osobe, ktorá ju napadá v snoch...nazval by som to skrat v jej mozgu. Neviem aké to môže mať následky ale ak sa nezbaví tej imaginárnej osoby vo svojej hlave mohla by sa z toho...po lopate povedané zblázniť." Mayuri sa pri poslednom slove uškrnul.

"Ako to zblázniť Hinamori je predsa v poriadku!" zamiešal sa do debaty Hitsugaya.

"Z toho čo sem videl včera sa mi ani nezdalo." odvrkol Mayuri.

"To všetko kvôli tomu, že ste jej silou mocou chceli vymazať spomienky na Aizena pozrite čo sa stalo! Hinamori teraz trpí!"

"Dosť ostré slová od niekoho kto sám súhlasil s vymazaním jej spomienok." prerušil ho Yamamoto a Hitsugaya zostal zarazene stáť. TRESK ozvala sa zrazu rana.

"Čo to..." Hitsugaya aj ostatný kapitáni sa rozbehli k dverám.

Hinamori vystrašene cúvla dozadu pritom však nechcene narazila do stola, na ktorom bola položená váza tá padla a s rachotom sa rozbila. Dvere siene sa otvorila a Hitsugaya zbadal osobu, ktorá ich špehovala.

"Hina...mori..." vykoktal. Už aj ostatný kapitáni sa tam nahrnuli a všetci sa prekvapene pozerali na Hinamori. Tá sa nezmohla na jediné slovo s veľkým sklamaním a hlavne so strachom v očiach sa dívala na Hitsugaya. Bol to pre ňu ako zlý sen. Hitsugaya človek, ktorému dôverovala najviac na svete ju zradil...sklamal ju...potopil ju na samé dno oceánu. Prečo to urobil? Táto otázka sa jej premietala mysľou ona mu verila...ona...mu naivne verila a on? On ju zradil...sklamal...do oči sa jej nahrnuli slzy.

"Hinamori." povedal ticho a urobil krok k nej.

"Nie." zašepkala a cúvla dozadu.

"Prosím ťa Hinamori...mrzí ma to." pomaly k nej pristupoval.

"Nie, nie, nie." Hinamori s plačom cúvala dozadu až nakoniec narazila o stenu. Hitsugaya k nej pristúpil.

"Hinamori mňa to vážne mrzí."

"NIE!!!" Hinamori sa snažila od neho utiecť nechcelo ho ani vidieť.

"Ako si mohol..." vystrašene sa objala. Celé telo sa jej triaslo. "Prečo...prečo Shiro-chan?...Prečo?"

"Hinamori mňa to vážne mrzí." Hitsugaya ju chytil za ruku.

"NIE!!!!!!!!!" PLESK Hinamori mu strelila facku. Hitsugaya sa na ňu zarazene pozrel.

V jej očiach videl veľký strach Hinamori sa odtrhla z jeho zovretia a s plačom utiekla preč. Všetci kapitáni tam zarazene stáli a dívali sa na to ako na scénku z niakeho filmu.

Hitsugaya tam ticho stál. Ten strach v jej očiach...cítil ako sa od strachu chveje.

"Hinamori." zašepkal a rozbehol sa preč.

"Matsumoto!" vtrhol do sídla 10. jednotky.

"Hai Taichou."

"Okamžite povolaj jednotku a okamžite zaháj pátranie po Hinamori!"

"H-hai." Matsumoto zmizla. Hitsugaya sa vydal hľadať Hinamori sám.

Hinamori s plačom sedel pod veľkým stromom. Na toto miesto rada chodila s Hitsugayom keď boli ešte malý ani nevedela prečo sa práve tu skryla...niečo ju sem ťahalo. Nevedela čo má robiť...nevedela akou cestou sa má vydať. Túžila vrátiť minulosť chcela naspäť starú trochu hanblivú ale veselú Hinamori. Celý čas s ňou ťahali za nitky ako im to vyhovovalo a ona bez toho aby o tom vedela hrala ich hru. Sklamali ju...všetci a hlavne Hitsugaya. Celá sa od strachu triasla. Zostala sama...nie je tu nikto kto by jej pomohol všetci sa jej otočili chrbtom a nechali ju samú. Nikto sa nestaral o jej pocity každému boli ukradnuté. Nikto sa nestaral o to, že ona tu teraz pod stromom plače, že ju bolí srdce zo sklamania. Je sama a nikto jej nepomôže sama so svojím trápením. Prečo? Chcela tak veľa? Chcela len mať šťastný, pokojný život a teraz? Má pocit, že jej život sú samé veľké trosky. Rozpršalo sa. Žeby s ňou nebo súcitilo? Kvapky dažďu sa predierali cez listy stromu a padali na ňu. Bola jej zima túžila potom aby si ju k sebe niekto privinul a vystrel nad ňou dáždnik...bola tu však sama...spustila ešte väčší plač. Celé jej telo sa triaslo zimou a strachom. Vtom ucítila niečiu ruku na svojom pleci. Prekvapene pozrela na neznámeho. "Shiro-chan?" Hitsugaya si k nej sadol a prehodil cez ňu svoj plášť aby na ňu nepršalo.

"Hinamori ja viem, že ma nechceš počuť ale vypočuj si ma. Ja som totálny debil mal som im vtom zabrániť ale myslel som si, že ti tým pomôžem. Toľko si sa pre Aizena trápila...ja...chcel som ti pomôcť a iba som to zhoršil. Som debil, idiot najväčší somár a...prosím Hinamori odpusť mi." so smútkom v očiach sa na ňu pozrel. Vtom sa Hinamori necítila tak sama. Zrazu strach so samoty pominul pretože prišla osoba, ktorá jej podala pomocnú ruku a rozhodla sa ju sprevádzať na ceste jej životom. "Hitsugaya ďakujem ti." povedala šťastne a hodila sa mu do náruče. Hitsugaya sa najprv na ňu nechápavo díval ale potom ju objal. "Nemáš mi začo ďakovať nič som pre teba nespravil."

"Ale hej...pretože teraz viem, že nie som na tomto svete sama, že ty tu vždy budeš pre mňa...ja ti odpúšťam..." Hinamori si ešte viac zaborila tvár do jeho hrude. Počula ako mu bije srdce...ukľudňovalo ju to.

"Ďakujem ti Hinamori." povedal a položil si bradu na jej hlavu. Cítil vôňu jej vlasov.

"Hinamori mali by sme sa vrátiť lebo tu zmokneme na kosť a ja si nemôžem dovoliť byť chorý." povedal a Hinamori sa začala smiať. "Dobre poďme." chytili sa za ruky a chceli odísť keď vtom sa ozvala rana a všade sa rozpŕchol prah. Keď prach trochu ustál obidvaja si všimli osobu, ktorá stála oproti ním.

"Aizen." Hitsugayove oči sa naplnili túžbou po pomste.