Apologize-15.Kapitola

Ak tam budú niake chyby tak ich prosím vás odignorujte už sa mi to nechcelo kontrolovať pretože som veľmi unavená...

15.Kapitola

Nechcem zaspať

"Hinamori zabudni na Aizena čo je na tom také ťažké pochopiť, že je zradca!"

"Nie Kira on nie je zradca to tvoj bývali kapitán Gin to on za všetko môže!"

"Vieš čo Hinamori rob čo uznáš za vhodné ale byť na tvojom mieste tak už nikdy viac pred nikým Aizenovo meno nespomeniem a zabudnem naňho nechápem prečo si stále snažíš nahovoriť, že on nie je zradca keď sama dobre vieš, že to nie je pravda. Pozri sa na seba čo z teba tá posadnutosť s Aizenom urobila...trosku."

Všetko sa rozplynulo a Hinamori sa ocitla ani sama nevedela kde...všade bola černota. V tom ju strašne začalo bolieť brucho. Kŕčovito si ho chytila ale ako náhle sa pozrela na svoje ruky zbadala, že sú celé od krvi. "Čo to má znamenať?" vystrašene sa na to pozerala. Vtom začula niaky škodoradostný smiech. "Kto to je? Vylezte!" z tmy sa vynorila ďalšia Hinamori ale vyzerala úplne ináč na tvary tejto Hinamori hral škodoradostný úsmev.

"Pozri sa na seba Hinamori čo ti to len spravili? Nechcela si na Aizena zabudnúť tak ti s tým trošku pomohli si obyčajná chudera...zomri." začala sa ako šialená smiať a nakoniec sa rozplynula. Hinamori prepadla panike. Brucho ju čím ďalej tým viac bolelo, padla na zem, strácala vedomie, vnímala už len kaluž krvi, ktorá sa pod ňou robila...

"ÁÁÁÁ!!!!!!" Hinamori sa s krikom zobudila. Celá spotená zistila, že to bol len zlý sen.

"Čo to malo znamenať? Čo predo mnou taja?" tieto myšlienky jej behali po rozume. Vstala a išla sa osprchovať aj tak už nemohla zaspať. Kvapky vody jej neustále padali do tváre snažila sa s nimi zmyť ten zlý sen a všetky svoje starosti...

Mokrá len v župane vyšla na balkón a pozerala sa ako slnko vychádza. Shiro dobehol za ňou a ona ho začala hladkať. "Vieš Shiro myslela som si, že keď odhalím svoju minulosť budem konečne šťastná ale teraz sa tej minulosti bojím...bojím sa tých spomienok, ktoré sa mi ešte nevrátili...hrozne sa bojím, že tie spomienky všetko zmenia..." Shiro sa na ňu smutne pozrel.

"Oháyou Hinamori." ozval sa zrazu veselý hlas. Hinamori sa naklonila z balkóna.

"O-oháyou Tatsujo."

"Hej Hinamori prezleč sa a poď mi pomôcť s tou kopou papierov."

"Uhm...počkaj chvíľu." Hinamori sa prezliekla a zliezla za ním dole.

"Ako si sa vyspala?"

"Zle."

"Prečo."

"Zlý sen."

"Aha."

Došli za kapitánom Jakumom a začali mu pomáhať. Trvalo to pár hodín. Hinamori bola pri tom stále ticho. Myslela na sen a na to tajomstvo. Keby sa tak dozvedela čo jej taja. Takto si príde ako piate kolo od vozu, ktoré je nepotrebné. Cíti sa taká osamelá...

"Hinamori!" z myšlienok ju vyrušil Jakumo.

"Á-áno kapitán?"

"Prišla sem Matsumoto a pýta sa či by si jej nepomohla s papiermi." Hinamori prekvapene pozrela na Matsumoto ani si nevšimla kedy sem prišla.

"Uhm...pomôžem." povedala a vybrala sa s Matsumoto do sídla 10. jednotky.

"Tak Hinamori ako sa ti vedie?"

"Ja vlastne ani neviem."

"Ako to nevieš?"

"Ja proste si prídem ako...ako by som sem ani nepatrila...ja...kašli na to." Hinamori zrýchlila do kroku.

"Ako vidím Matsumoto veľmi si rozumieš s papiermi." povedala Hinamori keď zbadala horu papierov na stole.

"Eh...no to vieš...nemám čas." Hinamori si s povzdychom sadla k papierom a začala ich triediť. Matsumoto si tiež prisunula stoličku. Nastalo ticho čo bolo u Matsumoto nezvyk lebo tá kecala často aj keď trepala somariny.

"Matsumoto ja musím sa ťa niečo spýtať." prehovorila po hodnej chvíli Hinamori.

"No tak smelo pýtaj sa." usmiala sa na ňu.

"Ja chcem vedieť čo predo mnou tají..." dvere sa otvorili a do vnútra vošiel Hitsugaya s kapitánom Mayurim.

"Dobré ráno kapitáni." pozdravili zborovo.

"Dobré." Hitsugaya sa len tak letmo pozrel na Hinamori. Hinamori si poriadne prezrela Mayuriho. Ten jeho divný úškrn kde ho už len videla?

"Á to je naša stratená Hinamori ako vidím už sa cítiš lepšie." zaškeril sa.

"A čo tvoja pamäť?" Hitsugaya naňho hodil vražedný pohľad. Dobre vedel kde s týmto Mayuri mieri.

"Dobre ale nedokážem si spomenúť čo sa stalo tesne pred neho..." Hinamori sa sekla spomenula si kde tento úškrn videla.

"Hinamori musím ti vymazať pamäť. Rozkaz od kapitánov." uškŕňal sa na ňu Mayuri.

Všetky spomienky sa jej zrazu začali vracať a miešať. Nevedela si ich dať do hromady. Nevedela sa v nich zorientovať. Bolo to ako návrat do minulosti. Aizen, Mayuri, Kira, Matsumoto, Hitsugaya... všetkých v tých spomienkach videla. So spomienkami sa jej vracali aj pocity, ktoré vtedy prežívala. Sklamanie, smútok, hnev. Všetko sa to pomiešalo. Mala pocit, že sa jej hlava roztrhne. Bolestivo sa za ňu chytila.

"Hinamori čo sa deje?!" kričal na ňu Hitsugaya ale ona ho počula len ako niaky vzdialený hlas. Padla na kolená hlava ju neuveriteľne bolela a spomienky sa stále miešali. Už ledva vnímala okolie. Mala pocit, že ju niekto chytil aby nespadla zdalo sa jej, že počuje ako na ňu Hitsugaya kričí zrazu to ale všetko zaniklo a ona sa znovu ocitla v černote.

"Ja som ti to vravela si chudera...niekto ako ty si nezaslúži žiť." z černoty vystúpila ďalšia Hinamori a znovu jej hral na tvary ten škodoradostný úsmev. Prišla až k pravej Hinamori a chytila ju za plece.

"Tak už konečne zomri." povedala a prepichla ju mečom...

Hinamori sa vyľakane prebudila. Vôbec sa nevedela zorientovať kde je a čo bolo najhoršie hrozne ju bolela hlava.

"Hinamori." ozval sa zrazu hlas. Do izby vpadli Matsumoto, Hitsugaya, Unohana a Mayuri.

"Ako sa cítiš?" spýtala sa jej Unohana.

"Strašne ma bolí hlava." Hinamori sa ňu bolestne pozrela.

"Čo sa ti stalo?" Hitsugaya na ňu ustarostene pozrel.

"Ja...ja..." nevedela si spomenúť na nič jediné na čo si pamätala bola tá Hinamori, ktorá sa jej stále zjavovala v snoch.

"Ja by som povedal, že sa ti na malú chvíľu vrátili tvoje spomienky." prehovoril Mayuri. Všetci naňho prekvapene pozreli. "Nazval by som to ako malý skrat v tvojej hlave." Hinamori sa bolestne chytila za hlavu pretože bolesť sa stále zvyšovala. "Čo sa to so mnou deje?" povedala cez zaťaté zuby. "Hinamori dám ti lieky proti bolesti hlavy ale po tých liekoch okamžite zaspíš." Unohana sa už chystala pre lieky keď...

"NIE!" zvrieskla Hinamori.

"Ale Hinamori Unohana ti chce len pomôcť." prehovorila zaskočená Matsumoto.

"Nie ja tie lieky nechcem...nechcem zaspať ja...ja nechcem aby sa ONA znovu objavila v mojich snoch..." Hinamori po líci začali stekať slzy a celá sa začala triasť. Hitsugaya sa na to díval ako na niaku scénu z hororu takúto vystrašenú ešte Hinamori nevidel a kto je vlastne ONA?

"Neboj Hinamori sľubujem, že po tých liekoch sa t nebude o ničom snívať." presviedčala ju Unohana.

"T-tak dobre." Hinamori nakoniec pristúpila.

"Dobre je mi ľúto ale návštevné hodiny sa skončili." všetci vyšli z izby.

"To je zaujímavé." preniesol Mayuri.

"Zaujímavé? Čo je na tom, že Hinamori takto trpí zaujímavé?"

"To, že sa jej vlastné spomienky stali jej nočnou morou." povedal s úškrnom a odišiel preč. Hitsugaya sa za ním vystrašene díval.