Apologize-14.Kapitola

14.Kapitola

Hitsugaya-Taichou

"No tak Hinamori pre všetko na svete ťa prosím usmej sa." Tatsujo dobre, že na kolená pred Hinamori nepadol.

"Nemám dôvod sa usmievať." Hinamori mu nevenovala jediný pohľad len mĺkvo prekladala horu papierov. Tatsujo si niečo zamrmlal popod nos a odpil si z čaju. Vtom si všimol kňučiaceho Shira, ktorý sa silou mocou snažil dostať von. Tatsujo bez opýtania schytil vodítko a priviazal naň Shira. "Hej čo to robíš?!" oborila si naňho Hinamori.

"Idem vyvenčiť tvojho psa lebo ak sa tu poští tak nás kapitán zakiluje a potom fakt netúžim." povedal a vybral sa so Shirom von. "Tak ma počkaj!" Hinamori sa rozbehla za ním. Kráčali už hodnú chvíľu bez jediného slova keď vtom Tatsujo vyliezol na niaky kameň spolu so Shirom. "Tak Shiro ideme sa hrať na kozmonautov." vypotil. Shiro a Hinamori sa naňho nechápavo pozreli.

"Čože?" Hinamori si nebola istá či dobre počula. Tatsujo zdvihol Shira do výšky. "Hej čo si akože myslíš, že s ním robíš?! Okamžite ho polož na zem!"

"Ale ja sa s ním hrám odteraz budem Shira volať Lajka tak sa volal ten pes, ktorý letel vo vesmíre no vlastne Shiro je chlapec tak ho budem volať Lajky."

"Budeš ho volať Shiro a ak ho okamžite nepustíš na zem tak poletíš navštíviť Lajku do vesmíru!!!!"

"Dobre, dobre hlavne sa toľko nevzrušuj." Tatsujo pustil Shira na zem a ten sa okamžite rozbehol za Hinamori ale keďže mal vodítko tak sa doňho trochu zamotal.

"Počkaj Lajky máš vodítko medzi vajky." vypotil tento krát zo seba Tatsujo. Hinamori okamžite vyprskla smiechom. "Konečne sa smeješ." povedal veselo. Hinamori sa naňho zo smiechom pozrela a rozopla Shira z vodítka...

"Taichou nevadí, že som zabudla na tú veľkú kopu papierov?" Matsumoto vystrašene pozrela na Hitsugaya lebo vedela, že vždy keď zabudne na papiere tak je veľmi zle.

"Hmm." táto odpoveď ju skoro posadila.

"A zabudla som na ne preto lebo som sa ožrala spolu s Kirom."

"Hmm."

"Taichou budem potrebovať väčšie číslo uniformy lebo z tejto mi za chvíľku prsia vyskočia."

"Hmm."

"Vnímate ma vôbec?"

"Hmm."

"To je beznádejné." Matsumoto sa pozrela von oknom. Vtom sa ozvalo klopanie na dvere.

"Ďalej!" zakričala Matsumoto. Do vnútra vstúpil kapitán Jakuma.

"Nerád vás ruším ale prišiel som si pre tie papiere, ktoré som vám dal na vyplnenie. Matsumoto skoro vystrelo. "Eh...no...my sme to ako...no mi sme to ešte nestihli."

"To nevadí tak si preto prídem až tak neskôr...alebo vlastne aj ja budem mať papierovačky tak pošlem niektorého z podkapitánov...tak sa zatiaľ majte." povedal a odišiel. "Eh...super." zamávala mu Matsumoto načo si od Hitsugaya vyslúžila zabijacky pohľad. "Čo sa deje?"

"Vážne Matsumoto srdečná vďaka." predstava, že sem príde buďto Tatsujo alebo dokonca Hinamori ho zožierala.

"Nuda, nuda veľká nuda."

"Keby si tak radšej pracoval!"

"Pri práci sa nudím ešte viac." TRESK Tatsujovi na hlave skončila celá hŕba papierov.

"AU!!" snažil sa zviechať z pod tej hŕby. "Čo mám s tým akože robiť?"

"Vyplňovať to." Tatsujo si vzdychol a začal papiere vyplňovať. Do vnútra vošiel kapitán Jakumo. "Hinamori prosím ťa tak za dve hodinky skoč za kapitánom Hitsugayom a vypýtaj si od neho papiere. On už bude vedieť, aké." Hinamori zbledla.

"Ak chceš pôjdem ja." zašepkal jej Tatsujo.

"Nie to je dobré..."

Hinamori kráčala pomalým krokom. Mala pocit, že ju vlastné nohy nepočúvajú. Ani nevedela ako došla pred dvere, za ktorými sedel Hitsugaya. Na sucho preglgla a už sa chcela otočiť ale ona predsa nemôže. Nemôže mu ukázať, že ona je tá slabá chudera. Ozvalo sa slabé klopanie na dvere. "Ďalej." ozval sa Hitsugaya. Vošla do vnútra a priamo sa dívala Hitsugayovi do očí. "Hitsugaya-Taichou prišla som si pre tie papiere." Hitsugaya len tak, tak skryl údiv. "Tu sú." podal jej papiere. "Arigato." Hinamori si ich zobrala a zmizla. Matsumoto sa pozrela na Hitsugaya. "Ona vám povedala Taichou?" Hitsugaya sklopil zrak na svoju šálku, v ktorej mal čaj. Správala sa k nemu ako ku kapitánovi ale to predsa vždy chcel ale tak prečo mu to oslovenie z jej úst teraz tak vadí? Radšej by bol keby mu hovorila Shiro-chan.

Hinamori kráčala nočnou ulicou domov. "Som zvedavý kedy jej to chcú povedať." započula zrazu hlasy. Okamžite sa zastavila za rohom sa rozprávali niaky shinigami. "To mi hovor čím neskôr to podkapitánke Hinamori povedia tým horšie to bude znášať."

"To je tak keď furt musia vymýšľať hovadiny. Môžu byť radi, že si aspoň na niečo spomenula."

"Hej už musím ísť je veľa hodín."

"Aj ja tak sa zatiaľ maj."

"Aj ty." zostalo ticho. Hinamori sa nemohla ani pohnúť aké tajomstvo pred ňou skrývajú?