Apologize 6.Kapitola

6.Kapitola

Zabudnuté spomienky

"Matsumoto nevidela si môj mobil?!" Hitsugaya sa už polhodinu snažil vypátrať svoj mobil. "Nie prečo?!"

"Pretože sa mi stratil a bez neho neviem kde sa nachádza niaky Hollow." Hitsugaya už začínal byť nervózni. "Neviem kde je."

"Tak nič." dvere sa zabuchli a Matsumoto odišla do školy. Hitsugaya hľadal ďalej. "Kde je ten sprostý mo..." Hitsugaya utrpel vážny šok keď uvidel aký čas ukazujú hodiny. "ŠKOLA!!!!! DO KELU!!!!!!" schytil tašku a vyletel z dverí. Skoro sa zabil na schodoch. Dobehol až na križovatku kde práve svietila červená. "Čert to vzal." povedala zobral si to po strechách domov. Do školy dobehol celý udýchaný. Pomaly otvoril dvere. Mali matematiku. Nebadane prekĺzol na svoje miesto a vytiahol si pomôcky. "Hitsugaya kde si bol." Karin sa otočila do zadu. Sedela totižto pred Hitsugayom v predposlednej lavici pri dverách. "Akosi som stratil pojem o čase." povedal naštvane. Hodina ubehla celkom ľahko. Nasledovala prestávka a po nej slovina. Cez prestávku bolo dosť rušno. "Hitsugaya ty si v poslednom čase totálny zmätok." začal Mamoru a ostatný sa pridali. "Nechajte ho tak." obránila ho Karin. Zatiaľ na druhej strane triedy sa ďalšia skupinka veselo bavila. "Ten Hitsugaya je pekný dala by som si povedať." Sora jedným očkom kukla po Hitsugayovi. "No len veľká škoda, že je už zadaný." povedala Hinamori, ktorá sedela na parapete a pozerala von oknom. "Zadaný?"

"Hej vidíš to čierno vlasé dievča, ktoré sedí pri ňom?"

"Áno to akože s ňou chodí?"

"Hej volá sa Karin."

"A ty to odkiaľ vieš?"

"Povedal mi to včera keď sme boli po škole."

"DOLE HLAVY!!!!!" zreval Dan. Hinamori rýchlo skrčila hlavu, okolo ktorej jej preletel peračník. "Dan ty idiot čo to nacvičuješ?!" vreskla po ňom. "Sory hrali sme s Jukim a Kacumim vybíjanú."

"S peračníkom?! Vy nie ste normálny!!!!" Hinamori po ňom hodila učebnicu zo slovina a tá ho zasiahla rovno do hlavy. Dan padol na zem ako vrece zemiakov. Hinamori k nemu pribehla a schytila ho za golier. "Že vybíjaná!!!!!!!!!! Tak kop do riti a nie vybíjaná!!!!!!!!!! Máš fakt veľké šťastie, že ten peračník nás nezasiahol!!!!!!!!!!!" vtom sa Hinamori obzrela po celej triede. Všetci na ňu kukali ako na šialenú babu, ktorá zdrhla z psychiatrickej liečebne. Hinamori pustila Dana na zem a sadla si na parapetu. Juki a Kacumi sa lomili na zemi. Hinamori pozrela dole z okna na Danov peračník. Vtom okolo peračníka preletelo divné stvorenie. Pozrelo na Hinamori. Stvorenie teda skôr netvor mal hlavu pripomínajucí lebku a na mieste kde malo byť srdce bola diere. Zhltlo peračník a zmizlo. "Čo to do kelu bolo?" Hinamori prebehol mráz po chrbte. "Čo bolo čo?" Dan sa zviechal zo zeme a spolu s ostatnými sa pozrel z okna. "Ja tam nič nevidím." povedala Sora po chvíľke. Hitsugaya tiež pribehol k oknu. "Hinamori čo si tam videla?" spýtal sa jej. Hinamori niečo našepkávalo, že im to nemá povedať aj tak by jej neverili. "Eh...asi sa mi to len zdalo." povedala a pokúsila sa o úsmev. "Super Hinamori má halucinácie to nám chýbalo ku šťastiu a kde vlastne do riti zmizol môj peračník?" Hinamori bola ticho. Stále sledovala miesto odkiaľ sa ešte pred chvíľkou na ňu díval ten zvláštny tvor.

"Musíme mu pomôcť!" kričí Hinamori na svojich priateľov. Kira a Renji prikývnu a bežia na pomoc chlapcovi, ktorý sám bojuje proti Hollowovi. Zrazu sa ich tam objavuje veľa. Príliš veľa na to aby ich všetkých zabili. Zjavuje sa tam muž a pomáha im. Vyzerá byť dobrý ale Hinamori má z neho strach. Cíti zimu...

Znovu vidí toho muža. "Zbohom." povie a Hinamori ucíti bolesť. Padá k zemi. Zas sa tam zjavuje chlapec. "Hina...mori..." vykokce a potom sa púšťa do muža ale ten ho bez problémov skolí k zemi. Znovu černota. Hinamori nevie kam má ísť. Cíti zimu. "Haló je tu niekto?" zavolá do ticha. "No tak prosím ozvite sa mi niekto." vtom počuje slabý plač. Ide za ním. Plač sa zosiluje. "Kto tu je?" spýta sa do tmy. "Prosím pomôž mi." povie tichý hlások. Hinamori sa otočí a to čo uvidí jej vyrazí dych. Vidí samú seba zavretú v niakej miestnosti. "Prosím pomôž mi." povie znovu. Na sklenej stene je krv. Jej krv...ona je celá krvavá a plače. Pozerá na samú seba...do očí sa jej nahrnú slzy. "Prosím pomôž mi...veľmi to bolí." povie Hinamori zavretá v sklenej miestnosti a ukáže na svoju krvácajúcu hruď. To už Hinamori nevydrží černotou sa ozve vystrašený výkrik.

"Hinamori!" Hinamori sa prebudí. Po tvári jej stekajú slzy. "Hinamori čo sa deje?" spýtala sa potichu Sora. "Niečo sa mi snívalo." povedala potichu. Nikto okrem Sory si nevšimol, že plače. Aspoň si to myslela...Hitsugaya pozerá na Hinamori. Čo sa jej asi tak snívalo keď plakala zo sna? A čo vlastne videla vtedy vonku? Posledná hodina výtvarná. "Môžete nakresliť čo chcete napríklad svoje pocity...to je jedno." povie učiteľka a sadne si za katedru. Hinamori chytí ceruzku do ruky a automaticky začne kresliť. ("Prečo si neviem spomenúť nato čo sa mi snívalo predtým ako som sa ocitla v černote? Spomínam si len na tých dvoch chlapcov ale neviem si poriadne vybaviť ich tváre. A prečo som sa videla...prečo som videla samú seba...celú krvavú? Ublížil mi niekto predtým než som stratila pamäť? A čo ten chlapec...ten Shiro-chan? Prečo vlastne tak hrozne túžim potom ho nájsť? Kto to je? Neviem si vybaviť jeho tvár len si spomínam na jeho meno.") zazvoní a všetci sa začnú spratovať. "Hinamori poď...ty kokso to je úžasné neverím vlastný očiam." všetci sa nahrnú okolo Hinamori aj Hitsugaya. Keď uvidel ten obraz zbledol...nebol schopný sa ani pohnúť. Hinamori si až teraz uvedomila čo nakreslila. Nakreslila Hinamori, ktorú videla zavretú v tej sklenej miestnosti. "Vyzerá trochu ako ty...prečo krváca čo sa jej stalo?" spýtal sa Dan. "Ja...ja...to...sa mi snívalo a tak som to nakreslila...kašlite nato je to len blbý obrázok." Hinamori schytila svoju tašku a ušla z triedy. "Nemyslel som, že vie takto dobre kresliť." povedal potichu Juki a vybral sa s ostatnými preč. Zostal tam už len Hitsugaya. Zobral obrázok. "Hina...mori..." vykoktal.