Apologize 2.Kapitola

2.Kapitola

Kde si?

"Kapitán Hitsugaya vsávajte treba vám ísť do školy." Rangiku jemno potrepe Hitsugayom. Ten len čosi zamrmle, otočí sa na bok a spí ďalej. Rangiku sa otočí na päte a zmizne v dverách. O necelú minútu sa vracia naspäť s budíkom v ruke. Niečo na ňom prešteluje a nastrčí ho Hitsugayovi k uchu. "CŔŔŔŔŔ!!!!!!!!!!" ozve sa celou miestnosťou. Hitsugaya okamžite vyletel z postele a chcel tasiť svoj Zanpakutau ale zistil, že ho v tomto momente po ruke nemá. "Matsumoto do kelu musíš mi spôsobovať takéto šoky?!"

"Prepáčte kapitán ale škola volá." Matsumoto mu s úsmevom na tvári podala uniformu. Hitsugaya ju schmatol a s frflaním sa išiel prezliecť do kúpelky. "Že škola kto to kedy videl aby sa kapitán, ktorý už má školu dávno skončenú vláčil do školy v ľudskom svete." zapol si posledný gombík na uniforme a prezrel sa v zrkadle. Odvtedy čo vkročil do ľudského sveta už uplynuli dva roky. Aj on sa za tie dva roky poriadne zmenil. Vyrástol a dospel. V ľudskom svete trávil vedčinu svojho času aj kvôli Aizenovi, ktorého chcel zabiť za každú cenu ale hlavne kvôli Karin, s ktorou už polroka chodil. Zo začiatku ho to ťažilo. Mal pocit, že zradil Hinamori ale neskôr to z neho opadlo a on na ňu zabudol. Vyšiel z kúpelne, schytil tašku a s hrdo vztýčenou hlavou sa vybral do školy. "Hitsugaya." ozval sa dievčenský hlas. "Dobré ráno Karin." povedal a usmial sa na čierno vlasé dievča. Vyberú sa spolu do školy. Matsumoto ich sleduje z okna. Nemôže si pomôcť ale oveľa radšej by bola keby po Hitsugayovom boku videla stáť Hinamori.

"No a tak sa vám vytvorí priamka /AB/." Vysvetľuje učiteľka na geometrii. Hitsugaya na ňu unudene pozerá. Tie jej keci mu nič nehovoria. "Pch." odfrkne a pozrie sa von oknom. "Radšej by som bol teraz v spoločenstve duší. Tam by som sa aspoň tak neuveriteľne nenudil." povie a pozerá na slnko. Zrazu sa pri okne objavil čierny motýľ. "Ale veď to je motýľ zo spoločenstva duší." Hitsugaya otvoril okno a na ruke mu pristál čierny motýľ.

Správa zo spoločenstva duší. Včera v nočných hodinách sa bývalej podkapitánke piatej jednotky podarilo utiecť. Kapitán desiatej jednotky sa má okamžite dostaviť v Seireitei.

Motýľ zmizol. Hitsugaya nebol schopný slova. Ruka, na ktorej mu sedel motýľ sa začala chvieť. Celý zbledol. "Hi...Hinamori." vykoktal. "Hitsugaya Toushirou máte niaky problém?" spýtala sa učiteľka a všetky pohľady spočinuli na Hitsugayovi. "Hej potrebujem na záchod." povedal odmerane. "Choďte." učiteľka sa naďalej venovala svojmu štvoruholníku. Hitsugaya vyšiel z triedy. Prehltol Gikongan, ktorú mal schovanú vo vačku a okamžite sa odpútal od tela. Pozrel na svoje telo kde teraz prebývala iná duša. "Vráť sa do triedy." povedal. "Nepravý" Hitsugaya bez slova prikývol a vrátil sa do triedy. Hitsugaya bežal po strechách veľkých budov. ("Hinamori ako sa ti podarilo utiecť? Kde teraz si?!) Hitsugaya vbehol cez okno do svojho domu. Matsumoto už tiež ako shinigami naňho čakala v izbe. "Už o tom vieš?" spýtal sa jej. Ona len prikývla. Hitsugaya vytiahol svoj Zanpakutau. Vystrel ho pred seba. "Otvor sa." povedal a pred ním sa vytvorili veľké dvere. Pomaly sa otvorili. Hitsugaya a Matsumoto vošli do vnútra.

"Dobrý deň kapitán Hitsugaya." pozdravil sa v pokornej polohe niaky shinigami. "Tak čo sa stalo?" Hitsugaya sa ho ani nespýtal na meno. Shinigami vstal a zaviedol ich dovnútra nemocnice. Priviedol ich do izby, kde prebývala Hinamori. "Podkapitánka bez problémov vstala a odtrhla sa z prístrojov. Potom vybehla z nemocnice hlavným vchodom."

"Hlavným vchodom a to si ju nikto nevšimol?" Hitsugaya neveril vlastným ušiam. "Nie lebo sme boli v pohotovosti kvôli Hollowom." Shinigami ich vyviedol z nemocnice a ďalej pokračovali po Hinamoriných stopách. Hitsugaya zhrozene pozoroval zem. Všade boli krvavé stopy Hinamoriných chodidiel. "Ako ste si všimli podkapitánka bežala bez prestávky aj cez svoje zranenia, ktoré mala. Tuná na tomto mieste už asi po piaty krát spadla." shinigami ukázal na malú krvavú kaluž. Hitsugayovi bolo z toho zle. Zožieral ho pocit toho ako Hinamori hrozne musela trpieť ako ju to muselo hrozne bolieť. Prišli až k bráne, ktorá oddeľuje územie shinigami od územia normálnych duší. V bráne bola obrovská diera. "To spravila Hinamori?" spýtal sa Hitsugaya neveril tomu, že by sa jej podarilo prebúrať tú bránu. "Hej všade na okolí sa našli fialové lupene. A ešte niečo." shinigami ich zaviedol k skupinke štvrtej jednotky, ktorá sa nad niečím obrovským skláňala. Hitsugaya podišiel bližšie a zbadal strážcu brány. "Čo sa stalo?" spýtal sa ho. "Strážil som tu ako vždy a zrazu som začul kroky. Išiel som sa pozrieť kto tam je a zbadal som dievča. Bolo celé krvavé a šaty malo dotrhané. Povedalo mi, že niekoho hľadá, že musí prejsť cez bránu. Ja som si myslel, že je blázon, vysmial som sa jej do očí a povedal som jej, že ju nikam nepustím. Dosť sa nahnevala. Objavili sa okolo nej fialové lupene. Predtým než ma lupene napadli mi ešte raz povedala, že musí tu osobu nájsť. Viac si nepamätám." strážca sa pozrel na oblohu. "A koho hľadala?" Hitsugaya bol presvedčený o tom, že sa snaží vypátrať Aizena. Strážca naňho pozrel "Povedala mi, že musí nájsť Shiro-chana." Hitsugayovi sa podlomili kolená ale udržal sa na rovných nohách. "S...Shiro-chana?" vykoktal. "Áno povedala mi, že ho musí nájsť, že je to jej kamarát." Aj Matsumoto zbystrila. Dobre vedela kto je Shiro-chan. Keď Hinamori sem-tam zavítala za Hitsugayom na návštevu veľmi často ho oslovila Shiro-chan. Hitsugaya sa pozrel do zeme. "Hinamori." zašepkal. "Kapitán čakáme rozkazy." ozvala sa Matsumoto. Hitsugaya na ňu pozrel. "Dobre okamžite sa vydáme hľadať Hinamori." povedal. "Hai." prikývli členovia jeho jednotky a už aj vyleteli cez veľkú dieru v bráne. Hitsugaya bežal v čele jednotky, pozeral sa na všetky strany. "Hinamori kde si?" zašepkal a bežal ďalej.