Apologize-12.Kapitola

12.Kapitola

Vitaj naspäť

"Kapitánka už je to týždeň od tej nehody a kapitán Hitsugaya sa ešte neprebral."

"Ja viem Isane ale starosti mi ešte robí Hinamori už celý týždeň je tam s ním ani poriadne neje a nespí."

"Ale kapitánka zabúdate aj na tú vymazanú pamäť...keď sa Hinamori dozvie čo sme jej spravili, že kvôli nám skoro prišla o spomienky...pochybujem, že to len tak prime."

"Áno Isane máš pravdu...ale bude ju to bolieť hlavne preto lebo s tým súhlasil aj Hitsugaya jediná osoba, ktorej kedy verila...bude to pre ňu rana pod pás presne tak ako tá, ktorú jej uštedril Aizen. Bojím sa aby sa tiež z toho nezrútila."

Hitsugayove viečka sa pomaly otvorili. Bolelo ho celé telo. Snažil sa spomenúť si čo sa stalo vtom ucítil, že ho niekto drží za ruku. Pozrel sa na bok a zistil, že Hinamori spí položená hlavou na jeho posteli a drží ho za ruku. Dal si dole dýchaciu masku. "Hinamori." prehovoril na ňu. Hinamori sa strhla a pozrela na Hitsugayu.

"Shiro-chan." zašepkala šťastne a po lícach jej začali stekať slzy. "Shiro-chan ty si sa konečne prebral." jemne ho objala tak aby mu neublížila. Hitsugaya sa nezmohol na slovo. "Hinamori ty si, si už spomenula?" spýtal sa jej. Prikývla. "Ale to je teraz jedno ako sa cítiš?" spýtala sa ho.

"No po pravde bolo mi už aj lepšie." Hitsugaya sa kŕčovito snažil posadiť.

"Nie ešte lež! Hádam nechceš aby sa ti znovu rana otvorila." Hinamori ho jemne potlačila a Hitsugaya si znovu ľahol.

"Hitsugaya rada vidím, že si už hore." do vnútra vošla Unohana.

"Aj ja ťa rád vidím Unohana." Hitsugaya sa na ňu usmial.

"Dobre Hinamori teraz by si sa mala poriadne najesť a hlavne si odpočinúť. Celý týždeň si poriadne nespala ani nejedla" prehovorila na Hinamori. Hitsugaya starostlivo pozrel na Hinamori. "Ty si tu celý týždeň bola so mnou a ani si poriadne nejedla a nespala?" Hinamori pozrela do zeme. "Ale to nevadí."

"Ale vadí Hinamori choď sa poriadne najesť a odpočiň si." Hinamori mu chcela odporovať ale...

"Hinamori dávam ti to ako príkaz. Som kapitán a ty ma musíš poslúchnuť." tento veliteľsky hlas ju zastavil. S úsmevom naňho pozrela.

"Hai Hitsugaya-Taichou." povedala veselo a odišla. Hitsugaya za ňou prekvapene pozeral. Ešte nikdy ho neoslovila Hitsugaya-Taichou. Usmial sa.

Hinamori sa rozbehla z nemocnice a veselo pozrela na Seireitei. "Konečne doma!" zvýskla šťastím a vybrala sa domov. Veselo sa obzerala okolo seba. Všetci ju zdravili poniektorý sa dávali aj do pozoru a tak si uctili príchod podkapitánky. "MONČIČI!!!!!" Hinamori sa obzrela, kráčal k nej Kenpachi a na chrbte niesol Yachiru, ktorá jej veselo kývala. "Dobrý deň Zaraki-Taichou. Ahoj Yachiru." Yachiru veselo zoskočila s Kenpachiho pleca a rozbehla sa k Hinamori. "Mončiči ani nevieš aká som rada, že ťa vidím. Práve sme ťa išli s Kenym navštíviť ale ako vidím už ti je dobre."

"Hej len si musím ísť odpočinúť."

"Hinamori a čo tvoja pamäť?" spýtal sa Ken.

"Už je to dobré ale na pár vecí si ešte nepamätám stále si nemôžem spomenúť čo sa stalo predtým než som ušla do sveta ľudí." Ken nahodil vážnu tvár. "No tak fajn keď sa vyspíš dostav sa za Yamamotom budeš znovu priradená do svojej jednotky."

"Ahoj Mončiči!" zakývala jej ešte raz z diaľky Yachiru keď odchádzali.

Hinamori veselo vletela do svojho domu a poobzerala sa na všetky strany. Na to ako dlho tu nebola tu bol poriadok. Otvorila chladničku a zistila, že je plná. "Eh...to je divné." zabuchla chladničku a zistila, že na dverách je magnetkou prichytený lístok. Zobrala ho do rúk.

Ahoj Hinamori trochu som tu upratala a priniesla ti niake čerstvé jedlo. Dobre si odpočiň uvidíme sa zajtra. Matsumoto :)

Hinamori sa usmiala lístok položila na stôl, zobrala si niečo pod zub a išla si ľahnúť.

"Cŕŕŕŕŕŕ!!!!!!!!!!!!!!!" TRESK budík, ktorý mal Hinamori zobudiť skončil zničený na zemi. To Hinamori prebralo úplne. Naštvane ho zodvihla vtom si všimla čas aký ukazuje. "DO KELU!!" vyletela z postele ako zmyslov zbavená a vletela do kúpelne za rekordný čas sa odtiaľ vytrepala. "Ja meškám!" rýchlosťou blesku vyletela von a zobrala si to prvou skratkou.

"Som tu!" zakričala keď dobehla za Yamamotom. Vtom si všimla na sebe veľa pohľadov. Nebol tam totižto len Yamamoto ale aj niaky kapitán, ktorého nepoznal a pri ňom bol jeho podkapitán. "Vitaj naspäť Hinamori Momo."

"Eh...no ďakujem." Hinamori si prezrela neznámeho kapitána na plášti mal znak piatej jednotky takže to musí byť jej nový kapitán. Bol len o niečo starší ako Hinamori. Mal červené vlasy a zelené, tajuplné oči. Hinamori mala z neho trochu strach. Vedľa neho sa na Hinamori díval asi nový podkapitán. Mladý chalan v jej veku. Zelené vlasy mal zopnuté v malom copíku a jeho červené oči sa veselo dívali na Hinamori.

"Predstavujem ti tvojho nového kapitána Jakuma." predstavil ich Yamamoto.

"Teší ma." vykoktala Hinamori.

"A toto je jeho podkapitán a tvoj kolega Tatsuja ale aby si, si nemyslela, že si na dobro odpísaná vraciaš sa do funkcie podkapitán ale túto funkciu budeš zdieľať spolu s Tatsujom." Yamamoto ukázal na Tatsuja.

"Teší ma ja som Tatsujo." povedal a pristúpil k Hinamori s rukou vystretou na pozdrav. Hinamori jeho ruku na znak priateľstva prijala ale Tatsujo to hneď využil a pohladkal Hinamori po zadku. To Hinamori úplne stačilo. "TY PRASA!!!!!!!!!!" vrieskla a takú mu strelil, že chalan preletel celou miestnosťou a pristál na druhom konci.

"Ospravedlňujem sa za Tatsuju on je...no trochu nevie krotiť svoje hormóny." povedal Jakumo a hodil vraždiaci pohľad na Tatsuja, ktorý sa teraz snažil prebrať z omráčenie.

"Tak keďže si moja nová podkapitánka tak ti môžem predať toto." Jakumo podal Hinamori do ruky jej Zanpakutau.

"Tobiume." Hinamori šťastne chytil svoj meč. Tobiume jej v rukách znovu ožil.

"Tak teraz si musím ísť niečo vybaviť...no ak to bude možné skús sa niak zoznámiť s Tatsujom ak bude moc úchylný kľudne mu zavaľ." povedal Jakumo a odišiel. Hinamori pozrela na Tatsuja, ktorý sa už nachádzal pri nej.

"Hm...takže keby nebolo tej nehody tak tu asi ešte nie si a stále pátraš po svojej minulosti?" povedal Tatsujo. Hinamori naňho zaskočene pozrela. "Vlastne máš pravdu keby nebolo tej nehody tak ešte stále pátram po svojej minulosti. Takto som sa na to nikdy nepozerala."

"No vidíš na každej situácii musíš hľadať aj niečo pozitívne."

"Vieš čo Tatsuju bol by si úplne skvelý chalan keby si nebol taký úchylný."

"Ja viem. Takže ty kapitána Hitsugayu už poznáš dlhšie?"

"Hej vymyslela som mu aj prezývku Shiro-chan." vtom sa Hinamori zarazila.

"Hinamori čo sa stalo?"

"SHIRO!!" vrieskla zúfalo.

"Však kapitán je v nemocnici tak čo hysterčíš?"

"Ale nie ten Shiro. Shiro môj pes zostal vo svete ľudí. Tatsujo musím za ním." zúfalo pozrela na Tatsuja. "Tak fajn ale zadarmo to nebude."

"Čože?"

"Keď ti pomôžem tak pôjdeš so mnou do poste..." TRESK Tatsujo preletel dosť veľký kus. Hinamori ešte stále s vystrčenou päsťou sa naňho zabijacky pozrela. "Toto nie je vtipné!" vrieskla.

"No bože och čo by som pre teba nespravil." povedal a pomocou svojho zanpakuta vyvolal prechod. Obidvaja cezeň rýchlo prešli...

Hinamori vletela do svojho bytu.

"SHIRO!!!!!" zavolala na šteňa. To sa okamžite vystrčilo z kuchyne a vrtiac s chvostíkom bežalo k Hinamori. "Shiro ty si v poriadku!" výskla šťastne a chytila ho na ruky. Tatsujo sa na to nechápavo díval. "To si snáď zo mňa robíš prdel. Tak mi sem bežíme ako drbnutý. Ja som myslel, že ten sprostý pes tu kape hladom a on si tu namiesto toho vrtí chvostom!" PLESK Tento krát schytal facku až ho položilo na zem. "On nie je sprostý!" ohradila sa Hinamori.

"...no a on tam bol a veselo si vrtel chvostom." rozprávala večer svoj zážitok Hitsugayovi. Ten sa začal smiať. "A koľko tu ešte budeš?" spýtala sa ho po chvíľke Hinamori.

"Že vraj ešte týždeň potom ma prepustia."

"A čo tvoj nový kapitán."

"Ale taký tajuplný."

"A ten jeho podkapitán?"

"Myslíš Tatsuju? Tak ten je jedno hnusné, úchylné prasa."

"To vážne?"

"Hej ale aspoň sa mám na kom vyzúriť keď som naštvaná." obidvaja sa začali smiať.