Rebelka-4.Kapitola

OK viem, že su prázdniny a ja tu píšem o konci školského roka ale o tom sa mi najlepšie píše lebo vtedy bolo najviac srandy :D

4.Kapitola

Pomaly sa otvoria dvere. "Ticho Neji hlavne buď ticho." zašepkám. "Však nič nehovorím." vtom sa rozsvieti svetlo a pred nami stojí Nejiho otec. "Koľko je hodín?" znie jeho prvá otázka. Zostalo ticho. "Tak koľko je tých hodín?" zopakuje svoju otázku. Neji vytasí mobil z vrecka. "Eh...no jedna hodina v noci." povie a stále kuká na svoj mobil. "Presne jedna hodina v noci a o koľkej sme sa dohodli, že budete doma?"

"O 12?" povie trochu nervózne Neji. Ja tam stojím ako pohlavný úd a nič nehovorím. "Meškáte jednu hodinu." jeho tón je stále prísny. "Prepáč oco sľubujem, že sa to viac krát nestane." Hizashi sa začne ako zmyslov zbavený smiať. My naň nechápavo čumíme. "Oco je ti dobre? Nemám zavolať doktora?" spýta sa Neji po piatich minútach keď sa Hizashi prestane smiať. "Nie nemusíš ja len, že si sa prekonal synak minule si prišiel o tretej ráno a bol si taký ožratý, že si ledva sál na nohách. V hlave sa mi to vybavilo bolo to asi pred dvoma týždňami. Vrátila som sa z parku skôr lebo som bola unavená a Neji tam zostal s chalanmi dlhšie. Asi okolo tretej som sa prebudila na hluk. Vyšla som z izby a koho nevidím Nejiho ožratého na moľ. "Neji čo len s teba vyrastie! Však to je hrozné! Pozri sa ako vyzeráš!" nadávala mu vtedy mama. Ten sa zatackal na mieste. "Nerieš!" povedal, rozprestrel ruky a odišiel "rovno" do svojej izby.

"No dobre je vám odpustené ale keď nabudúce poviem o 12 tak o 12 žiadne flákačky inak Neji prídeš o ten mobil čo si naň šetril celé prázdniny a Hinata tvoj tato sa dozvie, že si pred mesiacom tiež neprišla zrovna triezva." na sucho som preglgla. Vtedy som sa s babami poriadne ožrala...bolo to hlavne z toho dôvodu, že som sa pohádala s fotrom a chcela so si to niak vymazať z pamäte. Priznávam, dosť som to prehnala ale stalo sa. Spomínam si, že sa mi potom ráno išla od bolesti hlava roztrieštiť. "Sľubujeme, že nabudúce prídeme na čas." povedali sme jednohlasne a odišli sme do svojich izieb. Ráno ma znovu zobudil otravný budík. Plesla som s ním celou silou o zem a on zostal ticho. Zdvihla som sa zo zeme a odišla som do kúpelky. "Oháyou." pozdravila som celú svoju partu, ktorá ma čakala pri autobusovej zástavke tam máme vždy zraz. Všetci sme sa spolu vybrali do školy. "Bože nepoďme do školy poďme do mesta aj tak sa už neučíme však už máme len jeden týždeň." skuvíňal Kiba. "Do mesta ideme zajtra teraz sa ide poctivo do školy! Shikamaru máš tie repráky?"

"No jasné." Shikamaru vytiahol repráky. "Hinata máš muziku?" otočil sa Kankuro na mňa. "Že váhaš." vytiahla som CD kde mám veľkým písmom napísané HIP-HOP. "Fajn a ja mám zvyšok." Kankuro vybral niečo ako malý notebook lenže tento prehrával muziku. Vtom sa zastavil na mieste. "No do riti ten mi ku šťastiu chýbal." zamumlal. Všetci sme zbadali červenovlasého chalana, ktorý išiel okolo nás. Bol to Gaara Kankurov mladší brat a s ním bol ten blondiak menom Naruto. Temari tiež zamrzol úsmev na tvári. Gaara s Narutom prešli okolo nás. Naruto sa znovu na mňa pozrel a ja som nahodila povýšenecký výraz. Gaara zazrel na Kankura ten sa len uškrnul. "Aj ja ťa ľúbim." povedal za čo si získal Gaarov vražedný pohľad. Viac sme si ani slova nepovedali každý sa vybral svojou cestou. V triede hudba hrala na plne gule no a ta hudba eh... no nebudem sa k nej niak vyjadrovať ale ozývala sa celou chodbou. No a keďže sa pustila muzika, v ktorom bolo každé druhé slovo nadávka tak to stálo za to. Učka to už radšej ani neriešila. Všetci sme sa pustili do tancovania. Cez malú prestávku nám bolo horko tak sme vyliezla von a začali sme sa olievať fľašami. Potom ma Neji so Shikamarom chytili silou, mocou dovliekli do triedy tam pustili točku a strčili mi hlavu pod umývadlo hrôza celá hlava mokrá. "Tak fajn vospolok za chvíľku je veľká prestávka väčšina z vás tu isto nemá čo na jedenie." začal prednášať svoju reč Kiba a ostatný súhlasne zamumlali. "Takže ja, Neji, Hinata a Sakura ideme skočiť hore do obchodu takže kto je hladný nech nám dá peniaze a povie čo mu máme kúpiť." pol triede sa zhŕklo k našej lavici. Objednávok je dosť keďže učiteľka nie je skoro vôbec v triede vyberieme sa už pred zvonením. Tichými krokmi zdrháme cez hlavný vchod. Vtom sa Neji zastaví. "Ma oser social." vyjde z neho. Všetci pozrieme na schody, na ktorých stojí náš social. "Ser naňho ideme." zavelí Kiba a my sa rýchlym krokom vydáme do obchodu, ktorý je úplne opačným smerom ako stojí social. "Budú pojebi." Neji hádzal sladkosti do košíka. "A čo ti asi tak môže na konci roka? Veľké hovno." pridala som.

"Však mne je to vieš kde ale foter..."

"Tvoj foter? A čo môj veľký Boss keď sa dozvie čo som urobila ma odvrhne ak sa už nestalo...skončím na ulici..." nad tými poslednými slovami som sa uškrnula. "No tak toho sa neboj." povedal Neji a začal sa rehotať. Cestou do školy sme vliekli dve tašky sladkostí. "No som zvedavá ako rozdelíme ten výdavok." ja veľká "matikárka" som si pozerala peniaze. "To sa do rieši potom." povedal Kiba a prehodil si tašku do druhej ruky lebo mu bolo ťažká. Keď sme prišli pred školu zbadali sme pri hlavnom vchode niekoho stáť. Zaostrila som a na moje veľké prekvapenie tam stála... "Triedna a je to v pi..."

"Neboj Neji nechaj to na mňa." povedala som a ako prvá som vykročila za učiteľkou.