Ai-2.Kapitola

Takze som sa dokopala k druhej kapitole. Ak tam budu niake chyby tak sa za ne dopredu ospravedlnujem. Minule som si svoju poviedku citala a zistila som ze na konci som miesto Minami napisala Mizuki XD no stava sa ale uz som to opravila :)

2.Kapitola

Cit

Ráno už Gaara sedel v kancelárii Kazekageho a triedil listy na stole. Bolo veľmi skoro ráno a väčšina ľudí ešte spala. Jemu však démon nedovolil spať a svoje špeciálne jutsu, ktoré používa aby zaspal moc už v poslednej dobe nepoužíva lebo sa mu snívajú zlé sny. Vtom sa ozvalo klopanie na dvere. Gaara sa trochu zarazil. "Ďalej!" povedal a ostražito sa díval na dvere. Do vnútra vstúpilo dievča a svojimi veselými zelenými očami pozrelo na Gaaru. "Minami čo tu robíš?" mal pri srdci zvláštny hrejivý pocit keď ju uvidel. "Nemohla som zaspať a videla som ťa, že odchádzaš do svojej kancelárie tak som ťa prišla pozrieť lebo sa strašne nudím." Minami ale neprišla z toho dôvodu proste ho hrozne chcela vidieť. "Aha tak si prisadni." ukázal na stoličku pri okne kde vždy sedáva Kankuro. Minami si sadla. Nastalo hrobové ticho. Gaara sa išiel radšej ďalej venovať papierom lebo táto trápna minúta ticha ho znervózňovala. Minami sa zdvihla zo stoličky a nakukla spoza Gaarove plece na papiere. "Môžem ti s tým niak pomôcť?" spýtala sa ho. Gaara mlčal nevedel povedať ani slovo. Minami bola pri ňom hrozne blízko čo ho zas dostalo do rozpakov. Mal pocit, že si za chvíľku položí hlavu na jeho plece. "Haló Gaara vnímaš ma?"

"H-hej bol by som rád keby si mi s tým pomohla lebo je toho hrozne veľa."

"Dobre." Minami si prisunula stoličku a začala pomáhať Gaarovi s triedením papierom. "Máš toho hrozne veľa ako Kazekage však?" Gaara sa na ňu zaskočene pozrel. "Áno ale už som si zvykol." Minami sa usmiala. "Vieš keď som bola malá hrozne som chcela byť Kazekage tejto dediny."

"To vážne?"

"Hej ale boli to len moje decké sny...chcela som aby si ma ľudia vážili..." Gaarovi to hrozne pripomenulo Narutove slová. "...ale naše dediny boli vtom čase rozhádané ale neboj už netúžim byť Kazekage." usmiala sa naňho. "Vieš ja som zas ako malý vôbec nerozmýšľal nad tým, že budem Kazekage...nenávidel som svoju dedinu..." Minami sa prestala usmievať. "Prečo?"

"Kvôli tomu čo mi spravili ako sa ku mne zachovali...kvôli tomu..." Gaara sa sekol. "Nevadí ak o tom nechceš rozprávať tak sa o tom baviť nebudeme." obidvaja sa načiahli po tom istom papieri na stole a ich ruky sa dotkli. "P-prepáč." Minami sa začervenala a rýchlo svoju ruku stiahla. "Nič sa nestalo." najprv bolo ticho ale Minami sa ako vždy otvorila pusa a začala sa s Gaarov veselo baviť. Rozprávala mu svoje historky, dobrodružstvá z ciest a trapasy. Gaara ju s veľkým záujmom počúval. Mala hrozne príjemný hlas. Zas sa mu po celom tele rozlial ten zvláštny hrejivý pocit. Ani nevedeli ako ale hodiny uplynuli hrozne rýchlo. V strede Minaminho rozprávania do vnútra vletel Kankuro. "Dobré ráno." povedal ospalo a absolútne si nevšimol Minaminu prítomnosť. Zívol si a potom sa s čajom v ruke vydal k stoličke. Zarazene zostal stáť a kukal na miesto kde stávala jeho stolička. "Gaara to nie je vtipné kde si mi dal stoličky?!" zúrivo sa otočil na svojho brata a vtom zaregistroval Minami sediacu pri Gaarovi. "Prepáč Kankuro ja som si zobrala tvoju stoličky." a už sa zdvíhala, že mu ju vráti. "Nie, nie to je v pohode ja si sadnem tam na Temarinu ona tu aj tak moc často nebýva." prišiel k Temarinej stoličke a presunul si ju k svojmu oknu. Zas nastala trápna minúta ticha. "No tak ja už pôjdem musím sa aj tak s Jukim a Mizukim dohodnúť o termíne nášho odchodu." povedala s úsmevom a zmizla. Gaara sa ešte chvíľku díval na miesto kde stála, potom zobral rozriedené papiere a odniesol ich do poličky. "To je zaujímavé ešte nikdy som ťa tu nevidel sedieť s niakym dievčaťom..."

"Ak narážaš nato na čo myslím tak neboj je to len kamarátka." skočil mu do rečí Gaara. Kankura sa uškrnul. "Keď myslíš." povedal a dopil čaj. Večer sa Gaara vracal domov. "Konbanwa (dobrý večer) Kazekage-sama." pozdravila Gaaru jedna postaršia pani. "Konbanwa." odzdravil ju. Takto ho ešte pozdravilo veľmi veľa ľudí. Stretol aj niake jeho obdivovateľky keď sa na ne pozrel začali sa naňho usmievať a všetky do jednej sa červenali. Keď sa už blížil k domu ozval sa za ním veľmi povedomý hlas. "Gaara!" zakričalo naňho niake malé dievčatko. Malá hnedovláska pribehla až k nemu. "Ahoj Sae ako sa máš?" spýtal sa jej s úsmevom. Toto malé šesťročné dievčatko našli asi tak pred rokom na púšti na poly mŕtve. Dievčatko sa po nehode odmietalo s hocikým rozprávať , málo jedla a stále len hľadela do neznáma. Keď ju však prišiel navštíviť Gaara a porozprával sa s ňou vrátila sa jej chuť do života.

"Veľmi dobre dostala som cukrík od Minami aj sa so mnou hrala." Sae začala pobiehať okolo Gaari. "Od Minami?"

"Áno je úplne skvelá hrala sa aj so mnou aj s mojimi kamarátmi na schovávačku, na naháňačku aj sme si hádzali s loptou. Aha pozri tam je." ukázala na Minami, ktorá k ním prichádzala. Sae sa rozbehla k Minami a hodila sa jej do náručia. Minami ju zdvihla na ruky a veselo sa pobrala za Gaarov. "Gaara však je úžasná." Sae zoskočila s Minami. "To teda je." povedal očarený Gaara. Po chvíľke si uvedomil čo povedal. "Eh...no ja som to my...ja som to myslel." nemohol sa vykoktať. "Dobre Sae ale už utekaj domov nech sa o teba neboja." povedala Minami. Sae sa s nimi rozlúčila a bežala domov. "Veľmi zlatučké dievčatko." rozplývala sa Minami. Gaara sa pousmial. "Rozprávala mi o tom ako veľmi si jej pomohol." svojimi zelenými očami pozrela do tých Gaarových. Nevedel čo jej má povedať len hľadel do jej očí. Znovu sa v ňom rozlial ten hrejivý pocit. "Tak ja už pôjdem do hotela." povedala Minami a zberala sa preč. "A-ak chceš odprevadím ťa." vyhŕkol zo seba. Minami sa naňho s úsmevom pozrela. "Bola by som veľmi rada." pomalý krokom sa vybrali k hotelu. Vyzeralo to ako keby ani spolu nešli pretože každý bol na druhej strane cesty a báli sa k sebe priblížiť. "Tak a sme tu." povedala Minami po desiatich minútach mlčania keď sa už nachádzali pred hotelom. "Tak sa maj." povedal Gaara a poberal sa preč. Minami sa za nim dívala. ("No tak Minami do toho čoho sa bojíš?") povzbudzovala sa v mysli. "G...Gaara!" zakričala tak silno, že sa to rozľahlo všade po okolí. Gaara sa zastavil a prekvapene sa na ňu otočil. "Čo sa deje?" spýtal sa. Minami nič nepovedal len sklonila tvár aby nevidel, že sa červená. "Minami si v poriadku?" Minami sa za nim rozbehla a hodila sa mu okolo krku. Gaara zostal zarazený stáť jeho ruky pomaly objali Minami. "Arigato, že sa mi odprevadil." zašepkala, vytrhla sa mu z náručia a pred očami mu zmizla. Gaara tam stále zarazene stál. Celé telo mu hrial ten zvláštny hrejivý pocit. Chcel aby sa vrátila, chcel aby bola s ním, aby ho obímala. Usmial sa. "Minami." zašepkal a zmizol v piesku.

No niaka ta podoba tam bude XD