Zakázaná láska-7. kapitola

7.Kapitola
Pátranie
"AKO TO, ŽE UŠLA?!" Tsunade bola ako časovaná bomba. "P-prepáčte ona...ona na mňa vysypala niaky prášok..." Dozorca, ktorý sa po dvoch hodinách spánku prebudil aj to len vďaka tomu, že Tsunade sa ešte raz večer išla pozrieť na Sakuru sa teraz pred ňou krčil. Radšej sa jej ani do tváre nepozrel. "Shizune!!!!!!!!!!!!!!!!"
"A...áno Hokage-sama?"
"Okamžite mi sem zavolaj Kakashiho!"
"H-hai"
o 15 minút neskôr
"Kde je ten Kakashi?!" Tsunadina trpezlivosti sa ocitla na bode mrazu. "Dobrý prepáčte, že som sa oneskoril...pomáhal som jednej starej pani odniesť nákup domov." vyplodil jednu zo svojich výhovoriek a aj cez masku bolo vidno, že sa na Tsunade usmieval. Tsunade to totálne vytočilo. "TAK A TO BY STAČILO! TO JE VÁŽNA VEC! PRESTANTE SA USMIEVAŤ AKO SLNIEČKO NA HNOJI!!!!!" vrieskla a tresla rukou do steny, v ktorej sa spravila veľká puklina. "Pardon." povedal Kakashi a snažil sa zamaskovať úsmev. "Takže Kakashi chcem aby ste zohnali Naruta, Nejiho, Hinatu, TenTen a vybrala sa hľadať Sakuru."
"Hai." povedal Kakashi a zmizol. Tsunade si sadla za stôl tá bezmocnosť ju privádzala do šialenstva.
Naruto sa prechádzal s Hinatou po lese. ("No tak Naruto chyť ju za ruku do toho!") povzbudzoval sa v duchu. Jeho ruka sa trasľavo približovala k Hinatinej. Preglgol na sucho a pevne chytil Hinatinu ruku. Tá sa naňho prekvapene pozrela. Naruto mal v jednej chvíli pocit, že mu vlepí ale ona na miesto toho jeho ruku zovrela. Nakoniec sa dostali na miesto kde bol prekrásny výhľad na Konohu. "To je nádhera!" vyhŕkla šťastne Hinata. "Ty si oveľa krajšia." Naruto si až po chvíľke uvedomil čo povedal. "Ehm...no ja..." koktal zo seba ale potom sa jeho pohľad stretol s levanduľovými očami. "Hinata si prekrásna." povedal a jeho pery sa začali približovať k jej. "Zdravím mládež vyhŕkol Kakashi, ktorý sa objavil na neďalekej skale. Naruto a Hinata sa od seba odtrhli. "...Pardon...nenechajte sa rušiť." povedal a vystrúhal úsmev. "Kakashi sensei to je vaša chyba! Všetko ste pokazil!" rozčuľoval sa Naruto. "Prepáčte...no...ak chcete odídem."
"To je už teraz fuk." nadul sa Naruto. "Tak to vám môžem povedať o našej novej misii."
"Misii?" spýtali sa jednohlasne. "Áno máme začať pátranie po Sakure."
"Ona sa stratila?" Naruto sa neveriacky díval na Kakashiho. "Hej ušla z väzenia."
"Z väzenia? Prečo bola vo väzení?" spýtala sa Hinata. "Kvôli podozreniu z napomáhania Sasukemu Uchihovi."
"A...ale..."
"Žiadne ale Naruto zajtra ráno o 6 pred bránou Konohy je zraz." povedal Kakashi a zmizol. "Ale on je nevinný!" zahučal Naruto ale nikto sa mu už neozval. "Do kelu." Naruto si naštvane sadol na kameň. "Nevinný? Naruto o čom to hovoríš?" Hinata sa spýtavo pozrela na Naruta. "Hinata poviem ti to ale sľúb, že budeš mlčať."
"Sľubujem..."
Sakura bez prestávky utekala lesom. Ani poriadne nevedela kde je, kadiaľ má ísť...viedlo ju len srdce. "No tak Sasuke-kun kdesi?" vtom sa zastavila. Ocitla sa v časti lesa, ktorú vôbec nepoznala. Bolo to tu hrozne tmavé a všetko na ňu pôsobilo strašidelne. Obzerala sa okolo seba. Nikde nikoho. Zrazu sa ozval šuchot. "Sasuke-kun." otočila sa s nádejou v srdci. Stuhla na mieste to čo šuchotalo v kríkoch určite nebol Sasuke. Siahla po kunai. "Do čerta." uvedomila si, že kunai nemá, vlastne nemala žiadnu zbraň všetky jej zobrali predtým než ju dali do väzenia. Postavila sa do bojovej pozície a čakala čo sa bude diať. Kríky zrazu prestali šuchotať a vyskočil z nich malý zajko. Sakura si vydýchla. "Bol to len malý zajačik." povedala s úľavou. TRESK
Sakura sa len tak, tak stihla uhnúť veľkému hadovi, ktorý na ňu zaútočil. Skočila na strom a poobzerala sa okolo seba. "Kde je?" začala prepadať panike. Ozval sa pukot, nestihla sa ani poriadne otočiť a už ju odhodil veľký chvost hada. Sakura narazila do stromu a zviezla sa po ňom dole. Vykašľala krv, snažila sa znovu postaviť ale príšerne ju bolela noha. "Nie len to nie prosím." zhrozene pozrela na svoju opuchnutú nohu, ktorá nabrala modrej farby. Vtom had znovu zaútočil. Sakura sa bezbranne pozerala na svoju blížiacu sa smrť. Lesom sa ozval vystrašený výkrik...

Komentáre